znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 13/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015 prerokoval   vyhlásenie   spoločnosti   V. D. LASSO   NEW   YORK,   Jozefská   15,   Bratislava, a spoločnosti Panonia Motion Pictures Inc., Rockefeller Center, P. O. Box 1161, New York City,   N.   Y.   10020,   Spojené   štáty   americké,   zastúpených   spoločnosťou   Advokátska kancelária   Bauer   s.   r.   o.,   Dénešova   19,   Košice,   v mene   ktorej   koná   konateľ   a advokát JUDr. Richard Bauer, z 24. januára 2014 o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť „v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod Rvp 21752/2013“ a takto

r o z h o d o l :

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut   n i e   j e   v y l ú č e n ý z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní vedenom   Ústavným súdom   Slovenskej   republiky pod sp. zn. Rvp 153/2014.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 29. januára 2014 doručené vyhlásenie spoločnosti V. D. LASSO NEW YORK, Jozefská 15, Bratislava, a spoločnosti Panonia Motion Pictures Inc., Rockefeller Center, P. O. Box 1161, New York City, N. Y. 10020, Spojené štáty americké (ďalej aj „sťažovateľka v 1. rade“, „sťažovateľka   v 2.   rade“   alebo   „sťažovateľky“),   z 24.   januára   2014   o odmietnutí   sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť „v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod Rvp 21752/2013“.

Predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 21752/2013 bola sťažnosť O. F., (ako fyzickej osoby), a sťažovateľky v 1. rade smerujúca proti Krajskému súdu v Bratislave ako porušovateľovi ich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dňa   17.   decembra   2013   bol   ústavnému   súdu   predložený   originál   splnomocnenia zo 6. decembra 2013, ktorým O. F. splnomocnil advokáta JUDr. Richarda Bauera, aby ho zastupoval v konaniach vedených pred ústavným súdom, „a to najmä vo veci namietaného porušenia   mojich   základných   práv   porušovateľov,   a to   Okresným   súdom   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C/30/2001“, na základe ktorého v tento deň nahliadol do ústavným súdom vyžiadaného spisu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C/30/2001 „za účelom doplnenia jeho sťažnosti“. Menovaný advokát nahliadol do spisu okresného súdu aj 7. januára 2014.

Sudca   Sergej   Kohut   listom   č.   k.   Rvp   21752/2013-23   z   15.   januára   2014 (t. j. administratívnym postupom podľa § 23a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „podanie 1. O. F... a 2. V. d. Lasso New York...“ odložil, pričom konštatoval, že „petit sťažnosti... je neurčitý až zmätočný“ a že O. F. „nie je účastníkom namietaného konania“, ktoré navyše „bolo právoplatne skončené 2. júla 2013“, a teda sťažnosť bola ústavnému   súdu   doručená „zjavne   po   lehote“.   V zmysle   jeho   pokynu   bolo   uvedené oznámenie zaslané poštou advokátovi 16. januára 2014, a tento ho prevzal 21. januára 2014. Dňa 23. januára 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateliek označené ako „Doplnenie sťažnosti v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod Rvp 21752/2013“, v ktorom okrem iného uviedli, že „samostatným podaním podali vyhlásenie o odmietnutí... sudcu   Sergeja   Kohuta   pre   jeho   predpojatosť,   nakoľko   dospeli   k záveru,   že   možno   mať pochybnosti   o jeho   nepredpojatosti   na   základe   skutočností,   ktoré   sú   rozvedené   v tomto samostatnom podaní a vyplývajú z okolností celej veci“. Na základe pokynu sudcu Sergeja Kohuta z 27. januára 2014 bolo uvedené podanie zapísané „ako nové podanie“ pod sp. zn. Rvp 153/2014.

Sťažovateľky   svoje   vyhlásenie   z 24.   januára   2014   o odmietnutí   sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta pre jeho predpojatosť „v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod Rvp 21752/2013“ odôvodnili tým, že:

«Dňa 21. januára 2014 bol zo strany ústavného súdu doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa O. F. „prípis“ označený ako „Vec: Odloženie podania“, ktorým ho ústavný súd ako právneho zástupcu všetkých sťažovateľov a nie ako právneho zástupcu len sťažovateľa fyzickej osoby O. F. informoval o tej skutočnosti, že pre formálne nedostatky podania a súčasné kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom podanie odkladá. K uvedenému si sťažovatelia zastúpení právnym zástupcom nedovolia nekonštatovať, že   vo   veci   ústavným   súdom   a   jeho   rozvrhom   práce   určený   a   konajúci   sudca,   ktorý „Odloženie podania“ vypracoval pravdepodobne pri svojom rozhodovaní opomenul hneď niekoľko skutkovo a právne podstatných skutočností a síce, že advokát v konaní vedenom pred ústavným súdom pod Rvp 21752/2013 na základe Plnomocenstva zo dňa 6. decembra 2013 a len ku dňu 7. január 2014 kedy bolo uvedené Plnomocenstvo dohodou zrušené, zastupoval   výlučne   fyzickú   osobu   O.   F.   a   nie   aj   ostatných   sťažovateľov   uvedených   v sťažnosti v predmetnom konaní pred ústavným súdom.

Podľa   sťažovateľov   je   úplne   arbitrárne   a   bez   akejkoľvek   skutkovej   a   právnej relevancie   konštatovať   skutočnosti   spôsobom   ako   ich   konštatuje   vo   svojom   rozhodnutí sudca ústavného súdu a navyše mu doručovať ako nesplnomocnenej osobe prípis označený ako   „Odloženie   podania“   vzťahujúci   sa   na   všetkých   sťažovateľov,   ak   ostatných sťažovateľov ku dňu rozhodnutia ústavného súdu 15. januára 2014 nezastupoval.

Sťažovatelia   dávajú   do   pozornosti   ústavného   súdu,   že   až   dňa   17.   januára   2014 prevzal   ich   právne   zastupovanie   vo   veci   porušenia   ich   základných   práv   postupom porušovateľov v namietaných konaniach v konaní Rvp 21752/2013 vedenom pred ústavným súdom ich právny zástupca, trvajú na prejednaní ich sťažnosti vrátane všetkých ústavnému súdu doručených doplnení, o ktorej bolo nezákonne a protiústavné rozhodnuté prípisom zo dňa   15.   januára   2014   a   následne   vykonané   nezmyselné   doručenie   osobe   ich   právneho zástupcu, pričom ešte raz dávajú do pozornosti ústavného súdu a najmä vo veci konajúceho sudcu ústavného súdu, ktorý o tom rozhodol, že právny zástupca v čase vydania rozhodnutia o   odložení   ich   podania   nezastupoval   a   tieto   právnické   osoby   neboli   k   dnešnému   dňu vyzvané na odstránenie prípadných nedostatkov ich podania zo strany ústavného súdu v zmysle ich práv...

Sťažovatelia uvádzajú, že z takto koncipovaného textu „sťažovatelia sú zastúpení advokátom“   a   súčasne   argumentu   pre   odloženie   podania   namietaným   sudcom,   tento spochybňuje bez akejkoľvek príčiny a zákonného podkladu, odbornosť a kvalifikovanosť ich súčasného právneho zástupcu a v čase rozhodovania neexistujúceho právneho zástupcu sťažovateľa O. F., ktorý v čase rozhodovania o Odložení podania nebol právnym zástupcom sťažovateľov a už ani O. F. Týmto namietaný sudca zakladá dôvody pre pochybnosť o jeho nezaujatosti v konaní o porušení práv sťažovateľov vedenom pred ústavným súdom.»

Sudca   ústavného   súdu   Sergej   Kohut   vo   svojom   vyjadrení   z 3.   septembra   2014 uviedol:

„Zodpovie skutočnosti, že vec sťažovateľov vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky...   pod   sp.   zn.   Rvp   21752/2013   som   ako   sudca   spravodajca,   ktorá   mi   bola: pridelená podľa rozvrhu práce ústavného súdu, postupujúc podľa § 23a zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, odložil z dôvodov tam uvedených a opodstatnených.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľov považujem za zavádzanie a nespokojnosť s úkonom, na ktorý ako sudca som mal právo, a ktorý som vykonal.

Pritom   musím   uviesť,   že   JUDr.   Richarda   Bauera   nepoznám,   nikdy   som   s   ním neprišiel   do   osobného   ani   pracovného   styku,   takisto   ako   s ním   označenými   účastníkmi konania a ním označenými osobami.

Za týchto okolností prehlasujem, že sa vo veci necítim byť zaujatý, aby som ako sudca príslušného senátu sa podieľal na rozhodovaní vo veci.“

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa   §   28   ods.   2   druhej   vety   zákona   o ústavnom   súde   ak   ide   o   rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa   čl.   IV   odseku   1   Rozvrhu   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 v znení Dodatku č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa Rozvrh práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „rozvrh   práce“)   o   vylúčení   sudcu   pri   rozhodovaní   v senáte   podľa   §   28   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Tretí senát ústavného súdu konštatuje, že rozhodovanie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde na základe vyhlásenia sťažovateliek z 24. januára 2014 nie je v tomto prípade   dôvodné.   Z obsahu   predloženého   vyhlásenia   je totiž   zrejmé,   že   sťažovateľkami uplatnený dôvod vylúčenia sudcu Sergeja Kohuta spočíva primárne v jeho postupe vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 21752/2013 vybavenej odložením podania podľa § 23a zákona o ústavnom súde 15. januára 2014, ktoré bolo ústavným súdom expedované advokátovi JUDr. Richardovi Bauerovi v čase, keď ich ešte právne nezatupoval. Takáto námietka jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže prihliadať.

Okrem toho z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba   posudzovať   podľa   subjektívneho   hľadiska,   to   znamená   na   základe   osobného presvedčenia   a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). V prípade subjektívneho hľadiska   sa   nestrannosť   sudcu   predpokladá   až   do   predloženia   dôkazu   opaku   (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

Keďže   po   preskúmaní   vyhlásenia   sťažovateliek   z 24.   januára   2014   a vyjadrenia sudcu   Sergeja   Kohuta   z 3.   septembra   2014   tretí   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k jeho vylúčeniu z výkonu jeho sudcovskej funkcie v danej veci, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Nad   rámec   uvedeného   tretí   senát   poukazuje   aj   na   skutočnosť,   že   uznesením č. k. III. ÚS 336/2014-37 z 10. júna 2014 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   ako   oneskorene   podanú sťažnosť „O.   F.,   spoločnosti   V.   d.   Lasso   New   York a spoločnosti Panonia Motion Pictures, Inc.“ z 15. januára 2014 doručenú mu 20. januára 2014 a označenú ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti sp. zn. Rvp 21752/2013 na jej konečné znenie vo veci“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015