znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 130/03-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   V.   a Ing.   M.   V.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   práva   na   rovnosť   ich vlastníckeho   práva   s vlastníckym   právom   iných   vlastníkov   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, práva na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uvedených podmienok a práva na pokojné užívanie   svojho   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu   Košice   I   sp.   zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2002 doručená sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V., obaja bytom K., (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených   advokátkou   JUDr.   I.   R.,   K.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   práva   na rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   ochranu   proti   obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než v čl. 20 ods. 4 ústavy uvedených podmienok a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol   k dohovoru“) rozsudkom Okresného súdu Košice I   (ďalej len okresný súd“) sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001.

Navrhovatelia v sťažnosti uviedli, že ako vlastníci stavebného pozemku parcelné č. 7090   v   katastrálnom území Košice - Sever podali 3. apríla 2000 Okresnému úradu Košice I, odboru životného prostredia, návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu – samostatne stojaci jednopodlažný rodinný dom na pozemku parcelné č. 7090 zapísanom na liste   vlastníctva   č.   3628   s umiestnením   prípojky   z   verejných   inžinierskych   sietí umiestnených na pozemku parcelné č. 8281 cez pozemok parcelné č. 7132/32 – účelová komunikácia v zelenom páse so súhlasom vlastníka mesta Košice.

Rozhodnutím sp. zn. ŽP – 830/2000 – BRA z 26. júla 2000 rozhodol Okresný úrad Košice I o umiestnení stavby, na ktorú bol navrhovateľmi podaný návrh, pričom vo svojom rozhodnutí stanovil pre umiestnenie stavby podmienky, medzi ktorými uvádza prístup na pozemok stavebníka, vstup do rodinného domu z účelovej komunikácie parcelné č. 7132/32, ktorá je vedená z ulice Podhradová. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že novostavba rodinného domu bude napojená na jestvujúcu technickú infraštruktúru z verejných sietí (parcela č. 8282 ulica Podhradová) prípojkami – vodovod, kanalizácia, plyn, elektrina, vedenými v zelenom páse cez pozemok parcelné č. 7132/32 so súhlasom vlastníka mesta Košice. Túto skutočnosť   potvrdil   svojím   rozhodnutím   sp.   zn.   2000/11116   z 28.   novembra   2000   aj Krajský   úrad   v Košiciach   konštatujúc,   že   jestvujúca   prístupová   komunikácia   je   vo vlastníctve mesta Košice a jej účelom je okrem iného i umožniť prístup na parcelu č. 7090 a č. 7089, čo v danom prípade pre účely územného rozhodnutia je postačujúce.

Dňa 26. apríla 2000 podali vlastníci bytov v obytnom dome v Košiciach   na ulici Cesta   pod   Hradovou   č.   8   návrh   na   okresnom   súde,   ktorým   sa   dožadovali   nahradenia prejavu vôle mesta Košice uzavrieť kúpnu zmluvu   o prevode spoluvlastníckych podielov k zastavanému   a priľahlému   pozemku   na   základe   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   182/1993   Z.   z.   o vlastníctve   bytov   a   nebytových   priestorov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o vlastníctve bytov“).

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001 rozhodol, že nahrádza prejav vôle mesta Košice, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s vyššie uvedenými vlastníkmi bytov o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Košice – Sever v celkovej výmere 1 299 m2, a to parcely č. 7092 zastavaná plocha o výmere 309 m2 a novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m2,   ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere 9   376   m2,   na   základe   geometrického   plánu   č.   98/2000   vyhotoveného   katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 za kúpnu cenu 5 196 Sk. Kúpna zmluva tvorí súčasť tohto rozsudku.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v kúpnej zmluve tvoriacej prílohu tohto rozsudku sú zohľadnené aj záujmy navrhovateľov ako vlastníkov susediaceho pozemku parcelné č. 7090, v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno, ktoré zodpovedá právu prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203.

Mesto Košice ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 540/00 podalo proti rozsudku z 20. apríla 2001 odvolanie.

Podaním z 15. marca 2002 vstúpili navrhovatelia ako vedľajší účastníci do konania na strane odporcu.

V dôsledku   späťvzatia   odvolania   odporcom   z 12.   novembra   2002   okresný   súd uznesením z 12. novembra 2002 odvolacie konanie zastavil.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového   protokolu   k   dohovoru   vidia   navrhovatelia   v tom,   že   okresný   súd   svojím rozhodnutím povýšil vlastnícke právo vlastníkov bytov v obytnom dome v Košiciach na ulici Cesta pod Hradovou č. 8 nad vlastnícke právo navrhovateľov, ktorí sú vlastníkmi parcely   č.   7090   v katastrálnom   území   Košice   -   Sever.   Navrhovatelia   považovali   za nesporné,   vzhľadom   na   kompetencie   správnych   orgánov   v oblasti   správy   pozemných komunikácií,   že   parcela   č.   7132/32   je   svojou   časťou,   ktorá   je   zároveň   aj   predmetom napadnutého rozhodnutia okresného súdu, verejnou účelovou komunikáciou. Okresný súd však rozhodol, že spomínaná verejná účelová komunikácia bude vo vlastníctve uvedených vlastníkov   bytov   a navrhovateľom   vymedzil   ich   podiel   na   užívaní   tejto   komunikácie právom prechodu. Pre takýto postup podľa názoru navrhovateľov však okresný súd nemal žiadny   zákonný   ani   ústavný   dôvod.   Podľa   nich   okresný   súd   nemohol   svojvoľne   bez zákonných dôvodov určiť verejnú účelovú komunikáciu do vlastníctva vlastníkov bytov v obytnom   dome   a už   len   týmto   spôsobom   hodnotiť   ich   vlastnícke   právo   vyššie   ako vlastnícke právo navrhovateľov. Porušenie svojho práva na rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom vlastníkov bytov v obytnom dome cítia preto, lebo okresný súd ich bez   právneho   dôvodu   znevýhodnil   tým,   že   im   vymedzil   len   úzko   obmedzené   užívanie predmetnej komunikácie, zatiaľ čo vlastníkom bytom ju určil do vlastníctva. Slovo prechod nie je celkom jasne vymedzené a pri jeho užšom výklade možno dôjsť k záveru, že po predmetnom   pozemku   majú   právo   prechádzať   navrhovatelia   len   pešo,   keďže   doprava motorovým   vozidlom   by   zrejme   mala   byť   označená   slovom   prejazd.   Podľa   názoru navrhovateľov napadnuté rozhodnutie okresného súdu znemožňuje užívať ich pozemok ako stavebný pozemok a zriadiť na ňom stavbu. Navrhovatelia sa domnievajú, že v súvislosti s uvedeným   sú   naplnené   podmienky   aj   na   to,   aby   ústavný   súd   vydal   rozhodnutie o dočasnom   opatrení,   ktorým   odloží   vykonateľnosť   napadnutého   rozhodnutia   okresného súdu.

Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie ich práva na rovnosť ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než v čl. 20 ods. 4 ústavy   uvedených   podmienok   a práva   na   pokojné   užívanie   svojho   majetku   podľa   čl.   1 dodatkového   protokolu   k   dohovoru   rozsudkom   Okresného   súdu   Košice I   sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001,

- zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001,

- vrátil vec vedenú na Okresnom súde Košice I   pod sp. zn. 17 C 540/00 Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie,

-   zakázal   Okresnému   súdu   Košice   I vo   veci   sp.   zn.   17   C   540/00   porušovať   práva navrhovateľov na rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než v čl. 20 ods. 4 ústavy uvedených podmienok a na pokojné užívanie svojho majetku uvedené v čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru,

- uložil odporcovi povinnosť nahradiť im všetky trovy tohto konania.

Zároveň   navrhovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o dočasnom   opatrení, ktorým   odkladá   vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001 až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti navrhovateľov pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 20 ods.   1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje“.

Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je   možné   iba   v nevyhnutnej   miere   a vo   verejnom   záujme,   a to   na   základe   zákona   a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

III.

Podľa   obsahu   sťažnosti   je jej   predmetom   tvrdenie   navrhovateľov   o   porušení   ich základných práv podľa označených článkov ústavy a dodatkového protokolu k dohovoru rozhodnutím okresného súdu o nahradení prejavu vôle mesta Košice, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s vyššie uvedenými vlastníkmi bytov o prevode spoluvlastníckych podielov   k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa   v   katastrálnom   území   Košice   –   Sever v celkovej výmere 1 299 m2,   a   to   parcely č. 7092 zastavaná plocha o výmere 309 m2 a novovytvorenej   parcely   č.   7132/203   ostatná   plocha   o výmere   990   m2,   ktorá   vznikla oddelením z parcely 7132/32, ostatná plocha o výmere 9 376 m2, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 za kúpnu cenu 5 196 Sk. Táto kúpna zmluva tvorí súčasť tohto rozsudku. V časti III kúpnej   zmluvy   tvoriacej   prílohu   tohto   rozsudku   sa   v   prospech   navrhovateľov   zriaďuje vecné   bremeno,   ktorému   zodpovedá   právo   prechodu   cez   novovytvorenú   parcelu č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m2, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná   plocha   o výmere   9376   m2,   na   základe   geometrického   plánu   č.   98/2000 vyhotoveného katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 a overeného Okresným úradom Košice I, odborom katastrálnym, 9. mája 2000 pod č. 96/2000.

Pre rozhodnutie ústavného súdu boli rozhodujúce nasledovné právne úvahy a právne posúdenie predmetu konania:

Podľa § 18 a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov obec je povinná previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku nadobudnuté podľa osobitného predpisu na vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva, ak vlastník bytu požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku, za cenu určenú týmto zákonom.

Pôvodní   vlastníci   bytov   nachádzajúcich   sa   v bytovom   dome   na   ulici   Cesta   pod Hradovou   č.   8   v Košiciach   požiadali   mesto   Košice   o uzavretie   zmlúv   o prevode spoluvlastníckych podielov k zastavanému a priľahlému pozemku listom z 22. marca 1997. Opätovnú výzvu z 19. januára 2000 spolu s nimi podpísali aj noví vlastníci (v jednom prípade dcéra pôvodných vlastníkov bytu titulom kúpy, v druhom prípade manželia – tretie osoby titulom kúpy od pôvodných vlastníkov bytu).

Podľa § 5 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov práva a povinnosti zo zmluvy o prevode vlastníctva alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných   zariadení   domu,   príslušenstva,   pozemku   zastavaného   domom   a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno, prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 20 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo previesť svoje vlastníctvo na inú osobu.

Uvedený zákon priamo neobsahuje vymedzenie pojmu „priľahlý pozemok“. V § 2 ods. 6 iba ustanovuje, že spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu   (ďalej len „príslušenstvo“),   sa   na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

Nahradiť   vôľu   (zmluvný   prejav)   subjektu   právoplatným   rozsudkom   súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) možno, len ak tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť.

Keďže   mesto   Košice   napriek   výzvam   svoju   zákonnú   povinnosť   previesť spoluvlastnícky   podiel   k   zastavanému   a priľahlému   pozemku   nesplnilo,   okresný   súd rozsudkom   z   20.   apríla   2001   nahradil   jeho   prejav   vôle   uzavrieť   s vlastníkmi   bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici Cesta pod Hradovou č. 8 v Košiciach kúpnu zmluvu   o prevode   spoluvlastníckych   podielov   k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa v katastrálnom území Košice – Sever v celkovej výmere 1299 m2, a to parcely č. 7092 zastavaná plocha o výmere 309 m2 a novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m2, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere 9376   m2,   na   základe   geometrického   plánu   č.   98/2000   vyhotoveného   katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000, za kúpnu cenu 5 196 Sk.

V kúpnej   zmluve   tvoriacej   prílohu   tohto   rozsudku,   sú   podľa   okresného   súdu zohľadnené i záujmy navrhovateľov ako vlastníkov susediaceho pozemku parcelné č. 7090, v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203.

Mesto   Košice   ako   odporca   v   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 17 C 540/00 podalo proti rozsudku okresného súdu z 20. apríla 2001 odvolanie. Podaním z 15. marca 2002 vstúpili navrhovatelia ako vedľajší účastníci do konania na strane mesta Košice ako odporcu. V dôsledku späťvzatia odvolania mestom Košice odvolací súd uznesením z 20. novembra 2002 odvolanie konanie zastavil.

  Jedinou zákonnou podmienkou pre vstup tretej osoby do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalobcu alebo žalovaného podľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku   je jej   právny   záujem na výsledku   konania, ktorý   je   daný   spravidla   vtedy,   ak rozhodnutím vo veci bude ovplyvnené jej právne postavenie. Pokiaľ takáto osoba majúca spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 citovaného zákona vstupuje do konania z vlastnej   iniciatívy   a žiaden   z účastníkov   nemá   proti   jej   vstupu   námietky,   stáva   sa vedľajším účastníkom doručením jej oznámenia súdu, že vstupuje do konania vedľa žalobcu alebo žalovaného, bez toho, aby súd o prípustnosti jej vedľajšieho účastníctva rozhodoval a aby musela preukazovať právny záujem na výsledku sporu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku má vedľajší účastník v konaní rovnaké   práva   a povinnosti   ako   účastník.   Koná   však   iba   sám   za   seba.   Z povahy   jeho postavenia, čiastočne obmedzeného postavením účastníka, ktorý je dominus litis, vyplýva, že nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka, vedľa ktorého vystupuje. V prejednávanej veci ide   o tento prípad.   Vzhľadom na to, že mesto Košice   vzalo späť svoje odvolanie, nespochybnilo postup   a rozhodnutie okresného súdu týkajúci sa prevodu, a tým potvrdilo prijateľnosť riešenia zachovávajúceho právo prechodu formou vecného bremena v prospech navrhovateľov   ako   vlastníkov   susediacej   parcely.   Týmto   procesným   úkonom   účastníka mesta Košice sú viazaní aj navrhovatelia ako vedľajší účastníci v odvolacom konaní.

Právny   poriadok   Slovenskej   republiky   umožňuje   uplatnenie   inštitútu   vecných bremien v občianskoprávnych vzťahoch so zreteľom na praktické potreby občanov. Podľa § 151n   ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Ide o vecnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (neodporujúce ústavným   zásadám   ochrany   vlastníckeho   práva,   vylučujúce   zvýhodňovanie,   resp. znevýhodňovanie   jednotlivých   vlastníkov)   spočívajúce   v tom,   že   povinnosť   vlastníka zaťaženej   nehnuteľnosti   vyplývajúca   z vecného   bremena   prechádza   s vlastníctvom   tejto nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

V danom prípade práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Podľa § 151o   ods. 1 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie   práva   zodpovedajúceho   vecným   bremenám   je potrebný   vklad   do   katastra nehnuteľností.

Spôsoby vzniku a zániku vecných bremien sú stanovené v Občianskom zákonníku. Právnym dôvodom   vzniku   vecného bremena môže byť –   rovnako   ako   pri   nadobudnutí vlastníckeho   práva   -   zmluva,   dedenie,   rozhodnutie   štátneho   orgánu,   zákon,   vydržanie. Rozhodnutím oprávneného orgánu vzniká vecné bremeno v prípadoch, v ktorých právny predpis zveruje určitému orgánu oprávnenie zriadiť vecné bremeno. Súdom je takéto právo zverené   taxatívne   v dvoch   prípadoch:   a)   v súvislosti   s rozhodovaním   súdu   o návrhu   na zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   (§   142   ods.   3   Občianskeho zákonníka) a   b) v prípade rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe za podmienky, že dôvody hodné osobitného zreteľa bránia prikázaniu stavby za náhradu navrhovateľovi (§ 221 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Vo veci sp. zn. 17 C 540/00 okresný súd rozsudkom nahradil prejav vôle mesta Košice, že ako predávajúci uzatvára s vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na   ulici   Cesta   pod   Hradovou   č.   8   v Košiciach   kúpnu   zmluvu   tvoriacu   prílohu   tohto rozsudku. V jej článku III v bode 2 sa v prospech navrhovateľov zriaďuje vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m2, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere 9376   m2,   na   základe   geometrického   plánu   č.   98/2000   vyhotoveného   katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 a overeného Okresným úradom Košice I, odborom katastrálnym, 9. mája 2000 pod č. 96/2000. Podľa tejto zmluvy sa vecné bremeno zriaďuje v prospech navrhovateľov bezodplatne.

Práva a povinnosti vzniknuté na základe zmluvne zriadeného vecného bremena môžu byť   veľmi   rozmanité,   pričom   zákon   ich   neuvádza   ani   príkladmo.   Podľa   judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. Cpj 13/85) vecné bremeno má byť vymedzené tak, aby nevznikli v budúcnosti z neho pre účastníkov pochybnosti, čo tvorí jeho obsah,   t.   j.   aké   práva   a povinnosti   z neho   pre   účastníkov   vyplývajú.   Preto   je   vhodné v zmluve uviesť, v akom rozsahu vecné bremeno vlastníka nehnuteľnosti obmedzuje.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj 312/85 ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne,   ktorý   je   potom   súčasťou   listiny   o právnom   úkone,   ktorým   sa   vecné   bremeno zriaďuje.

Navrhovatelia sa môžu dožadovať ochrany práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, ak   im   budú   upierané   v rámci   prístupu   k pozemku   v ich   vlastníctve   a v budúcnosti   aj k rodinnému   domu   na   ňom   postavenému.   Ochrana   ich   práv   vyplýva   zo   všeobecného ustanovenia   §   4   Občianskeho   zákonníka,   ktorý   zásadne   zabezpečuje   možnosti   súdnej ochrany všade tam, kde je v občianskoprávnych vzťahoch ohrozené alebo narušené právo. Predmetom   tejto   ochrany   sú   nepochybne aj práva zodpovedajúce vecným bremenám (napr. na základe žaloby o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a na jeho trpenie). Uplatnenie tohto občianskoprávneho inštitútu v oblasti úpravy susedských práv a prístupov   k pozemkom   je   teda   nielen   možné,   ale   v mnohých   prípadoch   aj   vhodné. Skutočnosť, že navrhovatelia sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť   k záveru   o zjavnej neodôvodnenosti   alebo arbitrárnosti   tohto   názoru a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.   Uznesenie   okresného   súdu   nevykazuje   znaky   neodôvodnenosti   alebo arbitrárnosti, a preto ústavný súd k nemu nezaujíma stanovisko.  

Zo   skutkového   stavu   navrhovateľmi   v sťažnosti   podrobne   uvedeného   je   podľa názoru ústavného súdu zrejmé, že jestvujú prostriedky súdnej ochrany práv navrhovateľov, ktoré   im   dáva   citovaný   zákon.   Je   to   okolnosť,   ktorá   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.

Ústavný   súd   musel   sťažnosť   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   na   jej prerokovanie.   Preto   ústavný   súd   nerozhodoval   ani   o návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia spočívajúceho v odložení   vykonateľnosti   rozsudku   okresného súdu sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2003