znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 133/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   Ing.   Evy   Kliskej,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   V.   D., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Ct 15/03, pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Nc 43/95, a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Ct 15/03, predtým vedenom pod sp. zn. 19 Nc 43/95,   p o r u š i l   základné právo Ing.   Evy Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ing. Eve Kliskej   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   zaplatiť Ing. Eve Kliskej náhradu trov konania v sume 9 340 Sk (slovom deväťtistíctristoštyridsať slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B.

4. Sťažnosti Ing. Evy Kliskej vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2004 doručená   sťažnosť   Ing.   Evy   Kliskej,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou   JUDr.   V.   D.,   Advokátska   kancelária,   B.,   pre   namietané   porušenie   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (bývalého   Obvodného   súdu   Bratislava   1)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   Ct   15/03, pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Nc 43/95.

Vec bola prijatá uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 133/04-7 z 28. apríla 2004 na ďalšie konanie.

Sťažovateľka uviedla, že 31. mája 1995 podala Krajskému súdu v Bratislave žalobu o ochranu   osobnosti,   ktorá   bola   odstúpená   podľa   vecnej   príslušnosti   Okresnému   súdu Bratislava   I,   pričom   mala   byť   zaslaná   vecne   a miestne   príslušnému   Okresnému   súdu Bratislava   III.   Namiesto   tohto   zákonného   postupu   bola   Okresným   súdom   Bratislava   I zaregistrovaná do registra „Nc“, kde sa nachádzala celé roky. Uznesením zo 17. marca 2004 Okresný súd Bratislava I konanie v časti žaloby na základe späťvzatia zastavil, pretože sťažovateľka   na   základe   rozhodnutia   v inej   veci   podala   novú   žalobu   miestne   a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III. Sťažovateľka je toho názoru, že v naznačených veciach   došlo   k neodôvodneným   a zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   jej základného práva.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil, že:„1. Základné právo Ing. Evy Kliskej podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19 Nc 43/95 (19 Ct 15/03) porušené bolo.

2.   Ing.   Eve   Kliskej   sa   priznáva   suma   800.000   Sk   ako   primerané   finančné zadosťučinenie   za   porušenie   jej   základného   práva,   ktoré   spôsobil   svojím   postupom OS   Ba   I   a ktorú   jej   je   povinný   zaplatiť   v   lehote   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť Ing. Eve Kliskej trovy tohto konania a právneho   zastúpenia   do   rúk   advokátky   v lehote   2   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

Primerané   zadosťučinenie   sťažovateľka   odôvodnila   tým,   že   bola   známa   ako novinárka a spisovateľka, ale postupom Okresného súdu Bratislava I v uvedenej veci jej bolo v tejto práci zabránené.

V podaní doručenom ústavnému súdu 14. júna 2004 sťažovateľka uviedla, že netrvá na   ústnom   prejednaní   veci,   a uplatnila   trovy   konania   za   tri   úkony   bez   ich   špecifikácie a určenia finančnej čiastky.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrila   podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I JUDr. T. R. K., ktorá v liste č. Spr. 2070/04 z 12. mája 2004 uviedla, že netrvá na ústnom prejednaní veci, a zároveň poukázala aj na tú skutočnosť, že sťažovateľka   ani   jej   právna   zástupkyňa   nevyužili   možnosť   podať   sťažnosť   v súlade   so zákonom Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon o štátnej   správe súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o štátnej   správe súdov“).

Ďalej   uviedla,   že   konanie   je   vedené   na   Okresnom   súde   Bratislava   I pod   sp.   zn. 19   Ct   15/03   (pôvodná   spisová   značka   19   Nc   43/95)   na   základe   neúplného   návrhu navrhovateľky   (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľky)   doručeného   touto nepríslušnému Mestskému súdu v Bratislave (v súčasnosti Krajskému súdu v Bratislave) 31.   mája 1995.   Mestský   súd v Bratislave   uznesením   č.   k.   5 C 29/95-4 z 5.   júna 1995 právoplatným 27. júna 1995 vyslovil vo veci svoju vecnú nepríslušnosť a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpil vec Obvodnému súdu Bratislava 1 dňa 7. júla 1995.

Na základe úpravy sudkyne JUDr. E. B. z 11. júla 1995, ako aj opakovanej úpravy z 24.   augusta   1995   boli   vyžiadané   spisy   Obvodného   súdu   Bratislava   3   (v   súčasnosti Okresného súdu Bratislava III) sp. zn. 9 C 50/93 a sp. zn. 8 C 139/94. Na pokyn sudkyne bola vec ponechaná na lehote s tým, že po pripojení požadovaných spisov bude predložená na ďalší procesný postup. Dňa 14. marca 1996, 14. mája 1996 a 19. júla 1996 bol požiadaný Okresný súd Bratislava III o zapožičanie uvedených spisov.

Navrhovateľka   29.   júla   1996   pripojila   kópiu   pokusu   o zmier   a kópiu   odvolania adresovaného Sociálnej poisťovni.

Dňa 15. októbra 1996 a 18. marca 1997 boli opätovne vyžiadané spisy Okresného súdu Bratislava III.

Listom   z 12. mája 1997 oznámila navrhovateľka súdu   stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III vo veci sp. zn. 9 C 50/93 a sp. zn. 8 C 139/94.

Dňa 25. júna 1997 dala sudkyňa pokyn kancelárii na vrátenie spisu sp. zn. 9 C 50/93 Okresného súdu Bratislava III.

Úpravou z 12. augusta 1997 a 9. decembra 1997 požiadala sudkyňa Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisov sp. zn. 9 C 50/93, sp. zn. 8 C 139/94 a sp. zn. 7 C 46/96. Listom doručeným súdu 5. septembra 1997 navrhovateľka oznámila stav uvedených konaní na Okresnom súde Bratislava III a pripojila rozhodnutia.

Sudkyňa   13.   októbra   1997   opätovne   žiadala   o pripojenie   spisov.   Okresný   súd Bratislava III oznámil 15. decembra 1997 a 12. januára 1998, že nie je možné požadované spisy zapožičať.

Úpravou z 5. januára 1998 požiadala sudkyňa o pripojenie spisu sp. zn. 16 C 89/97 po právoplatnom skončení konania. Civilná kancelária z uvedeného dôvodu sledovala stav uvedeného konania 16. januára 1998 a 7. mája 1998.

Dňa 1. júna 1998 navrhovateľka oznámila skončenie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 Nc 43/95. Dňa 29. januára 1998 bol spis sp. zn. 19 Nc 43/95 vyžiadaný   Krajským   súdom   v Bratislave.   Dňa   30.   augusta   1999   bol   vyžiadaný   spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 8 C 139/94.

Úpravou zo 4. januára 2000 požiadala sudkyňa o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 135/94.

Listom   z 12.   januára   2000   oznámil   Krajský   súd   v Bratislave,   že   spis   sp.   zn. 8 C 139/94   bol odstúpený Okresnému súdu Bratislava III. Spis bol opätovne vyžiadaný 2. mája 2000 a 19. mája 2000.

Po odchode JUDr. E. B. do starobného dôchodku bola predmetná vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. Z. P. na základe rozvrhu práce na rok 2001.

Výzvou   z 12.   októbra   2001   požiadala   sudkyňa   v súlade   s Občianskym   súdnym poriadkom   o doplnenie   návrhu   na   začatie   konania,   o zaslanie   potvrdenia   o osobných, majetkových, zárobkových pomeroch za účelom rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov. Zároveň boli vykonané úkony smerujúce k pripojeniu spisov sp. zn. 15 C 119/97 a sp. zn. 16 C 89/97.

Podaním doručeným súdu 15. novembra 2001 požiadala navrhovateľka o zaslanie tlačiva a o prerušenie konania.

Dňa 4. februára 2002 predvolala sudkyňa navrhovateľku na informatívny výsluch na 15. máj 2002. Navrhovateľka opätovne žiadala konanie prerušiť vzhľadom na „predčasnosť dokazovania   v tomto   konaní   až   do   právoplatného   skončenia   konania   o matričných dokladoch“. Ako splnomocnenú právnu zástupkyňu pre toto konanie označila JUDr. V. D., ale   plnomocenstvo   nepredložila.   Sudkyňa   listom   z 9.   augusta   2002   požiadala   právnu zástupkyňu o zaslanie plnej moci a predvolala ju na informatívny výsluch na 11. september 2002. Plnomocenstvo z 3. mája 2002 bolo založené do spisu spolu s doplnením návrhu ako č.   l.   57   –   59.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľky   požiadala   súd   o poskytnutie   lehoty   na upresnenie   označenia   odporcu   s tým,   že   prerokuje   s navrhovateľkou   späťvzatie   návrhu v časti týkajúcej sa uhradenia poistenia a náhrady škody. Úprava návrhu bola doručená súdu 17. októbra 2002 a žiadosť o vylúčenie časti žaloby na samostatné konanie a späťvzatie časti návrhu na zverejnenie ospravedlnenia.

Sudkyňa stanovila termín pojednávania na 30. apríl 2003 a 4. jún 2003. Úpravou z 23. júna 2003 bola vec vedená pod sp. zn. 19 Nc 43/95 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 19 Ct 15/03.

Uznesením č. k. 19 Ct 15/03-74 z 4. júna 2003 právoplatným 15. augusta 2003 bol pripustený vstup ďalšieho účastníka do konania.

Uznesením č. k. 19 Ct 15/03-76 z 20. augusta 2003 právoplatným 19. februára 2004 súd   vylúčil   časť   návrhu   na   samostatné   konanie   a v súlade   s návrhom   navrhovateľky uznesením č. k. 19 Ct 15/03-81 zo 17. marca 2004 právoplatným 13. apríla 2004 konanie zastavil.

Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.   zn.   19   Ct   91/98,   došlo   k prieťahom   v konaní zavineným samotnou   navrhovateľkou, ktorá sa obrátila s neúplným návrhom na nepríslušný súd, ako i z dôvodu požadovaného zabezpečenia   listinných   dôkazov   navrhovateľkou   (spisov   Okresného   súdu   Bratislava   III a Okresného   súdu   Bratislava   I)   a žiadosti   samotnej   navrhovateľky   o prerušenie   konania z dôvodu   nutnosti   zabezpečenia   listinných   dokladov   a dodatočnej   opravy   podaného neúplného návrhu právnou zástupkyňou navrhovateľky.

Subjektívne zavinenie konajúcich sudkýň zistené nebolo. V oddelení 19 C v súlade s Občianskym   súdnym   poriadkom   sa   vybavuje   vysoký   počet   pridelených   vecí   popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí (cca 500 vecí).

S poukazom na uvedené sa domnieva, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 19 C.

Zdĺhavosť   predmetného   konania   (zväčšujúce   sa   časové   úseky   medzi jednotlivými úkonmi sudkyne) spôsobili taktiež neúmerná zaťaženosť sudkyne vzniknutá z dôvodu   pretrvávajúceho   nedostatočného   personálneho   obsadenia   Okresného   súdu Bratislava I sudcami vzniknutého po odchode sudkýň na materskú dovolenku, do dôchodku a na Krajský súd v Bratislave, ako i neúmerne vysoký nápad vecí na občianskoprávnom úseku.Okresný súd Bratislava I navrhol nepriznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie z dôvodov,   že sťažovateľka nevyužila svoje právo podľa   zákona o štátnej správe súdov a neobrátila sa na vedenie súdu so sťažnosťou, podala návrh na nepríslušný súd, ktorý bol neúplný. Po tom, ako nedostatky návrhu boli odstránené, žiadala prerušenie predmetného konania a neskôr vylúčenie častí návrhu na samostatné konanie a vo zvyšnej časti vzala návrh späť a žiadala konanie zastaviť.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa   31.   mája   1995   podala   sťažovateľka   Mestskému   súdu   v   Bratislave   návrh na ochranu osobnosti proti Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Vec bola prijatá pod sp. zn. 5 C 29/95. Prílohou podania boli rôzne listy s obsahom udalosti o odňatí občianskeho preukazu sťažovateľky.

Uznesením   z 5.   júna   1995   vyslovil   bývalý   Mestský   súd   v   Bratislave   svoju nepríslušnosť,   rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť 27.   júna 1995 a   následne bola vec 7. júla 1995 postúpená Obvodnému súdu Bratislava 1.

Dňa 11. júla 1995 bola vec prevedená do registra „Nc“ a bola je pridelená nová sp. zn. 19 Nc 43/95.

Dňa   18.   júla   1995   žiadal   sudca   pripojiť   spisy   sp.   zn.   9   C   50/93   a   8   C   139/94 Obvodného súdu Bratislava 3 (do roku 1997 obvodný súd, od tohto roku okresný súd), ktoré však nebolo možné pripojiť z dôvodu konania vo veci.

Dňa 24. augusta 1995 boli opätovne vyžiadané oba spisy. Dňa 18. decembra 1995 Obvodný súd Bratislava 3 oznámil, že spisy nemôže zaslať (č. l. 10).

Dňa 8. februára 1996 bol daný pokyn kancelárii viesť spisy na lehote, pokiaľ sa nepodarí pripojiť žiadané spisy.

Dňa   22.   marca   1996   sťažovateľka   doložila   daňový   doklad   k dani   z príjmu a poistného.

Dňa 25. marca 1996 boli opätovne vyžiadané spisy Obvodného súdu Bratislava 3. Dňa 14. marca 1996 boli opätovne vyžiadané oba spisy. Dňa 14. mája 1996 súd opäť žiadal zaslať oba spisy.Dňa   22.   mája   1996   sťažovateľka   pripojila   oznámenie   spolu   s kópiou   uznesenia sp. zn. 8 C 139/94 Obvodného súdu Bratislava 3 a iné.

Dňa 22. mája 1996 boli opäť vyžiadané spisy.

Dňa 19. júla 1996 sa situácia opakuje.Dňa   29.   júla   1996   sťažovateľka   priložila   ďalšie   doklady.   Spisy   boli   vyžiadané 8. augusta 1996, 15. októbra 1996 a 18. marca 1997.

Dňa 12. mája 1997 sťažovateľka doložila súdu ďalšie podania. Dňa 25. júna 1997 bol úpravou súdu daný pokyn na vrátenie spisu sp. zn. 9 C 50/93 Okresného súdu Bratislava III.

Dňa 12. augusta 1997 a 4. decembra 1997 boli vyžiadané spisy Okresného súdu Bratislava III.

Dňa 5. septembra 1997 doložila sťažovateľka listiny a podania z iných konaní.Dňa 13. októbra 1997 boli vyžiadané spisy Okresného súdu Bratislava III.Dňa   5.   januára   1998   bol   daný   pokyn   na   pripojenie   spisu   sp.   zn.   16   C   89/97 Okresného súdu Bratislava I.

Zo 7. mája 1998 sa v spise nachádza úradný záznam, že spis sp. zn. 16 C 89/97 sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

Dňa 29. júna 1998 bol vyžiadaný spis z Krajského súdu v Bratislave.Dňa 4. augusta 1999 a 20. septembra 1999 boli vyžiadané spisy z Okresného súdu Bratislava III a 5. januára 2000 z Krajského súdu v Bratislave.

Dňa 12. januára 2000 oznámil Krajský súd v Bratislave, že spis sp. zn. 8 C 139/94 bol ešte v roku 1997 vrátený Okresnému súdu Bratislava III.

Dňa 5. mája 2000 a 19. mája 2000 bol vyžiadaný spis z Krajského súdu v Bratislave.Dňa 12. októbra 2001 (po šiestich rokoch) bola sťažovateľka vyzvaná na špecifikáciu petitu   a na   doloženie   potvrdenia   o majetkových   pomeroch   a bol   zisťovaný   stav   konaní v iných veciach.

Dňa 8. novembra 2001 bol daný pokyn na vylúčenie spisu sp. zn. 16 C 89/97.Dňa 15. novembra 2001 sťažovateľka odpovedala na výzvu bez toho, aby uviedla potrebné údaje, a pripojila podania a rozhodnutia z iných vecí.

Dňa 19. novembra 2001 bol daný pokyn na zabezpečenie kópie rozhodnutia vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 9 C 50/93.

Dňa 17. decembra 2001 bol spis pridelený inej sudkyni (JUDr. P.).Dňa 4. februára 2002 bol daný pokyn na predvolanie sťažovateľky na informatívny výsluch na 15. máj 2002.

Dňa 15. mája 2002 na informatívnom výsluchu sťažovateľka žiadala o prerušenie konania až do právoplatnosti veci o matričných dokladoch.

Dňa   9.   augusta   2002   bola   predvolaná   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   na informatívny výsluch na 11. september 2002. Až na tomto výsluchu bola doložená plná moc z 3. mája 2002 a po siedmich rokoch došlo k upresneniu petitu. V ten istý deň súd dal pokyn uložiť vec na lehotu 2 mesiacov.

Dňa 17. októbra 2002 bol doložený nový návrh alebo upravený návrh na zmenu účastníkov aj petitu a bola vzatá späť časť žaloby.

Dňa 30. apríla 2003 sa vo veci konalo prvé pojednávanie bez účasti žalovaného – ministerstva vnútra, za účasti sťažovateľky. Na tomto pojednávaní bola vzatá späť časť návrhu proti ministerstvu vnútra.

Dňa 4.   júna 2003 bola uznesením   o pripustení   pristúpenia   ďalšieho   účastníka   do konania umožnená zmena účastníkov. Novým účastníkom bolo ministerstvo spravodlivosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2003 a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 19 Ct 15/03.

Dňa 28. júla 2003 nahliadla sťažovateľka do spisu.Dňa 20. augusta 2003 súd vydal uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie.Dňa 17. septembra 2003 nahliadla sťažovateľka do spisu.Dňa 17. marca 2004 bolo konanie zastavené, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. apríla 2004.

III.

1.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstránil.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. III. ÚS 28/03 a iné).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 od. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

2. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o ochranu osobnosti začaté ešte 31. mája 1995. Pôvodne bolo vedené na Mestskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5 C 29/95. Predmet sporu ústavný súd nehodnotí ako právne a skutkovo náročný.

3.   V správaní   sťažovateľky   ústavný   súd   zistil   závažné   skutočnosti,   ktoré   musel zohľadniť na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní   k zbytočným   prieťahom.   Už   samotné   podanie   žaloby   na   miestne   a vecne nepríslušnom súde naznačuje ďalšie problémy. Absolútna nejasnosť a nepreskúmateľnosť podania je tiež na strane sťažovateľky a jej právnej zástupkyne. Sťažovateľka od počiatku nemala ujasnený petit ani účastníkov na strane odporcov vo veci. Jej postoj bol pasívny, nedožadovala sa prostriedkami zverenými štátnej správe súdu (sťažnosť) nápravy konania. Nedokladala do spisu žiadne dôkazy, ale len opisy podaní a rozhodnutí v iných svojich veciach, čo nesporne smerovalo k výsledku, akým aj konanie skončilo. Sťažovateľka sa vo výraznej miere podieľala na vzniknutých prieťahoch.

4. Ďalším kritériom, na základe ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup Okresného súdu Bratislava I. Tento postup bol v základnom rozpore s jeho tvrdeniami o objektívnych prekážkach (stav a nápad agendy a zlé personálne obsadenie), ako aj o konštatovaní, že sudkyne vo veci postupovali podľa procesných predpisov. Je pravda, že návrh zo strany sťažovateľky nebol úplný a táto sama dvakrát žiadala o prerušenie konania, ale Okresný súd Bratislava I až v roku 2001 (t. j. po šiestich rokoch) žiadal o špecifikáciu petitu (výzva z 12. októbra 2001) a až po ďalšom polroku predvolal sťažovateľku a neskôr jej právnu zástupkyňu na informatívny výsluch. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo až 30. apríla 2003.

Z celého spisu nie je zrejmé, že by za celých osem rokov konania bolo vyžiadané čo i len jedno vyjadrenie protistrany – najskôr ministerstva vnútra a neskôr ministerstva spravodlivosti. Ústavný súd na rozdiel od Okresného súdu Bratislava I chápe postavenie súdu v konaní ako také, že riadi celý proces od podania žaloby do rozhodnutia, a nemôže ho vo veci ospravedlniť postoj sťažovateľky, resp. jej zástupkyne.

Prieťahy v konaní vo veci boli od 18. júla 1995 do 12. októbra 2001, od 17. októbra 2002   do   30.   apríla   2003   a od   20.   augusta   2003   do   17.   marca   2004.   V prvých   dvoch obdobiach Okresný súd Bratislava I nemal vôbec (a to až do 15. augusta 2003) predstavu, o aké konanie ide, a preto viedol vec ako nejasné podanie. Osem rokov konať, resp. nekonať a neustáliť ani to, o aký druh žaloby ide a kto sú účastníci, je samo osebe porušenie nielen zákonných   predpisov   (najmä   procesných),   ale   aj   ústavných   garancií   základných   práv a slobôd sťažovateľky. Sťažovateľka 17. októbra 2002 vzala svoj návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť. Okresný súd Bratislava I konanie zastavil až 17. marca 2004 (uznesenie č. k. 19 Ct 15/03-81).

Nečinnosť Okresného súdu Bratislava I, ako aj jeho celkový postup vo veci boli hlavnou   príčinou   zbytočných   prieťahov,   preto   ústavný   súd   rozhodol,   že   Okresný   súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Ct 15/03, pôvodne vedenom pod sp. zn. 19 Nc 43/95, porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800 000 Sk, ktoré zdôvodnila tým, že pracovala ako novinárka a spisovateľka a bola   známa   širokej   verejnosti   a nezákonnými   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov   jej malo byť zabraňované v práci, čo ovplyvnilo aj jej spoločenské postavenie, ako aj zdravotný stav.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa zásadným spôsobom podieľala na vzniku prieťahov tým, že podala nepreskúmateľný   návrh,   v ktorom   nesprávne   uviedla   účastníkov   konania,   tento   návrh po ôsmich rokoch menila a žiadala o zastavenie konania.

Ústavný súd vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a dĺžku konania, ktoré možno hodnotiť ako prieťahy, výraznú účasť sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch a vzhľadom na to, že deklaroval porušenie základného práva sťažovateľky, považoval za dostatočnú a účinnú nápravu priznanie jej primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sa   ústavný   súd   riadil úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   zmiernenie   nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (III. ÚS 8/04). Priznaná suma finančného zadosťučinenia zohľadňuje podľa   názoru ústavného súdu nemajetkovú ujmu sťažovateľky v označenom konaní. Pri posúdení intenzity tejto nemajetkovej ujmy prihliadol ústavný súd na všetky vyššie uvedené skutočnosti a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel.

6. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v uvedenom konaní za tri úkony právnej pomoci bez určenia ich výšky.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd dospel k záveru, že právna zástupkyňa sťažovateľky vie preukázať dva úkony právnej pomoci v roku 2004, a to prevzatie veci a spísanie sťažnosti ústavnému súdu. Ďalší úkon   preukázaný nebol. Základná sadzba   tarifnej   odmeny za   jeden   úkon   právnej služby   uskutočnený   v roku   2004   v konaní pred   ústavným   súdom   predstavuje   4   534   Sk a hodnota   režijného   paušálu   136   Sk.   Ústavný   súd   uznal   trovy   konania   spolu   vo   výške 9 340 Sk (bod 3 nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2004