znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 133/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov,   Krajského   súdu   v Prešove   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky v prvostupňovom konaní vo veci vedenej Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 1 C 135/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2007 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo   „súd   prvého   stupňa“),   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“   alebo „odvolací súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) v prvostupňovom konaní vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 C 135/02.

Sťažovateľ uviedol, že 11. februára 2002 podal okresnému súdu žalobu proti O., B., ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výmeru upravujúceho platby nájomného a mesačné zálohové   platby   za   plnenia   spojené   s užívaním   bytu.   Z hľadiska   skutkovej a právnej komplikovanosti   nešlo   o vec   zložitú.   Okresný   súd   sa   však   podľa   sťažovateľa „...ani po 5-tich rokoch sa nedostal k samotnému meritu veci...“. Podľa jeho názoru súdy „...najmä   bardejovský   v tomto   spore   pracovali   neracionálne,   nesústredene   a nepružne, počínali   si   byrokraticky   a ťažkopádne...“. V rámci   odôvodnenia   sťažnosti   sťažovateľ uviedol priebeh konania v predmetnej veci pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom odvolacím a súdom dovolacím, a to od podania žaloby (11. februára 2002) až po uznesenie okresného   súdu   č.   k.   1   C   135/02-52   z 10. novembra   2006   o zastavení   konania   pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, následné podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľom (11.   decembra   2006)   a predloženie   veci   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní (12. decembra 2006).

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie a nálezom o veci samej rozhodol: „1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2), čl. 48 Ústavy SR a ods. 1), čl. 6 Dohovoru (...) postupom Okresného sudu v Bardejove (prípadne prešovského odvolacieho i najvyššieho - pozn.) v súdnom konaní vedeného u neho pod č. k. 1 C 135/02 porušené boli a porušované sú.

2./ Prikazuje do veci zainteresovaným súdom, aby o sťažovateľovej veci, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti, konali a rozhodli bez prieťahov.

3./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie v minimálnej výške 150 tis. Sk (...), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove, resp. všetci spoločne a nerozdielne (prípadne   podľa   miery   zavinenia   ustálenej   ústavným   súdom   -   pozn.)   uhradiť   do   2-och mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4./   Ukladá   Okresnému   súdu   v   Bardejove   (prípadne   i   prešovskému   krajskému,   či dokonca aj najvyššiemu - pozn.) uhradiť vzniklé trovy tohto konania (...)“

Na základe výzvy ústavného súdu z 15. maca 2007 sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 307/07 z 13. apríla 2007, v ktorom uviedol:

„Sťažovateľ dňa 11. 2. 2002 doručil Okresnému súdu Bardejov žalobu, ktorou sa voči   žalovanému   O.,   B.,   domáha   vyslovenia   neplatnosti   platobného   výmeru,   ktorým žalovaný upravil mesačný predpis platieb spojených s užívaním bytu. Veci bola pridelená sp. zn. 1 C 135/02.

Následne vo veci boli vykonané tieto úkony v ich chronologickej postupnosti:

-19. 2. 2002 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby

-28. 2. 2002 - odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu spojená so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov

-17. 9. 2002 - výzva adresovaná sťažovateľovi o doplnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (doručenie vzoru 6 O. s. p.)

-8. 10. 2002 - odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu

-24.   10.   2002   -   uznesenie,   ktorým   súd   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov nepriznáva

-8. 11. 2002 - odvolanie proti uzneseniu súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

-11.   11.   2002   -   predloženie   spisu   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   podanom odvolaní

-27. 3. 2003 -uznesenie odvolacieho súdu o odvolaní sťažovateľa, ktorým napadnuté uznesenie potvrdzuje

-7. 5. 2003 -vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-13. 5. 2003 - doručenie rozhodnutia druhostupňového súdu sťažovateľovi a opätovná výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby

-26. 5. 2003 - dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu

-4. 6. 2003 - odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu zaplatiť súdny poplatok zo žaloby

-13. 6. 2003 - žiadosť Krajskej prokuratúry v Prešove o zapožičanie spisu

-16. 6. 2003 - odpoveď súdu na žiadosť o zapožičanie spisu

-26. 6. 2003 - písomné podanie sťažovateľa, ktorým sa vyjadruje k výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku

-10. 11. 2003 - oznámenie sudkyne o jej zaujatosti (§ 15 O. s. p.)

-20.   11.   2003   -   predloženie   veci   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   námietke zaujatosti (§ 15 O. s. p.)

-27. 11. 2003 - uznesenie odvolacieho súdu, ktorým vyslovuje, že zákonná sudkyňa nie je

-vylúčená

-5. 12. 2003 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-13. 1. 2004 - výzva adresovaná sťažovateľovi na doplnenie jeho dovolania

-29. 1. 2004 - odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu

-4. 2. 2004 - predloženie spisu NS SR na rozhodnutie o dovolaní

-21. 4. 2004 - vrátenie spisu NS SR bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád dovolania   i   rozhodnutia   druhostupňového   súdu   a   tiež   na   rozhodnutie   o   opätovnej žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov

-21. 5. 2004 - výzva adresovaná sťažovateľovi na doplnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a iné a zaslanie spisu Krajskému súdu v Prešove na opravu vady rozhodnutia

-7. 6. 2004 - odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu

-22. 6. 2004 - vrátenie spisu Krajským súdom v Prešove

-22. 6. 2004 - uznesenie súdu, ktorým rozhoduje o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov

-3. 8. 2004 - odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu

-5.   8.   2004   -   predloženie   spisu   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní sťažovateľa 21. 12. 2004 - rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní sťažovateľa

-30. 12. 2004 - vrátenie spisu odvolacím súdom

-3. 1. 2005 - doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu sťažovateľovi

-21. 1. 2005 - opätovná žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov

-4.   2.   2005   -   výzva   adresovaná   sťažovateľovi   na   doplnenie   dovolania   o plnomocenstvo na jeho zastupovanie v dovolacom konaní advokátom

-8. 3. 2005 - odpoveď sťažovateľa na výzvu súdu

-4.   4.   2005   -   predloženie   spisu   Najvyššiemu   súdu   SR   na   rozhodnutie   o   dovolaní sťažovateľa

-12. 4. 2006 - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolaní sťažovateľa

-11. 5. 2006 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

-11. 5. 2006 - doručenie rozhodnutia dovolacieho súdu sťažovateľovi

-10. 11. 2006 - uznesenie súdu, ktorým konanie vo veci zastavuje pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby sťažovateľom (§ 10 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov)

-11. 12. 2006 - odvolanie sťažovateľa

-12.   12.   2006   -   predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v   Prešove   na   rozhodnutie   o odvolaní

-podanom sťažovateľom

Vychádzajúc z takejto chronológie úkonov je nesporné, že konaním Okresného súdu Bardejov nedošlo k porušeniu základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky namieta. Jednotlivé úkony súdu totiž boli vykonávané v primeranom čase a pokiaľ o sťažovateľom uplatnenom nároku nebolo doposiaľ meritórne rozhodnuté,   stalo   sa   tak   z   viny   samotného   sťažovateľa,   ktorý   odmieta   splniť   jednu   zo zákonných podmienok pokračovania v konaní a to v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a to napriek tomu, že prvostupňový súd nevyhovel jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a tieto rozhodnutia považoval za zákonné aj súd odvolací, ktorý ich na základe opravných prostriedkov sťažovateľa preskúmaval.

Vzhľadom   na   uvedené   navrhujem   sťažnosť   sťažovateľa   I.   K.   K.,   ktorou   namieta porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 135/02 neprijať na ďalšie konanie ako zrejme bezdôvodnú. (...)“

K stanovisku   okresného   súdu   sťažovateľ   v podaní   zo   6.   mája   2007   doručenom ústavnému súdu 10. mája 2007 okrem iného uviedol:

„- mne vinu nie je možné pripisovať, ako prieťahy iba za to, že som nebol v stave zaplatiť súdne poplatky, na ktoré som nemal! S týmto stavom bolo povinnosťou súdu sa promptne vysporiadať v súlade so zákonom bez prieťahov a nie iba pasívne vyčkávať, či sa u mňa finančná situácia nezlepší;

- ja netvrdím, že celý podiel viny na neprejednaní veci v primeranej lehote je treba pričítať   výlučne   bardejovskému   súdu,   preto   som   vo   svojej   ústavnej   sťažnosti,   ako porušovateľov mojich   ľudských   práv   označil   aj vyššie   súdne   inštancie.   Je   teraz iba   na Ústavnom   súde   SR,   aby   určil   mieru   ich   zavinenia   za   prieťahy   a celkové   neprimerané prejednanie veci v lehote, akú ma na mysli predovšetkým ods. 1), čl. 6 Dohovoru;

- vzhľadom na predom uvedené, nie je preto možné veriť tvrdeniam jedného starého nomenklatúrneho lišiaka, ktorý svojou úlisnosťou, komplimentami a gratias, chcel by si aj túto vec u ústavného súdu vyžehliť a očistiť svoje ruky.“

II.

2.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...).

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Ústavný   súd,   ako   to   vyplýva   aj   z jeho   doterajšej   rozhodovacej   činnosti, v prípadoch namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote skúma, či sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto práv do 1. apríla 2005 poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a   o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) v ustanoveniach § 17 ods. 1, § 20 až 23, alebo právne prostriedky, ktoré mu na ochranu týchto práv od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 až 68 (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval vo vzťahu ku krajskému súdu a najvyššiemu súdu tak, ako mu to umožňoval § 17 ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb., resp. po 1. apríli 2005 § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.

Sťažnosť zo 17. júla 2004 (doručenú okresnému súdu 17. júla 2004) s prihliadnutím na   jej   všeobecný   obsah   ústavný   súd   nepovažuje   za   vyčerpanie   tejto   možnosti   podľa citovaných ustanovení ani vo vzťahu k okresnému súdu. Sťažovateľ v rámci tohto podania neoznačil konkrétne konanie, v rámci ktorého malo dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní a jeho nekonkrétny obsah neumožnil predsedovi okresného súdu iniciovať postup potrebný pre riadne vybavenie, resp. prešetrenie sťažnosti. Vzhľadom na veľký počet vecí vedených okresným súdom   nemožno od predsedu   okresného súdu   očakávať,   že bude vyhľadávať a následne preskúmavať každé konanie, ktorého je sťažovateľ účastníkom, aby preň zistil aktuálnosť podanej sťažnosti na prieťahy.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.3 Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo porušenie práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   199/02, I. ÚS 154/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevysloví svojím meritórnym rozhodnutím   porušenie   práv   zaručených   v uvedených   článkoch   ústavy   a   dohovoru (II. ÚS 57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   odmietne   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú   pri predbežnom prerokovaní (I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

Zo zhodných skutkových tvrdení sťažovateľa a okresného súdu ohľadne priebehu konania a vykonaných procesných úkonov v sťažovateľovej veci vyplýva, že okresný súd konal v posudzovanom konaní v obdobiach od 11. februára 2002 do 11. novembra 2002 (deväť mesiacov), od 7. mája 2003 do 20. novembra 2003 (šesť mesiacov), od 5. decembra 2003   do   4.   februára   2004   (dva   mesiace),   od 21.   apríla   2004   do   21.   mája 2004   (jeden mesiac), od 22. júna 2004 do 5. augusta 2005 (jeden a pol mesiaca), od 30. decembra 2004 do 4. apríla 2005 (viac ako tri mesiace) a od 11. mája 2006 do 12. decembra 2006 (sedem mesiacov).   Krajský   súd   bol   ako   súd   odvolací   (alebo   nadriadený   súd   v súvislosti s rozhodovaním o vylúčení sudkyne) vo veci činný v obdobiach od 11. novembra 2002 do 7. mája 2003 (šesť mesiacov), od 20. novembra 2003 do 5. decembra 2003 (približne pol mesiaca),   od   21.   mája 2004   do   22.   júna   2004   (jeden   mesiac),   od   5.   augusta   2004   do 30. decembra 2004 (takmer päť mesiacov) a v období od 12. decembra 2006 (v čase podania sťažnosti ústavnému súdu dva mesiace). Na najvyššom súde sa v súvislosti so sťažovateľom podaným dovolaním spis nachádzal v obdobiach od 4. februára 2004 do 21. apríla 2004 (dva a pol mesiaca) a od 4. apríla 2005 do 11. mája 2006 (rok a jeden mesiac).

Okresný súd začal v uvedenej veci konať bezprostredne po podaní žaloby. Vo veci neostal   nečinný,   ale   realizoval   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   o procesných   návrhoch sťažovateľa (opakovaných žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov), ako aj úkony súvisiace   s využitím   opravných   prostriedkov   zo   strany   sťažovateľa   proti   rozhodnutiam okresného súdu. V súvislosti s tým vec musela byť opakovane predkladaná na rozhodovanie odvolaciemu súdu aj súdu dovolaciemu.

Postup   súdov   konajúcich   v sťažovateľovej   veci   bol   vzhľadom   na   okolnosti uvedeného prípadu odôvodnený procesnými návrhmi a žiadosťami sťažovateľa, ktorý ich podávaním síce využíval svoje procesné práva, no spôsob ich uplatňovania (t. j. spôsob, ktorým   sa   sťažovateľ   domáhal   súdnej   ochrany)   objektívne   podstatne   prispel   k celkovej dĺžke konania.

Aj   keď   procesný   postup   okresného   súdu   a najvyššieho   súdu   nebol   celkom   bez prieťahov (v prípade okresného súdu možno poukázať na obdobie od 28. februára 2002 do 17. septembra 2002 a v prípade najvyššieho súdu na obdobie od 4. apríla 2005 do 12. apríla 2006),   ich   intenzita   s prihliadnutím   na ostatné   okolnosti   prípadu   nedosiahla   úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, alebo o porušení jeho práva na prejednanie predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

S ohľadom   na   tieto   skutočnosti   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd kvalifikoval postup okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v sťažovateľovej veci   po   prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ako   porušenie   označených   práv sťažovateľa. Z tohto dôvodu možno sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde kvalifikovať aj ako zjavne neopodstatnenú.

2.4   V zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   možno   navyše   o   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti,   spočívajúcej   v   namietanom   porušení   práv   sťažovateľa zbytočnými prieťahmi v konaní, hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré vylučujú,   aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, II. ÚS 76/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   spočívajúcej   v   namietanom   porušení   práv sťažovateľa zbytočnými prieťahmi v konaní vo vzťahu k okresnému súdu a najvyššiemu súdu v danom prípade vyplýva aj z toho, že sťažovateľ túto sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   podal   až   po   rozhodnutí   oboch   súdov   (najvyšší   súd   rozhodol   v konaní o sťažovateľovom dovolaní uznesením z 12. apríla 2006 a okresný súd rozhodol o zastavení konania vo veci uznesením z 10. novembra 2006, pričom 12. decembra 2006 predložil vec v súvislosti so sťažovateľovým odvolaním krajskému súdu).

V čase podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu už okresný súd a najvyšší súd nemohli   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne prieťahy v ňom. Aj tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná proti okresnému   súdu   a   najvyššiemu   súdu   je   zjavne   neopodstatnená   (obdobne   napr. IV. ÚS 248/04   -   uznesenie   o   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti,   IV.   ÚS   46/05, II. ÚS 298/06).

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako   zjavne   neopodstatnenú,   pričom rozhodovanie   o ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľa   v uvedenej   veci   (predovšetkým   o jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu ústavným súdom), ako aj skúmanie ďalších zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľovej sťažnosti a prípadný postup na ich odstránenie stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2007