znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 131/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. F. a O. F., obaja bytom K., zastúpených komerčnou právničkou JUDr. G. J., K., ktorou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 16, čl. 20 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky Krajským súdom v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 13 Co 290/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. a O. F.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2002 doručená sťažnosť P. F. a O. F., obaja bytom K., (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených komerčnou právničkou JUDr. G. J., K., ktorou namietajú porušenie svojich práv odľa čl. 16, čl.   20   a čl.   21   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   Krajským   súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „účastník“) rozhodnutím sp. zn. 13 Co 290/01.

K porušeniu uvedených ústavných práv navrhovateľov došlo podľa ich mienky tým, že   účastník   rozhodnutím   sp.   zn.   13 Co 290/01   potvrdil   uznesenie Okresného súdu Košice I   č. k. 17 C 1252/00-59, ktorým bol zamietnutý ich návrh na povolenie obnovy konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Košice   I   pod   sp.   zn.   17   C   353/96,   spojeného s konaním vedeným na krajskom súde pod sp. zn. 16 Co 138/98. Účastník konania teda s konečnou platnosťou zamietol ich návrh na obnovu uvedených konaní, hoci podľa názoru navrhovateľov v danom prípade bol daný dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), čiže existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní   a tieto   mohli   privodiť   pre   nich   priaznivejšie   rozhodnutie   vo   veci.   Za   takúto skutočnosť považujú navrhovatelia dôkaz - list Okresného úradu Košice I z 20. septembra 2000 adresovaný redakcii KORZÁR. Z odôvodnenia sťažnosti   je zrejmé, že sťažovateľ porušenie   svojho   základného   práva   namieta   z dôvodu   (podľa   neho)   nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   124   ústavy   orgánom   ochrany   ústavnosti,   a nie   ďalším stupňom v hierarchii všeobecných súdov. Ústavnému súdu neprislúcha skúmať zákonnosť a vecnú správnosť, ale len ústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov. Za protiústavné treba pritom pokladať aj arbitrárne rozhodnutie.

Podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   poskytuje   ústavný   súd   ochranu   základným   právam a slobodám, iba ak na jej poskytnutie nie je podľa zákona príslušný iný súd. O právach navrhovateľov podľa   čl. 16, čl. 20 a čl. 21 ústavy rozhodovali všeobecné súdy   vrátane účastníka aj v rámci dvojstupňového konania o povolení obnovy konania. Ich rozhodnutia vrátane rozhodnutia účastníka sp. zn. 13 Co 290/01 nemožno pokladať za zjavne svojvoľné. Bol   zistený   skutkový   stav   a právne   závery   účastníka   nie   sú   ľubovoľné.   Účastník v odôvodnení   uznesenia   sp.   zn.   13   Co   290/01   primerane   reagoval   na   argumentáciu navrhovateľov,   keď   vysvetlil,   prečo   nepokladá   list Okresného úradu Košice I   z 20. septembra 2000 adresovaný redakcii KORZÁR za skutočnosť alebo dôkaz podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP.

Napadnutým uznesením účastníka, ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho prijatiu, už bola poskytnutá právam navrhovateľov podľa čl. 16, čl. 20 a čl. 21 ústavy súdna ochrana, čo v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2002