SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 132/07
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 prerokoval sťažnosť M. P., P., zastúpenej advokátkou JUDr. K. M., P., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 3, čl. 21 ods. 1, čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 907/05, Ex 38/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. februára 2007 doručené podanie M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 3, čl. 21 ods. 1, čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 907/05, Ex 38/05.
Sťažovateľka v podaní okrem iného uviedla:„Sťažnosť podávam proti OS v Prievidzi, ktorý v konaní postupoval tak, že boli porušené moje základné práva slobody, ako aj ľudské práva v tom zmysle že OS v Prievidzi nerešpektoval a nevzal vôbec do úvahy moje argumenty, že právny úkon týkajúci sa inej než bežnej veci urobený bez súhlasu oboch manželov je neplatný. I napriek tomu, že byt, ktorý sme si s manželom spoločne nadobudli počas manželstva môj manžel dal ako exekučný titul bez môjho vedomia, ako reciprocitu za dlžobu vo výške 400 000,- Sk o ktorej som nevedela hoci v tomto byte som bývala s našim synom a darmo som sa domáhala všetkými zákonnými prostriedkami svojich práv na OS v Prievidzi, na KS v Trenčíne a na Exekútorskom úrade, vždy sa postupovalo proti mojím právam. Uplatňovaním všetkých právnych prostriedkov, ktoré mi právne predpisy poskytujú som splnila podmienku ustanovenú v § 53 odst. 1 zákona (...).“
Navrhujem ústavnému súdu, aby nálezom vyslovil, že:„1) Základné právo a slobody M. P. upravené v čl. 16 odst. 1, čl. 19, odst. 2, čl. 20 odst. 3, čl. 21 odst. 1, čl. 41 odst. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Prievidzi v konaní vedenom č. k. 16 Er/907/2005-51, 3805210322, EX 38/2005 uznesením porušené bolo.
2) Uznesenie Okresného súdu v Prievidzi č. k. Er/907/2005-51, 3805210322, EX 38/2005 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie
3) Okresnému súdu prikazuje, aby vo veci konal (zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva a slobody)
4) M. P. priznáva finančné zadosťučinenie 600 000,- Sk (slovom šesťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd povinný vyplatiť M. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľka bola pôvodne zastúpená JUDr. A. Č., Š., ktorú ústavný súd 6. marca 2007 vyzval na odstránenie nedostatkov podania, najmä na to, aby preukázala, či je ako advokátka zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, a súčasne ju poučil, že v konaní pred ústavným súdom musí sťažovateľku zastupovať advokát, pretože v opačnom prípade môže ústavný súd návrh odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
JUDr. A. Č. reagovala na výzvu podaním z 10. februára 2007 označenom ako „Oznámenie a žiadosť o udelenie výnimky“, v ktorom oznámila ústavnému súdu, že v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory nie je zapísaná a žiadala, aby v jej prípade „udelili výnimku pri prejednávaní tejto sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy (...)“.
Dňa 14. marca 2007 bolo ústavnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľky na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. K. M. a 15. marca 2007 sťažovateľka oznámila „zrušenie splnomocnenia“ pre JUDr. A. Č. na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Keďže podanie sťažovateľky nespĺňalo i ďalšie náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 ods. 1 a 3 v spojení s § 50 ods. 1 písm. a) až c), ods. 2 a 3 a § 53 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd 15. marca 2007 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby odstránila tieto nedostatky. Ústavný súd vo výzve sťažovateľku zároveň poučil, že ak v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia podanie nedoplní, môže jej podanie odmietnuť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Výzva bola právnej zástupkyni sťažovateľky doručená 19. marca 2007 a lehota na odstránenie nedostatkov jej podania uplynula 29. marca 2007. Sťažovateľka na výzvu dosiaľ nereagovala.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľku o jej procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť jej plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jej základných práv a slobôd a poučí ju tiež o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľky a tiež v jej záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05, II. ÚS 413/06).
Pretože sťažovateľka nerešpektovala výzvu ústavného súdu, ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).