znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 135/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 predbežne   prerokoval   podanie   P.   Š.,   L.,   vo   veci   namietaného   porušenia   čl.   46   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. februára 2007 doručené podanie P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Obrana proti 4 Cdo 3/2007   následok   šikanovaniu“, ktoré   zaslal   aj   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky, súčasťou   ktorého   bolo   oznámenie   sťažovateľa   označené   ako „Nedoriešené   krivdy“ adresované Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Sťažovateľ   v podaní   poukazuje   na   to,   že   všeobecné   súdy   procesne   pochybili v občianskoprávnych konaniach, v ktorých je účastníkom, ich postupom mu bola odňatá možnosť   konať pred   nimi   a tvrdil,   že   „bol   na   svojich   právach   ukrátení   Čl.   46   Ústavy Slovenskej republiky, a Čl. 6 Dohovoru, I. p.“

V závere podania uviedol:«1 - Domáham sa reštitučné, očistenia môjho dobrého mena „zmätočné rozhod“ 2 - Domáham sa čl. 46, Ústavy SR. a násl. Ak sa nedohodne inaj. 3 - Domáham sa zastavenia „zrušiť“ krivdy na mojej osobe. 4 - Domáham sa dovo. § 236. f a § 1 OSP. A čl. 6 dohov. 209/92 Zb. proti Ex. Er.»

Keďže   podanie   sťažovateľa   neobsahovalo   náležitosti   ustanovené   v   § 20,   § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), splnenie ktorých je predpokladom začatia konania   pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   ho   15.   marca 2007   vyzval   na odstránenie nedostatkov podania. Vo výzve ústavný súd podrobne poučil sťažovateľa o skutočnostiach, ktoré musí obsahovať návrh na začatie konania pred ústavným súdom (akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu   a navrhované dôkazy,   presné   označenie,   ktoré   základné práva   alebo slobody   sú podľa   navrhovateľa   porušované).   Sťažovateľ   bol   súčasne   upozornený   na neprípustnosť návrhu v prípade nepreukázania, že vyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

K sťažnosti   nebolo   pripojené   ani   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný   súd   sťažovateľa   tiež   upozornil,   že ak   podanie   nedoplní   v určenej   lehote,   jeho sťažnosť môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ označenú výzvu ústavného súdu prevzal 19. marca 2007. Dňa 11. apríla 2007   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   označené   ako „Doplnenie   Rvp   415/07 a Rvp 280/07 pre ostatných účastníkov“ a podanie označené ako „Rvp 415/07 ďalší krok na odstránenie nedostatkov. Rvp 280/07“, v ktorých sťažovateľ opisuje nezákonné postupy Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, Zdravotnej poisťovne, pobočka Levice, a viacerých konaní vedených najmä v exekučných veciach Okresným súdom Levice, namieta postup krajského súdu a exekútorských úradov, ktoré bližšie nešpecifikuje, a činnosť iných osôb. Ako dôkazy uvádza názvy všetkých podaní, ktoré adresoval rôznym inštitúciám, spisové značky viacerých súdnych sporov vedených okresnými súdmi, krajskými súdmi a najvyšším súdom, ktoré boli podľa neho nespravodlivé, a poukazuje na viaceré nezákonné exekučné konania,   ktoré   boli   a sú   proti   nemu   vedené   na   základe   návrhov   Sociálnej   poisťovne a zdravotnej   poisťovne.   Sťažovateľ   v doplnení   súčasne   žiada   ústavný   súd   o poskytnutie právnej   pomoci   prostredníctvom   centra   právnej   pomoci,   pretože   „v   Leviciach   sa   mi kvalifikovaného advokáta nepodarilo prenajať na zastupovanie. Podrobnosti nerozpisujem. Pre centrum právnej pomoci si vopred vyhradzujem právo odstúpenia ak advokát bude mat obavu neúspechu z vyššej moci podsvetia (...)“.

V závere   uviedol: „...Domáham   sa   očistenia   môjho   dobrého   mena   a   zachovanie dobrej povesti. Domáham sa základných práv a slobôd, zrušiť krivdi páchajúce na mojej osobe. Domáham sa odškodnenia spôsobenej škody ktorá mi vznikla a naďalej vzniká, bude vyčíslená odborným audítorom (...)“

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z   obsahu   podaní   sťažovateľa   adresovaných   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   jeho sťažnosť   nemá   viaceré   zákonom   predpísané   náležitosti,   ktoré   v celom   rozsahu   bránia ústavnému súdu v jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd po preskúmaní podaní konštatuje, že sťažovateľ nereagoval na obsah výzvy   ústavného   súdu   a   dosiaľ   nepredložil   ústavnému   súdu   splnomocnenie   na   svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom napriek tomu, že na odstránenie tohto   nedostatku   bol   vyzvaný.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   uvádza,   že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   okrem   toho   ani   ďalšie   náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 3 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť neobsahuje najmä návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ   od   ústavného   súdu   domáha,   vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II.   ÚS   37/02,   III.   ÚS 78/02,   III. ÚS 17/03,   III. ÚS 306/04),   a ani   riadne   odôvodnenie a označenie   namietaných   základných   práv   postupmi   jednotlivých   porušovateľov. Sťažovateľ   tiež   k sťažnosti   nepripojil   právoplatné   rozhodnutia,   opatrenia   alebo nešpecifikoval iný zásah, ktorými mali byť porušené jeho základné práva s slobody.

Rovnako z obsahu sťažnosti sa nedá zistiť, či vo vzťahu k porušovateľom (ktorí nie sú ani riadne označení) boli uvádzané konania pred všeobecnými súdmi už právoplatne skončené, alebo o jeho veciach sa ešte koná, aby ústavný súd mohol prípadne posúdiť, či jeho sťažnosť bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené porušenie jeho základného práva. Sťažovateľ nepreukázal ani to, či vyčerpal pred podaním sťažnosti ústavnému súdu opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   ani   po   doplnení   nespĺňa   zákonom   vyžadované náležitosti, ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2007