znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 131/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou F., s.   r.   o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   konateľ   a   advokát   doc.   JUDr.   B.   F.,   PhD.,   vedené pod sp. zn. Rvp   8623/2013,   Rvp   8624/2013,   Rvp   10069/2013,   Rvp   10070/2013, Rvp 10071/2013, Rvp 10072/2013, Rvp 10073/2013, Rvp 10074/2013, Rvp 10075/2013 a sp. zn. Rvp 10076/2013 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10 Er/668/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 10 Er/666/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. 3 Er/650/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 1 Er/39/2012 z 21. novembra 2012, sp. zn. 3 Er/660/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 1 Er/49/2012 z 21. novembra 2012, sp. zn. 3 Er/662/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 3 Er/661/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 1 Er/50/2012 z 21. novembra 2012 a sp. zn. 15 Er/1718/2006 z 15. októbra 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 8623/2013, Rvp 8624/2013, Rvp 10069/2013, Rvp 10070/2013, Rvp 10071/2013, Rvp 10072/2013, Rvp 10073/2013, Rvp 10074/2013, Rvp 10075/2013 a sp. zn. Rvp 10076/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 131/2013.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. januára 2013   a 28.   januára   2013   doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), vedené pod sp. zn. Rvp 8623/2013, Rvp 8624/2013, Rvp 10069/2013, Rvp 10070/2013, Rvp 10071/2013, Rvp 10072/2013, Rvp 10073/2013, Rvp 10074/2013, Rvp 10075/2013 a sp.   zn. Rvp   10076/2013,   ktorými namietal porušenie čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“) uzneseniami   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   10 Er/668/2012   z 2.   októbra   2012,   sp.   zn.   10   Er/666/2012   z 2. októbra   2012,   sp.   zn.   3 Er/650/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 1 Er/39/2012 z 21. novembra 2012, sp. zn. 3 Er/660/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 1 Er/49/2012 z 21. novembra 2012, sp. zn. 3 Er/662/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 3 Er/661/2012 z 19. novembra 2012, sp. zn. 1 Er/50/2012 z 21. novembra 2012 a sp. zn. 15 Er/1718/2006 z 15. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   aj   pre   obchodnú   spoločnosť   P.,   s. r. o.,   B., s ktorou   bol   v pracovnom   pomere   do   5.   júna   2007.   Okresný   súd   napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcií z dôvodu jeho zaujatosti proti   uvedenej   spoločnosti   ako   oprávnenému,   čím   mal   zasiahnuť   do ním   označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, veci mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku ústavy došlo aj postupom okresného súdu v týchto konaniach.

1.   Podľa   §   31   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 8623/2013,   Rvp   8624/2013,   Rvp   10069/2013,   Rvp   10070/2013,   Rvp 10071/2013, Rvp 10072/2013,   Rvp   10073/2013,   Rvp   10074/2013,   Rvp   10075/2013   a sp.   zn. Rvp 10076/2013   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek skutočnosti, že mu musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už ústavný   súd   riešil,   preto   ústavný   súd   prihliadajúc   na   zásady   procesnej   hospodárnosti s poukazom na možnosť vyplývajúcu z § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde odmietol   sťažnosti   sťažovateľa   po predchádzajúcich   upozorneniach   bez   uvedenia odôvodnenia ako podané zjavne neoprávnenou osobou. V podrobnostiach však ústavný súd odkazuje na svoje rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 478/2011, III. ÚS 151/2012, III. ÚS 211/2012, III. ÚS 363/2012, III. ÚS 4/2013, III. ÚS 72/2013 a sp. zn. III. ÚS 73/2013.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2013