znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 136/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletej   D.   T.,   zastúpenej   matkou   V.   T.,   bytom   P., právne zastúpenej   advokátkou   JUDr.   O.   M.,   P.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Prešov   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 P 180/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletej D. T.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2006 doručená (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 10. apríla 2006) sťažnosť maloletej D. T., zastúpenej matkou V. T., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátkou   JUDr. O.   M.,   P.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 P 180/2004.

Sťažovateľka   uviedla, že vzhľadom   na to, že rozsudkom   okresného súdu   sp.   zn. 11 C 73/03, ktorým bolo manželstvo jej rodičov rozvedené, výživné nebolo určené, 28. júna 2004 podala na okresnom súde návrh na určenie výživného voči odporcovi. Sťažovateľka uviedla, že o návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 27 P 180/04 z 12. januára 2005 tak, že rozsudok o rozvode manželstva zmenil a určil jej výživné vo výške 500 Sk mesačne. Okresný súd zároveň odporcovi povolil splácať dlžné výživné v sume 2 500 Sk v mesačných splátkach. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odporca 7. marca 2005 odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 CoP 16/05 z 19. mája 2005 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu   na   ďalšie   konanie.   Okresný   súd   následne   rozhodol   vo   februári   2006,   ale   podľa vyjadrenia   sťažovateľky   jej   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   toto rozhodnutie doručené. Sťažovateľka ďalej uviedla, že v súvislosti s novelou Občianskeho súdneho   poriadku,   účinnou   od   1.   septembra   2005,   ju   okresný   súd   upovedomil   o tom, že dlžné výživné si môže vymáhať v rámci exekučného konania, pričom návrh musí podať do   konca   februára   2006.   Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   keďže   okresný   súd   dosiaľ právoplatne nerozhodol, nemohla si svoj nárok v rámci exekučného konania uplatniť.

Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   aj   keď   v danej   veci   ide   o určenie   výživného na maloleté dieťa,   ktorého   náklady   na   výživu   a výchovu   nie   je možné pokryť   z príjmu matky ako zdravotnej sestry, okresný súd nepostupoval v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti neuviedla, či prieťahy v konaní okresného súdu namietala aj v sťažnosti   adresovanej jeho predsedovi. Z uvedeného dôvodu   ústavný súd listom z 22. marca 2006 sťažovateľku vyzval na preukázanie tejto skutočnosti. Na výzvu ústavného   súdu   sťažovateľka   reagovala   listom   z 5.   apríla   2006,   v ktorom   uviedla, že predmetnú   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu   nepodala,   len   ústne   sa   u zákonnej sudkyne   dožadovala   urýchlenia   priebehu   konania.   Sťažovateľka   zároveň   žiadala, aby ústavný súd neodmietol prijatie sťažnosti, aj keď účinný právny prostriedok nápravy v podobe sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu nevyužila.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal nález, v ktorom by vyslovil, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 27 P 180/2004 porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaviazal ho uhradiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 5 300 Sk.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o neprípustnosť.

Podľa   ustanovenia   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva   na verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov alebo porušovaniu   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa   ustanovenia   §   63   ods.   1   zákona   o súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Obdobnú možnosť ako zákon o súdoch, poskytoval s účinnosťou do 31. marca 2005 v ustanovení   § 17   a nasl. zákon   č.   80/1992 Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej   správe súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o štátnej   správe súdov“).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľka sa v konaní, ktoré na základe jej návrhu prebieha   od   28.   júna   2004,   mohla   domáhať   ochrany   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v podobe podanej sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu adresovanej jeho predsedovi. Práve využitím tejto sťažnosti mohla sťažovateľka   docieliť   nápravu,   pretože   ako   stanovuje vyššie   citované ustanovenie   §   62 ods. 1 zákona o súdoch, sťažnosť na postup súdu môže smerovať aj proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ustanovenie čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy a ustanovením § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde limituje hranice poskytovania ústavnej ochrany základným právam zo strany ústavného súdu na jednej strane a iných orgánov štátu na strane druhej. Ústavný   súd   neposkytuje   takúto   ochranu   základným   právam   ako   jedna   z paralelných možností.   Jeho   pozícia   vyplýva   z princípu   subsidiarity,   kedy   sa   jeho   ústavnej   ochrany možno domáhať v prípade, ak sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   účinne   poskytuje   (napr. III. ÚS 100/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vyššie   uvedený   postup   podľa   príslušných   ustanovení zákona   o súdoch,   prípadne   do   31.   marca   2005   zákona   o štátnej   správe   súdov,   možno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý zákon poskytuje sťažovateľke na ochranu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka však v prípade   namietania   prieťahov   v konaní   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 27 P 180/2004 tento účinný prostriedok nápravy nevyužila.

Ústavný súd vzhľadom na dĺžku konania 1 rok a 10 mesiacov musí trvať na využití účinných prostriedkov nápravy (sťažnosť štátnej správe súdov podľa osobitného zákona), navyše okresný súd vo veci konal a rozhodol aj rozsudkom 12. januára 2005 a 22. februára 2006,   pričom   účastníci   dvakrát   využili   opravný   prostriedok   a vec   bola   predložená krajskému   súdu,   kde   sa   aj   v súčasnosti   nachádza.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti je ústavný   súd   toho   názoru,   že sťažovateľka   nesplnila   podmienky   uvedené   v ustanovení § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože nevyužitie sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorú mala možnosť podať v zmysle už citovaných zákonných ustanovení, nepreukázala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Hodnoverne nepreukázala ani iný spôsob možný podľa   všeobecných   procesných   predpisov   na ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd [(ústna urgencia u zákonnej sudkyne) obdobne napr. III. ÚS 249/05].

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   pre   jej neprípustnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006