znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 132/05-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť I. Š., Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. V., Advokátska kancelária, T.,   pre   namietané porušenie jej základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 127/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. Š.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2005 doručená   sťažnosť   (zo   7.   marca   2005)   I.   Š.,   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou   JUDr.   Z.   V.,   Advokátska   kancelária,   T.,   pracovisko   Z.,   ktorou   namietala porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 127/00.

Sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocnenej   právnej   zástupkyne   uviedla,   že   sa žalobou zo 16. júna 2000 domáhala na okresnom súde zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa   v katastrálnom   území   D.   M. V dôsledku zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených postupom okresného súdu nebolo podľa   sťažovateľky   v čase   podania   ústavnej   sťažnosti   označené   konanie   právoplatne skončené aj napriek uplynutiu takmer piatich rokov od podania žaloby.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a po prerokovaní v merite veci vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v označenom konaní, aby prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov,   aby   priznal   sťažovateľke   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Na   výzvu   ústavného   súdu   z   5.   apríla   2005   adresovanú   právnej   zástupkyni sťažovateľky   s tým,   aby   v lehote   14   predložila   ústavnému   súdu   dôkazy   o   tom,   že sťažovateľka sa pred podaním ústavnej sťažnosti domáhala ochrany svojich práv, porušenie ktorých pred ústavným súdom namieta, vrátane využitia sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“),   reagovala   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   podaním   z   11.   apríla   2005,   v ktorom uviedla: „(...) ja osobne a ani moja klientka, sme sa na postup sudkyne doposiaľ nesťažovali podľa § 17 z. č. 80/1992 Zb. a ani sa na konkrétnu sudkyňu sťažovať nechceme z úplne praktických dôvodov. (...) Použitie sťažnosti za účelom zrýchlenia konania by sa mi javilo nevhodné a neúčinné.

Sťažnosť   je   inštitút   ktorý   mám   v mojej   praxi   a aj   z iných   zdrojov   overený   ako najneúčinnejší   spôsob   a najmenej   spôsobilý   zdroj   dosiahnutia   očakávanej   nápravy v akomkoľvek konaní vrátane súdneho procesu. (...)

Sťažnosťou, ktorá by aj bola dôvodná ako v danom prípade, by sa dosiahlo to, že by sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná nadriadeným orgánom. Predsedníčke súdu, teda tej   istej   osobe,   by   bola   vec   vytknutá   a bolo   by   jej   nariadené   aby   vec   sledovala.   Pri opakovaných sťažnostiach by vec začal sledovať predseda krajského súdu prostredníctvom svojho   podpredsedu,   ktorý   prakticky   poverí   týmto   sledovaním   iného   zamestnanca.   Pri opakovanej sťažnosti taktiež dôvodnej pre neúčinnosť sťažnosti nižšieho stupňa by iniciatívu prebralo   Ministerstvo   spravodlivosti,   ktoré   by   začalo   vec   sledovať   prostredníctvom poverenej zodpovednej osoby a táto by potom na podnety sťažovateľa požadovala správy od podriadených súdov a ich funkcionárov, ktorí vec sledujú. (...)“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu   sťažnosti   a   z doterajších   vyjadrení   právnej   zástupkyne   sťažovateľky vyplýva, že sťažovateľka (pred podaním ústavnej sťažnosti - 16. marca 2005) nepodala sťažnosť podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   sťažovateľa v dôsledku   zbytočných   prieťahov   v konaní zapríčinených   všeobecným súdom   skúma, či sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu tohto práva do 1. apríla 2005 poskytoval zákon č. 80/1992 Zb. v ustanoveniach § 17 ods. 1 a § 20 až 23 a od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanoveniach § 62 až 68. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje ústavný súd ako podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   z okolností   konkrétneho   prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu, pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (mutatis mutandis uznesenie o predbežnom prerokovaní III. ÚS 241/03).

Sťažovateľka   nepodala   v   súvislosti s namietanými   zbytočnými   prieťahmi v predmetnom konaní sťažnosť podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. Ani právna zástupkyňa sťažovateľky neuviedla v podaní z 11. apríla 2005 ohľadne dôvodov nevyčerpania sťažnosti podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti), resp. že využitie označeného prostriedku   nápravy   sťažovateľkou   nemožno   v danom   prípade   pokladať   za   postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu jeho základných práv.

Na   základe   uvedeného   a stabilnej   judikatúry   (IV.   ÚS   44/03,   IV.   ÚS   153/03, III. ÚS 304/04) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky nie je prípustná pre nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany   základných   práv a slobôd, a preto po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol o jej odmietnutí pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 5. mája 2005