znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 130/05-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.,   spol.   s   r.   o.   v konkurze,   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr. V. F., P., pre namietané porušenie jej bližšie neoznačených základných práv a slobôd uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   č.   k.   5 K 56/02-45   zo   4.   marca   2003   v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 127/2003 zo 17. júla 2003   a rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   1 M Obd V 4/2004 z 29. septembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R., spol. s r. o. v konkurze,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2005 doručená sťažnosť, ktorá bola doplnená 27. apríla 2005, R., spol. s r. o. v konkurze, P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. V. F., P., pre namietané porušenie jej bližšie neoznačených základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   5   K 56/02-45   zo   4.   marca   2003   v spojení   s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obo 127/2003 zo 17. júla 2003 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obd V 4/2004 z 29. septembra 2004.Sťažovateľka   uviedla,   že   17.   augusta   2001   bola   vo   forme   notárskej   zápisnice sp. zn. N 659/01 a Nz 626/01 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom S. k., a. s., so sídlom v B., a postupníkom V. so sídlom na Cypre (ďalej len „V.“). Na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudla spoločnosť V. aj pohľadávku voči sťažovateľke. Podľa vyjadrenia sťažovateľky je táto notárska zápisnica neplatná, pričom v tejto súvislosti sa odvolala na iné rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci, podľa ktorého notár nemôže výkon určitých činností prenášať na inú osobu, ale musí ich vykonať osobne. Toto však v danom prípade podľa sťažovateľky nebolo dodržané, pretože notársku zápisnicu spísala notárska kandidátka. Sťažovateľka taktiež argumentovala tým, že osoba, ktorá   vykonávala v mene spoločnosti   V.   právne úkony,   nebola   od   30.   júla 2001   na to oprávnená,   a teda   nebola   oprávnená   ani na uzatvorenie   zmluvy   o postúpení   pohľadávok zo 17.   augusta   2001.   Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   spoločnosť   V.   nemá   právnu subjektivitu   v Slovenskej   republike,   pretože   nevznikla   spôsobom   predpokladaným zákonom.

Z obsahu   sťažnosti   ďalej   ústavný   súd   zistil,   že   aj   na   základe   návrhu   veriteľa spoločnosti V. krajský súd uznesením č. k. 5 K 56/02-45 zo 4. marca 2003 vyhlásil na majetok   sťažovateľky   konkurz.   O odvolaní   proti   uzneseniu   krajského   súdu   rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 127/2003 zo 17. júla 2003 tak, že uznesenie krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľka zároveň uviedla, že 28. januára 2004 požiadala krajský súd o zrušenie termínu prieskumného pojednávania a termínu schôdze konkurzných veriteľov. O odročenie termínu   pojednávania   žiadala   aj   Krajská   prokuratúra   v Košiciach   z dôvodu   postupu Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“),   ktorá v danej   veci   podala   mimoriadne   dovolanie.   Podľa   vyjadrenia   sťažovateľky   mimoriadne dovolanie   generálnej   prokuratúry   jej   bolo   doručené   8.   marca   2004.   K mimoriadnemu dovolaniu   podala   sťažovateľka   vyjadrenie   s tým,   že   žiadala,   aby   najvyšší   súd   vyhovel mimoriadnemu dovolaniu a zrušil uznesenie krajského súdu zo 4. marca 2003 v spojení s uznesením   najvyššieho   súdu   zo   17.   júla   2003   a vec   vrátil   krajskému   súdu   na   ďalšie konanie.   Najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn.   1   M   Obd   V 4/2004   z 29.   septembra   2004 mimoriadne dovolanie zamietol.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd „... posúdil a zrušil:

a) Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5 K 56/02-45 zo dňa 4. 3. 2003, ktorým   vyhlásil   konkurz   na   majetok   spoločnosti   R.   s.   r.   o.   so   sídlom   P.,   v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave, č. k. 6 Obo 127/03 zo dňa 17. 07. 2003,

b)   Rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v Bratislave č.   k.   1   M   Obd V 4/2004 zo dňa 29. 9. 2004

c)   Notársku   zápisnicu   zo   dňa   17.   8.   2001   č.:   N   659/01   a NZ   626/01   a Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 08. 2001 medzi spoločnosťou S. k., a. s. so sídlom B., a spoločnosťou   V.,   so   sídlom   Cyprus,   vyhotovenú   notárskym   kandidátom   JUDr.   Ľ.   J., poverenou JUDr. I. M., notárom, so sídlom Notárskeho úradu v B.“

Dňa   24.   apríla   2005   doručila   sťažovateľka   návrh   na   dočasné   odloženie vykonateľnosti speňažovania podstaty do rozhodnutia ústavného súdu.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene môže ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietala   porušenie   jej   bližšie neoznačených   základných   práv   a   slobôd   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   5   K 56/02-45 zo 4. marca   2003   v spojení   s uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   Obo   127/2003 zo 17. júla 2003 a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obd V 4/2004 z 29. septembra 2004.

Ústavný   súd   zistil,   že   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   M   Obd   V 4/2004 z 29. septembra   2004,   ktorým   zamietol   mimoriadne   dovolanie   generálneho   prokurátora Slovenskej   republiky,   bol   sťažovateľke   doručený   25.   októbra   2004   a nadobudol právoplatnosť 23. novembra 2004.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uviedol:   „Sťažnosť   podľa   čl.   127 Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   pre   prijatie   sťažnosti podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od   kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila sťažnosťou zo 4. apríla 2005 doručenou ústavnému súdu 6. apríla 2005, teda po lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti,   pretože   v danej   veci konečné   a   právoplatné   rozhodnutie   najvyššieho   súdu sp. zn. 1 M Obd V 4/2004 z 29. septembra 2004 nadobudlo právoplatnosť 23. novembra 2004.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľky   bola   ústavnému   súdu   doručená po uplynutí lehoty stanovenej na podanie sťažnosti podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti,   pretože   sťažovateľka   v petite   neuviedla,   o prípadnom   porušení   akých základných   práv   alebo   slobôd   má   ústavný   súd   rozhodnúť.   Ústavný   súd   tiež   zistil, že sťažovateľka   k sťažnosti   nepripojila   kópiu   namietaného   uznesenia   najvyššieho   súdu sp. zn. 6 Obo 127/2003 zo 17. júla 2003. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene, nepovažoval za potrebné odstrániť tieto jej nedostatky zaslaním výzvy na doplnenie podania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2005