znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 132/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 173/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   173/2007   o ochranu   osobnosti   a zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že „žiada   sudcov   Ústavného   súdu,   aby   prestali porušovať   Ústavu Slovenskej   republiky a aby   prestali   brutálne persekuovať   sťažovateľa a odmietať jeho dôvodné sťažnosti z týchto dôvodov: 1) porušovať čl. 12 ods. 4 Ústavy SR... 2) porušovať čl. 19 ods. 1... 3) porušovať čl. 26 ods. 1... Za takýchto podmietok zo strany Ústavného súdu, ktorý zmaril circa 200 dôvodných sťažností za roky 2009 – 2010, len z roztopaše a pozície moci a jej zneužívania sudcami Ústavného súdu, podľa čl. 32 Ústavy... Ústavný   súd   sústavným   odmietaním   dôvodných   sťažností   spôsobuje   D.   B.   chronickú stressovú   traumu   –   ktorá   bude   vyhodnotená   súdnymi   znalcami   a bude   základnom   pre vymáhanie nemajetkovej ujmy vo výške 10 miliónov EUR, nakoľko poškodenie zdravia zo strany   súdov   je   evidentné   a preukázateľné   a vedie   k dokonaniu   justičnej   vraždy, nevybavením ani jedného podania, a ak, tak protizákonným spôsobom...“.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva:„I.A. Sťažovateľ podal žalobu na Okresnom súde Bratislava II dňa 31. 07. 2007 sp. zn.:   16C/173/2007   proti   orgánom   činným   v trestnom   konaní,   ktoré   odmietali   konať v o veci VP-3210/94 na OR PZ BA II a na Okresnej prokuratúre BA II sp. zn.: Pn 266/94 ktoré odstupom času bolo začaté na OR PZ BA IV a OP BA IV ako sp. zn.: OÚV-243/20- 2002-Pk od roku 2002... Orgány činné v trestnom konaní teda rozhodovali protizákonne a marili konanie neadekvátnym konaním, chránili zločincov pred zodpovednosťou a urážali poškodených nečinnosťou a marením ich základných práv.

I.B. Presne rovnakým spôsobom maria trestné konanie tí istí proti S. (ďalej len S.), ktoré sa obohacovalo tým, že vybralo peniaze z fondu opráv bytového domu B., vo výške 981.000,- Sk ku dňu 24. 05. 2007 s tvrdením, že všetky peniaze boli použité na opravy na dome, čo je lož, pretože na dome boli vykonané len drobné opravy...

I.C.   K dokazovaniu   lúpeže   peňazí   z fondu   opráv   potrebuje   sťažovateľ   dôkazy   – faktúry,   zmluvy...   a tieto   nemôže   získať   od   S.,   lebo   mu   ich   jednoducho   nedajú,   ale prokurátorka JUDr. V. Č. odmieta konať pretože som jej nedoručil také dôkazy.

I.D. Preto bola podaná žaloba 16C/173/2007, ale zákonná sudkyňa rovnako odmieta zabezpečiť potrebné dôkazy, hoci je to jej povinnosť, rovnako súd nekoná a je v zbytočných prieťahoch, súd dokonca ukrýva súdny spis pred sťažovateľom?!!!!!

I.E.   Okresný   súd   Bratislava   II   nečinnosťou   umožňuje   plynutie   premlčacej   lehoty a takto... sa súd a štátne orgány usilujú ochrániť zločincov pred trestným konaním, ktoré je činnosťou   protizákonnou.   Generálny   prokurátor   sa   vo   veci   neangažuje   a tak   je spolupáchateľom   páchanej   trestnej   činnosti   S.,   keď   trestné   oznámenia   proti   S.   podané v minulosti od roku 2005 sú všetky rad radom odbíjané proti zákonným spôsobom a teda aj protiústavným spôsobom a sú marené základné práva sťažovateľa.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v konaní 16C/173/2007. II.B.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II   konať   vo   veci 16C/173/2007 bez ďalších prieťahov a zabezpečiť dôkazy pre spravodlivé súdne konanie, bezodkladne.

II.C. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000 EUR v lehote 3 dni od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 173/2007.

1. Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že o totožných námietkach sťažovateľa   už   rozhodol   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   258/09-6   z 27.   januára   2009,   pričom sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí, čo odôvodnil tým, že „podanie sťažovateľa... obsahovalo urážlivé výroky na adresu súdu, na sudcovský stav, bolo dehonestujúce a obsahovalo neopodstatnené obvinenia s náznakom kriminálnej   činnosti   súdu“,   a teda   „správanie   sťažovateľa...   možno   označiť za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva“.

Sťažovateľ bol zároveň oboznámený aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,   ktorý   vyslovil:   „V zásade   smie   byť sťažnosť   odmietnutá   ako   neprijateľná   podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk.“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Vo   svojej   konštantnej   judikatúre   ústavný   súd   už   viackrát   uviedol,   že   súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní (napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 49/07, II. ÚS 28/09).

2.   Pri   predbežnom   prerokovaní   opakovane podanej   sťažnosti   ústavný   súd   dospel k záveru,   že   aj   táto   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a   neopodstatnené obvinenia adresované v tomto prípade ústavnému súdu. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ svojimi výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo urážal ústavný súd, čo je v rozpore s princípom zachovávania elementárnej úcty k jeho sudcom. Taktiež správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je znevážiť samotný ústavný súd,   možno   označiť   za   zneužitie   práva   na   podanie   sťažnosti   a   je   v   rozpore   s   účelom takéhoto práva.

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 173/2007 ústavný súd zistil, že   sťažovateľ   (navrhovateľ)   už   v   návrhu   podanom   okresnému   súdu   31.   júla   2007   na ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy proti prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava   II   a   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave,   ako   aj   generálnemu   prokurátorovi Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   označil   týchto   ako „štáto- mafiánov“, pričom takýto útočný tón a hrubo urážlivý jazyk používal aj v ďalšom priebehu konania, keď napríklad:

Dňa 28. marca 2008 sťažovateľ doplnil svoj návrh, pričom na adresu generálneho prokurátora uviedol: „Tento človek otvorene chráni zločincov!“

Dňa 7. mája 2008 sťažovateľ rozšíril návrh o ďalšiu prokurátorku, ktorú označil ako „sprostú“.

Dňa   1.   apríla   2010   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu „návrhy   na   doplnenie súdneho spisu“, pričom uviedol, že „Slovenská republika je skriminalizovaný štát, v ktorom majú   navrh   kriminálnici,   ktorým   napomáhajú   prokurátori,   vyšetrovatelia   a napokon   aj sudcovia... Štáto-mafiáni, zneužívajúci moc brutálne surovo odmietajú plniť si povinnosti, vynucujú dôkazy, ktoré žalobca nemôže získať...“.

Dňa 29. marca 2010 sa konalo pojednávanie, na ktorom   bol prítomný generálny prokurátor.   Sťažovateľ   sa   pojednávania   nezúčastnil,   hoci   doručenie   mal   vykázané. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Následne 1. apríla 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľa z neúčasti na pojednávaní, v ktorom uviedol: „Súdna znalkyňa... je zločinec, ktorý zatajil v posudku brutálne násilie páchané na žalobcovi...“

Vychádzajúc z uvedených okolností daného prípadu ústavný súd hodnotí správanie sťažovateľa od začatia konania vedeného okresným súdom ako také, ktoré je v rozpore s cieľom   Občianskeho súdneho poriadku   vyplývajúcim   z § 1,   a teda   že postupom súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní má byť zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Sťažovateľ sa svojím návrhom domáha ochrany svojej osobnosti proti odporcom, ktorých (paradoxne) hrubo uráža a dehonestuje; jeho hodnotiace komentáre a používanie expresívnych výrazov považuje ústavný súd za neprimerané.

Keďže sťažovateľ v takomto správaní pokračoval aj v konaní pred ústavným súdom, pričom na jeho neprijateľnosť bol ústavným súdom viackrát upozornený, bola jeho sťažnosť podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietnutá   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   o ďalších návrhoch sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011