znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 130/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť L. C., bytom B., ktorou namieta   porušenie   svojho práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   Okresným   súdom v Trnave   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 208/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. C.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. júla 2002 doručené podanie L. C., bytom B., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Trnave (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 208/00. Porušenie svojho práva vidí navrhovateľ v tom, že 12. júla 2000 podal na okresný súd návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a okresný súd doteraz vo veci nerozhodol. Od podania návrhu boli vytýčené tri termíny pojednávaní, a to 27. novembra 2001, 15. januára 2002 a 19. februára 2002. Všetky pojednávania boli odročené.

Navrhovateľ   využil   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   a podal   dve   sťažnosti   na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou s obrátil na okresný súd.  

Ústavný súd   vyhodnotil   podanie ako sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy,   ktorá   nemá zákonom predpísané náležitosti. Preto 8. augusta 2002 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 14   dní odstránil   nedostatky   sťažnosti,   zvlášť aby presne   uviedol,   ktoré jeho práva   boli porušené,   a aby   doplnil   splnomocnenie   pre   právneho   zástupcu   na   jeho   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Dňa 5. septembra   2002 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti, z ktorého bolo možné určiť, porušenie ktorého práva namieta, avšak odmietol   splnomocniť   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   jeho   zastupovanie   pred ústavným súdom s odôvodnením, že on sám sa bude obhajovať.

Ústavný súd nemôže upustiť od povinného zastúpenia advokátom alebo komerčným právnikom,   ktoré   vyžaduje § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“).   Keďže   navrhovateľ   odmietol   predložiť   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo komerčného právnika, z ktorého by vyplynulo, že medzi ním a právnym zástupcom existuje mandátna zmluva, nesplnil tak jednu zo zákonných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a teda jeho sťažnosť treba podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí.   Na   túto   možnosť   bol navrhovateľ upozornený.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 18. septembra 2002