znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 134/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., I., zastúpeného advokátom JUDr. T. B., Advokátska kancelária, P., ktorou namietal porušenie základného práva zaručeného čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. Ntv-II 138/2003 z 3. decembra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2004 doručená sťažnosť A. K., I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. B., Advokátska   kancelária,   P.,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   zaručeného čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Ntv-II 138/2003 z 3. decembra 2003.

Sťažovateľ uviedol, že najvyšší súd uznesením sp. zn. Ntv-II 138/2003 z 3. decembra 2003   rozhodol   o predĺžení jeho väzby do   12.   decembra   2004.   Sťažovateľ   sa   podnetom podaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) dovolával aj započítania obdobia od 5. júna 2001 do 9. mája 2003, čím by jeho väzba presiahla už päť rokov. Generálna prokuratúra listom sp. zn. VII Pz 7/04 zo 16. marca 2004 jeho podnet odložila. Sťažovateľ sa domnieva, že najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Ntv-II 138/2003, v ktorom mu bola predĺžená väzba, mal zarátať aj obdobie od 5. júna 2001 do 9. mája 2003, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci, ale boli voči nemu uplatnené obmedzenia podľa ustanovenia § 74a ods. 1 Trestného poriadku. Tým malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základného práva zaručeného čl. 17 ods. 5 ústavy.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. Ntv-II 138/2003 z 3. decembra 2003 bolo porušené jeho právo podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, v zmysle ktorého do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho práv zaručených čl. 17 ods. 5 ústavy došlo rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. Ntv-II 138/2003 z 3. decembra 2003.

Ústavný   súd   zo   spisu   najvyššieho   súdu   zistil,   že   uvedené   uznesenie   prevzali sťažovateľ   vo   výkone   väzby   v I.   12.   decembra   2003   a jeho   právny   zástupca 11. decembra 2003.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 55/02).

Jednou   zo   základných   podmienok   pre   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre podanie návrhu pre tento   typ   konania   pred   ústavným   súdom.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004