znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 132/03-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť S. B., t. č. Ústav na výkon väzby B. B, vo veci porušenia jeho základných práv v súvislosti so vzatím do väzby a ustanovením obhajcu v prípravnom konaní trestnom Okresným súdom v Žiari nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 212/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003 doručená sťažnosť S. B. (ďalej len „navrhovateľ“), t. č. Ústav na výkon väzby B. B., vo veci porušenia jeho základných práv v súvislosti so vzatím do   väzby a ustanovením obhajcu v prípravnom konaní trestnom Okresným súdom v Žiari nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 212/02.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ bol vzatý do väzby 12. apríla 2002 na základe rozhodnutia Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Bol obvinený z trestného činu vydieranie podľa § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a d) Trestného zákona. Navrhovateľ tvrdí, že v konaní o tomto trestnom čine musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní na základe   §   36   ods.   3   Trestného   poriadku.   V jeho   prípade   aj   napriek   tomu,   že   žiadal o obhajcu, žiadosti nebolo vyhovené a až 25. apríla 2002 udelil splnomocnenie advokátovi na svoje zastupovanie.

Navrhovateľ v závere   svojho   podania   žiada,   aby   ústavný   súd   zrušil   rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 12. apríla 2002, pretože „sudca mal dostatok času v stanovenej lehote ho dať do väzby tak, aby neporušil zákon“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť navrhovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že navrhovateľ namieta porušenie práva na nutnú obhajobu, ktoré podľa jeho tvrdenia malo byť porušené ešte v priebehu mesiaca apríl 2002, teda pred viac ako trinástimi mesiacmi.

Keďže sťažnosť navrhovateľa bola ústavnému súdu doručená až 7. mája 2003, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom,   bolo ju potrebné po jej predbežnom   prerokovaní odmietnuť podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde pre jej oneskorenosť.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 38/98 vyslovil: „Ústavná sťažnosť, ktorá bola podaná Ústavnému súdu SR po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 citovaného zákona, nespĺňa jednu z kogentne ustanovených podmienok pre prijatie ústavnej sťažnosti na   ďalšie   konanie   (citované   ustanovenie   neumožňuje   odpustiť   ani   predĺžiť   lehotu   pre podanie ústavnej sťažnosti).“ Uvedený právny názor platí aj po novelizácii ústavy ústavným zákonom č. 244/1998 Z. z., ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z. a hlavne ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2003