znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 135/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A. P., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. P., B., pre namietané   porušenie   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Bardejov   č.   k.   8   C   312/94-252   z   26.   januára   2001   v znení   opravného   uznesenia   č.   k. 8 C 312/94-297 z 9. mája 2002 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 427/02 z 22. januára 2003, ako aj postupom oboch súdov v konaní, ktorý vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. P.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2005 doručená   sťažnosť   (z   29.   marca   2005)   A.   P.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátkou   JUDr.   A.   P.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   práva   na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 312/94-252 z 26. januára 2001 v znení opravného uznesenia č. k. 8 C 312/94-297 z 9. mája 2002 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 427/02 z 22. januára 2003, ako aj postupom oboch súdov v konaní, ktorý vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzal.

Sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   uviedla,   že   na okresnom súde bol pod sp. zn. 8 C 312/94 prerokovávaný spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,   v ktorom   mala   sťažovateľka   postavenie   žalovanej   v druhom   rade. Rozsudkom okresného súdu č. k. 8 C 312/94-252 z 26. januára 2001 v znení opravného uznesenia č. k. 8 C 312/94-297 z 9. mája 2002 bolo určené, že žalobkyňa M. V. „(...) je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti č. KN 6213/3 o výmere 3505 m2, tak, ako je táto zakreslená   v geometrickom   pláne   Ing.   M.   č.   242-12-1994 zo dňa   overenia   15. 4.   1994, vytvorenej z parcely KN 6213 evidovanej v liste vlastníctva č. 88, k. ú. B., a to v podiele ½“.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Co 427/02 z 22. januára 2003 napadnutý rozsudok okresného   súdu   potvrdil.   Sťažovateľka   napadla   toto   rozhodnutie   dovolaním,   ktoré   však Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   uznesením   sp.   zn. 3 Cdo 178/2004 z 24. januára 2005 odmietol.

Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   namieta,   že   «(...)   sa   nemôže   a nechce   stotožniť s uvedenými rozhodnutiami a má za to, že v tejto veci došlo k porušeniu jej základného práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   na základe ktorého má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť spravodlivo prejednaná. Navrhovateľka   dospela   k uvedenému   záveru   vychádzajúc   z právneho   názoru,   že v tomto prípade došlo na základe notárskej zápisnice zo dňa 28. 5. 1966 k písomnej dohode o vysporiadaní   podielového   spoluvlastníctva   (...)   Keďže   toto   vysporiadanie   nebolo premietnuté do pozemkovej knihy, ako to zákon vyžadoval do 31. 12. 1950, a v podstate súhlasíme s názorom súdu, že tu bolo spoluvlastníctvo, obrátili sa spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti na štátneho notára, aby tento stav zlegalizoval písomne. (...) Prvostupňový ako aj odvolací súd odmietli predmetnú notársku zápisnicu právne akceptovať s tým, že vlastníctvo nie je možné nadobudnúť „uznaním“. Súhlasíme s takýmto názorom, je však potrebné vychádzať z obsahu právnej listiny a nie z jej názvu – pomenovania. Predmetná notárska   zápisnica   vyhotovená   štátnym   notárom   je   právnym   titulom   nadobudnutia vlastníckeho   práva   navrhovateľky   a jej   manžela   a to   na   základe   zmluvy   o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva (...) Na tento úkon potom nadväzuje kúpna zmluva obsiahnutá rovnako v predmetnej notárskej zápisnici. (...)

Navrhovateľka   jednoznačne   tvrdí,   že   rozhodnutia   odporcu   1.   a 2.   spočívajú   na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň trpia takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.»

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol: „Základné   právo   A.   P.   na   spravodlivé   súdne   konanie   –   prejednanie   veci zaručené jej čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom odporcu 1. ako aj odporcu 2. (okresného súdu, ako aj krajského súdu, pozn.) v konaní pod spisovou   značkou   8   C   3125/94 (správne   malo   byť 8   C   312/94,   pozn.) a v konaní   pod spisovou značkou 4 Co 427/02 bolo porušené.

Odporcovi 1. a 2. sa prikazuje jej vec prejednať spravodlivo.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľky.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažovateľka síce za zásah do svojich základných práv formálne označuje postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 312/94 a postup krajského súdu v konaní sp. zn. 4 Co 427/02, z obsahu jej sťažnosti je však zrejmé, že podstatou jej sťažnosti je nesúhlas   so   skutkovými   a predovšetkým   právnymi   závermi,   ku   ktorým   okresný   súd a krajský   súd   dospeli   v meritórnych   rozhodnutiach   v označenej   veci.   K prípadnému porušeniu základných práv sťažovateľky však mohlo dochádzať v každom prípade (či už mal zásah spočívať v rozhodnutiach okresného súdu a krajského súdu alebo v procesnom postupe, ktorý ich vydaniu predchádzal) najneskôr do právoplatného skončenia predmetnej veci. Okamih doručenia rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Co 427/02 z 22. januára 2003 je najneskorším   okamihom,   keď   sa   sťažovateľka   dozvedela   o skutočnostiach,   na   základe ktorých namieta porušenie svojich základných práv.

Z obsahu   oznámenia   okresného   súdu   (ktoré   si   ústavný   súd   vyžiadal)   a z   k nemu pripojených listinných dôkazov (predovšetkým z kópií na vec sa vzťahujúcich rozhodnutí s vyznačenou   doložkou   právoplatnosti)   vyplýva,   že   napadnuté   rozhodnutia   -   rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 312/94-252 z 26. januára 2001 v znení opravného uznesenia č. k. 8 C 312/94-297 z 9. mája 2002 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Co 427/02 z 22. januára 2003 nadobudli právoplatnosť 5. mája 2003.

Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila sťažnosťou z 29. marca 2005 podanou na poštovú   prepravu 31. marca 1995, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov   od   nadobudnutia   právoplatnosti   napádaných   rozhodnutí,   ktorými   malo   dôjsť (resp. postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal) k porušeniu jej základných práv.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej, sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významný pre okamih začatia plynutia zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde okamih doručenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 178/2004 z 24. januára 2005, ktorým odmietol   dovolanie   sťažovateľky   v predmetnej   veci,   pretože   sťažovateľka   nenamietala neústavnosť postupu   alebo rozhodnutia   najvyššieho súdu.   Jej sťažnosť smeruje výlučne proti   okresnému   súdu   a krajskému   súdu,   čo   nepochybne   vyplýva   nielen   z odôvodnenia sťažnosti, ale aj z jej petitu, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005