znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 13/2011-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   septembra   2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Jána Auxta v konaní o sťažnosti J. M. a I. M., obaja bytom W., R., zastúpených advokátkou Mgr. M. B., Advokátska   kancelária,   B.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 72/2005 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. a I. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume po 800 € (slovom osemsto eur) pre každého, ktoré   j e   Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý   zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e   p o v i n n ý   uhradiť J. M. a I. M. spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 413,58 € (slovom štyristotrinásť eur a päťdesiatosem centov) na účet ich právnej zástupkyne Mgr. M. B., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 13/2011-26   z   18.   januára   2011   prijal   sťažnosť   J.   M.   a I.   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   návrhom   na   vydanie   platobného rozkazu   zo   6.   apríla   2005   na   okresnom   súde   voči   odporcom   v 1.   a 2.   rade   domáhali zaplatenia sumy 52 080 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľov odporcami. Okresný súd 3. júna 2005 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému odporcovia podali v zákonnej lehote odpor, dôsledkom čoho bol platobný rozkaz zrušený a okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. október 2005.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli podrobný výpočet úkonov okresného súdu v predmetnej veci, pričom poukázali osobitne na skutočnosť, že hoci okresný súd dosiaľ nariadil spolu pätnásť pojednávaní, vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. K doterajšiemu   priebehu   konania   sťažovatelia   okrem   iného   ďalej   poukázali na skutočnosť,   že   hoci   bolo   okresným   súdom „14.09.2006   po   urgenciách   sťažovateľov v predmetnej   veci   vydané   rozhodnutie   v   merite   veci   vo forme   rozsudku...   vzhľadom na odporcami podané odvolanie bolo toto rozhodnutie zrušené...“ uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 10 Co 409/2006-216 z 19. júna 2007. Krajský súd   okrem   iného   konštatoval,   že „súd   prvého   stupňa   nezistil   skutkový   stav   v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil“.

Uznesením z 20. septembra 2005 okresný súd prerušil predmetné konanie, a to až do doby   právoplatnosti   rozhodnutia   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 4 C 204/96, ktorej predmetom bolo aj vlastníctvo sťažovateľov k nehnuteľnosti, ktorej sa bezdôvodné obohatenie odporcov bezprostredne dotýkalo. Okresný súd v konaní pokračoval od 27. novembra 2008, pričom podľa názoru sťažovateľov jeho postup bol nesústredený a neefektívny aj v tomto období.

Sťažovatelia   tvrdia,   že   doterajšia   dĺžka   súdneho   konania   je   zapríčinená   najmä „nedôslednou prípravou podkladov na rozhodnutie v merite veci (čo spôsobilo predĺženie konania po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom) ako aj nedôslednou prípravou niekoľkých pojednávaní (ako to bolo napríklad v prípade neúčasti odporcov a ich právneho zástupcu na dvoch pojednávaniach za sebou v termínoch 23.06. a 04.08. 2009 a následným zmarením pojednávania internou chybou v prípade ďalšieho pojednávania vytýčeného na termín 17.9.2009)“.

Keďže   sťažovatelia   sú   v dôsledku   nekonania   súdu   vystavení „intenzívnej a dlhotrvajúcej právnej neistote podporujúcej ich čoraz väčšiu nedôveru v domožení sa práva   na   justičných   orgánoch   Slovenskej   republiky“, navrhli,   aby ústavný   súd   vo   veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov J. M., trvale bytom W., R. a I. M., trvale bytom W., R., na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4C 72/2005 bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Dunajská Streda vo veci vedenej pod sp. zn. 4C 72/2005 konať.

Ústavný súd priznáva J. M., trvale bytom W., R. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4000 EUR. ktoré je mu Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva I. M., trvale bytom W., R. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4000 EUR. ktoré je jej Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť J. M., trvale bytom W., R. a I. M., trvale bytom W., R. trovy právneho zastúpenia vo výške 413.58 EUR na účet právneho zástupcu - Mgr. M., B. B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadrila   listom   č.   Spr.   791/2010, Spr 206/2011 doručeným ústavnému súdu 29. apríla 2011, v ktorom uviedla chronologický prehľad procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní:

„Dňa 03.06.2005 vydala platobný rozkaz, ktorý navrhovateľom spolu s poučeniami bol doručený a to navrhovateľovi v 1. rade 15.06.2005, v 2. rade 15.06.2005, odporca v 1. rade   zásielku   v   úložnej   lehote   neprevzal   a   odporkyňa   v   2.   rade   platobný   rozkaz prevzala 10.06.2005. Odporcovia dňa 21.06.2005 proti platobnému rozkazu podali odpor. Dňa 27.06.2005 sudkyňa dala pokyn na doručenie odporu navrhovateľom na vyjadrenie. Jej pokyn bol vykonaný 27.06.2005 a navrhovatelia výzvu a odpor prevzali 29.07.2005. Dňa 21.09.2005   sudkyňa   určila   termín   pojednávania   na   18.10.2005.   Dňa   18.10.2005 pojednávanie bolo odročené na 08.11.2005. Účastníci sa nedostavili, navrhovatelia svoju neúčasť ospravedlnili faxovým podaním zo dňa 15.10.2005 a žiadali odročiť pojednávanie. Dňa 08.11.2005 pojednávanie opäť bolo odročené a to na 10.01.2006. Na pojednávanie sa dostavil navrhovateľ v 1. rade, neúčasť navrhovateľky v 2.rade ospravedlnil. Nedostavili sa odporcovia,   ktorí   svoju   neúčasť   neospravedlnili.   Dňa   10.01.2006   na   pojednávaní   súd pripustil   zmenu   návrhu   a   vypočul   účastníkov   konania.   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčito,   za   účelom   predloženia   návrhov   na   doplnenie   dokazovania   a   s   označením dôkazov. Spis bol uložený na lehotu 27.01.2006. Navrhovatelia dňa 24.01.2006 predložili na   súd   opravu   žalobného   petitu   a   návrh   na   doplnenie   dokazovania.   Dňa   07.02.2006 sudkyňa   dala   pokyn   na   doručenie   zmeny   návrhu   a   návrh   na   doplnenie   dokazovania právnemu   zástupcovi   a   výzvu   na   predloženie   návrhov   na   doplnenie   dokazovania. Vyjadrenie   na   súd   bolo   doručené   10.02.2006.   Dňa   15.02.2006   sudkyňa   dala   pokyn   na opätovné   doručenie   vyjadrenia   navrhovateľov   a   zároveň   aj   na   doručenie   vyjadrenia odporcov navrhovateľom. Jej pokyn bol vykonaný 27.02.2006. Vyjadrenie odporcov na súd bolo doručené 15.03.2006 a navrhovateľov 22.03.2006. Dňa 12.04.2006 sudkyňa určila termín pojednávania na 23.05.2006. Navrhovatelia dňa 09.05.2006 zaslali na súd návrh na predvolanie   svedka.   Dňa   23.05.2006   na   pojednávaní   boli   účastníci   vypočutí a pojednávanie bolo odročené na neurčito a navrhovateľom bolo uložené v zmysle poučenia súdu odstránenie a doplnenie zmeny návrhu a s tým, že bude vyžiadaný aj spis zo správy katastra. Navrhovateľovi v 1. rade bolo uložené, aby odstránil aj nedostatky plnej moci od navrhovateľky   v   2.   rade.   Dňa   24.05.2006   bol   daný   pokyn   na   vyžiadanie   spisového materiálu zo správy katastra. Pokyn bol vykonaný 25.05.2006. Navrhovatelia doplnenie návrhu   na   súd   zaslali   06.06.2006.   Súd   následne   uznesením   rozhodol   o   zmene   návrhu. Zo správy   katastra   spisový   materiál   na   súd   bol   doručený   14.06.2006.   Dňa   19.06.2006 sudkyňa určila termín pojednávania na 11.07.2006. Dňa 28.06.2006 bola na súd doručená žiadosť   právneho   zástupcu   odporcov   o   odročenie   pojednávania.   Dňa   29.06.2006 pojednávanie pôvodne určené na 11.07.2006 bolo odročené na 12.09.2006. O tom účastníci boli   riadne   a   včas   upovedomení.   Dňa   12.09.2006   na   pojednávaní   navrhovatelia   opäť predložili návrh na zmenu petitu, o čom súd aj rozhodol. Na tomto pojednávaní súd ukončil dokazovanie a pojednávanie odročil na 14.09.2006 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dňa 14.09.2006   bol vyhlásený rozsudok.   Navrhovatelia   dňa 20.09.2006   písomne si   uplatnili trovy   konania.   Písomné   vyhotovenie   rozsudku   zo   súdu   bolo   vyexpedované   25.10.2006, nakoľko na žiadosť sudkyne lehota na písomné vyhotovenie rozsudku bola predĺžená. Proti rozsudku odporcovia dňa 15.11.2006 podali odvolanie. Dňa 30.11.2006 na základe pokynu sudkyne   spisový   materiál   bol   predložený   na   krajský   súd,   ktorý   ho   prevzal   01.12.2006. V období od 01.12.2006 do 23.07.2007 spisový materiál sa nachádzal na krajskom súde, ktorý uznesením zo dňa 19.06.2007 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu   na   ďalšie   konanie.   Dňa   30.07.2007   sudkyňa   dala   pokyn   na   doručenie   uznesenia krajského   súdu.   Dňa   20.09.2007   sudkyňa   konanie   prerušila   poukazom   na   uznesenie krajského súdu. Písomné vyhotovenie uznesenia zo súdu bolo vyexpedované 28.09.2007. Uznesenie   navrhovateľovi   bolo   doručené   02.11.2007   a   právnemu   zástupcovi   odporcov 01.10.2007. Uznesenie o prerušení konania dňom 18.11.2007 nadobudlo právoplatnosť. Navrhovatelia   prostredníctvom   právneho   zástupcu   dňa   19.09.2007   podali   dovolanie na Krajský súd v Trnave proti uzneseniu krajského súdu. Dňa 01.10.2007 dovolanie bolo doručené na vyjadrenie odporcom. Vyjadrenie odporcov na súd bolo doručené 07.11.2007. Dňa 26.11.2007 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu na Najvyšší súd SR, kam spisový materiál bol doručený 05.12.2007. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21.05.2008 dovolanie odmietol. Spisový materiál na tunajší súd bol vrátený 02.06.2008. Dňa 03.06.2008 sudkyňa dala   pokyn   na   doručenie   uznesenia   účastníkom   konania.   V   ďalšom   sudkyňa   sledovala priebeh   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   4C   204/1996.   Z poznámok   príslušnej   kancelárie zo dňa 17.09.2008, 20.10.2008 bolo zistené, že konanie vedené pod sp. zn. 4C 204/1996 v tom   období skončené nebolo.   Dňa 27.11.2008   asistentka sudkyne uviedla,   že konanie vedené pod sp. zn. 4C 204/1996 bolo právoplatne skončené, ale spis nie j možné pripojiť z dôvodu,   že   ho   študuje   okresná   prokuratúra.   Dňa   27.11.2008   sudkyňa   dala   pokyn na pripojenie   rozsudku   sp.   zn.   4C   204/1996.   Dňa   02.12.2008   sudkyňa   dala   pokyn na vydanie   výzvy   pre   navrhovateľov   ako   aj   pre   odporcov.   Jej   pokyn   bol   vykonaný 10.12.2008. Odpovede na výzvu boli doručené 22.12.2008, 21.01.2009. Dňa 26.01.2009 sudkyňa dala pokyn na vykonanie úprav pre navrhovateľov a odporcov a žiadala pripojiť spisové materiály. Jej pokyn bol vykonaný 10.02.2009. Právni zástupcovia výzvy prevzali 20.02.2009. Odpovede na výzvy boli doručené 24.02.2009, 03.03.2009, 10.03.2009. Dňa 25.03.2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia odporcov navrhovateľom a opäť dala pokyn na pripojenie spisov. Z poznámky asistentky bolo zistené, že spisový materiál 4C 204/1996 od 13.01.2009 sa nachádzal na Najvyššom súde SR. Navrhovatelia výzvu súdu prevzali   11.03.2009   a   04.05.2009.   Vyjadrenie   od   navrhovateľov   na   súd   bolo   doručené 22.05.2009.   Dňa   27.05.2009   sudkyňa   určila   termín   pojednávania   na   23.06.2009.   Dňa 23.06.2009   pojednávanie   bolo   odročené   na   04.08.2009   z   dôvodu,   že   sa   nedostavili odporcovia, ani ich právny zástupca. Právny zástupca odporcov dňa 08.07.2009 písomne oznámil   súdu,   že   v   čase   pojednávania   bude   čerpať   riadnu   dovolenku   a   žiadal   odročiť pojednávanie. Dňa 04.08.2009 na pojednávanie sa dostavili navrhovatelia, nakoľko im súd nevedel odfaxovať ospravedlnenie odporcov. Pojednávanie bolo odročené na 17.09.2009. O tomto termíne odporcovia upovedomení neboli, nakoľko v tom období sa vykonávala revízia na tunajšom súde a spis bol zapožičaný KS, odkiaľ bol vrátený dňa 11.09.2009. Ďalší termín pojednávania bol určený na 08.10.2009. Dňa 08.10.2009 na pojednávaní boli vypočutí prítomní účastníci a pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia ďalších návrhov na doplnenie dokazovania. Dňa 14.10.2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie správ za účelom doplnenia dokazovania. Od navrhovateľ doplnenie listinných dôkazov bolo predložené   15.10.2009.   Dňa   27.10.2009   sudkyňa   dala   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia navrhovateľov právnemu zástupcovi odporcov s výzvou na vyjadrenie ako aj na vykonanie úpravy   z č.   l.   339.   Jej pokyn bol   vykonaný 27.11.2009,   právnemu zástupcovi   odporcov doručený 09.12.2009 a príslušným orgánom výzvy boli doručené 02.12.2009, 05.12.2009 a 03.12.2009. Odpovede na súd boli doručené postupne 09.12.009, 16.12.2009, 15.12.2009. Dňa   08.01.2010 sudkyňa   dala pokyn na   urgovanie dožiadania z č.   l.   351   pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Jej pokyn bol vykonaný 14.01.2010. Odpovede boli doručené 09.02.2010,11.02.2010. Dňa 19.02.2010 bol určený termín pojednávania na 18.03.2010. Dňa 18.03.2010 súd vypočul účastníkov konania a svedka a pojednávanie bolo odročené na neurčito a navrhovateľom bolo uložené oznámiť súdu či mienia podať návrh na spojenie tohto konania s konaním ved. pod sp. zn. 5C 171/1996. Dňa 31.03.2010 navrhovatelia doručili na súd doplnenie návrhu a podnet na pokračovanie dokazovania. Dňa 12.04.2010 sudkyňa   uznesením   rozhodla   o   zmene   návrhu   a   zároveň   určila   termín   pojednávania na 10.05.2010.   Dňa   11.05.2010   na   pojednávaní   boli   vypočutí   účastníci   a   svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na 03.06.2010 za účelom predvolania navrhovateľky v 2. rade a ďalšieho svedka a vyžiadania ďalších správ. Dňa 03.06.2010 pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavili účastníci konania. Navrhovatelia termín pojednávania vzali na vedomie, svoju neúčasť neospravedlnili. Odporcovia sa ospravedlnili mailovým podaním a ospravedlnil sa aj ich právny zástupca. Predvolaná svedkyňa svoju neúčasť ospravedlnila v deň pojednávania telefonicky. Ďalší termín pojednávania bol určený na 06.07.2010. Dňa 06.07.2010 súd pojednával v neprítomnosti odporcov. Na pojednávaní bol prítomný ich právny   zástupca.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   09.09.2010   za   účelom   predvolania svedkyne pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a za účelom vykonania dotazu na Mesto Šamorín   ako   aj   na   ďalšie   orgány.   Dňa   09.09.2010   súd   pojednával   v   neprítomnosti navrhovateľky v 2. rade a odporcov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom vyžiadania listín, ktorých vyžiadanie navrhol navrhovateľ. Dňa 22.09.2010 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie listín, jej pokyn bol vykonaný 04.11.2010. Do spisu bola doručená odpoveď dňa 06.10.2010. Spisový materiál dňa 26.11.2010 bol vyžiadaný Ústavným súdom SR,   kde   bol   zaslaný   dňa   29.11.2010.   Na   tunajší   súd   bol   vrátený   na   žiadosť   súdu   dňa 04.04.2011. Následne do spisu boli založené správy od SPP zo dňa 01.12.2010 a od Mesta Šamorín zo dňa 02.12.2010 a doručenky, ktoré sa nachádzali v náhradnom obale.“

K právnej zložitosti sporného konania predsedníčka okresného súdu vo svojom liste uviedla, že predmet konania nepovažuje za právne zložitý, považuje ho však za zložitý skutkovo.   Taktiež   uviedla,   že   sťažovatelia   podľa   jej   názoru „prieťahy   v   tomto   konaní nespôsobili (ak neberiem do úvahy ich návrhy na zmeny petitu a občasné nejasnosti okolo plných moci)“. K prieťahom zo strany okresného súdu podľa názoru jeho predsedníčky v predmetnom konaní nedošlo.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v liste doručenom ústavnému súdu 16. júna 2011 na výzvu ústavného súdu zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, v ktorom   v podstatnej   časti   opätovne poukázala na argumentáciu   obsiahnutú v sťažnosti a nové skutočnosti k predmetu sťažnosti neuviedla.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po oboznámení   sa   s   ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 72/2005.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie, v ktorom mali odporcovia neoprávnene užívať nehnuteľnosti sťažovateľov, nie je konaním právne zložitým a patrí k tomu typu konaní, ktoré predstavujú bežnú agendu všeobecných súdov. Nevyhnutnosť náležitého zistenia skutkového stavu rozhodujúceho pre posúdenie otázky existencie alebo neexistencie nároku sťažovateľov, ako aj prebiehajúce súvisiace súdne konania mohli mať za následok vyššiu náročnosť súdom vykonávaného dokazovania (ako na to vo svojom liste poukázala aj predsedníčka okresného súdu), avšak ani v tomto smere sa predmetné konanie nevyznačuje osobitnou náročnosťou odôvodňujúcou jeho celkovú doterajšiu dĺžku, a to ani s prihliadnutím na prerušenie konania na obdobie viac ako 1 roka.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania,   ústavný   súd konštatoval, že sťažovatelia v doterajšom priebehu konania poskytovali okresnému súdu potrebnú súčinnosť, a preto im nemožno pripísať na ťarchu negatívny podiel na tom, že namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Na druhej strane ústavný súd vzal do   úvahy,   že   žalobcovia   viackrát   zmenili   žalobný   petit,   pričom   okresný   súd   sa   musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať, čo malo na doterajšiu dĺžku konania objektívne vplyv. Ústavný súd preto túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia nečinnosti, t. j. jeho postup bol v zásade plynulý. Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry neposudzoval ako zbytočné prieťahy v konaní obdobie, počas ktorého okresný súd nekonal z dôvodu existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným postupom, v danom prípade právoplatným uznesením o prerušení konania z 20. septembra 2007 (m. m. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02).

Ústavný súd na druhej strane konštatoval, že doterajší priebeh namietaného konania bol viackrát poznačený nesústredenou a neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku.

Tento   záver   ústavného   súdu   sa   týka   v prvom   rade   meritórneho   rozhodovania okresného súdu rozsudkom č. k. 4 C 72/2005-176 zo 14. septembra 2006. Krajský súd uznesením   č.   k.   10   Co   409/2006-216   z 19.   júna   2007   na   základe   odvolania   podaného odporcami predmetný rozsudok okresného súdu zrušil, pričom konštatoval, že okresný súd nedostatočne   zistil   skutkový   stav   veci,   na   základe   vykonaných   dôkazov   dospel k nesprávnym   skutkovým   zisteniam   a vec   nesprávne   právne   posúdil.   Krajský   súd   tiež okresnému   súdu   vytýkal   nedostatočne   zistenú   legitimáciu   účastníkov   konania,   pričom odporúčal okresnému súd konanie prerušiť do právoplatného skončenia súvisiaceho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 204/1996.

Neefektívnosť a nesústredenosť postupu okresného súdu je možné vnímať aj v jeho postupe pri nariaďovaní termínu pojednávania na 17. september 2009. Nariadený termín bol súdom zrušený, keďže, ako to vyplýva z úradného záznamu na č. l. 328 súdneho spisu, „nedopatrením“ nebol oznámený odporcom.

Napokon je možné za nesústredený označiť aj postup okresného súdu pri skúmaní otázky   pasívnej   legitimácie   odporcov.   Na   nutnosť   jej   zisťovania   bol   okresný   súd upozornený už v zrušujúcom uznesení krajského súdu č. k. 10 Co 409/2006-216 z 19. júna 2007, pričom okresný súd prvé procesné úkony v tomto smere uskutočnil až 27. októbra 2009   (teda   takmer   1   rok   od   času,   keď   začal   opätovne   konať   po   odpadnutí   dôvodov prerušenia konania) zaslaním výziev odporcom a ďalším subjektom spôsobilým poskytnúť relevantné informácie.   Z obsahu súdneho   spisu   je zrejmé,   že   okresný   súd   nedostatočne presne vymedzil obdobie, ktorého sa majú žiadané informácie týkať, preto rovnaké subjekty vyzýval opätovne, a to 11. mája 2010. V dôsledku nesústredeného postupu okresného súdu pri   koncipovaní   predošlých   výziev   okresný   súd   opätovne   vyzval   totožné   subjekty na predloženie dokladov, a to výzvou z 9. augusta 2010.  

Popísané zjavné nedostatky v postupe okresného súdu, ako aj pri jeho doterajšom meritórnom   rozhodovaní   v   posudzovanom   konaní   majú   podľa   názoru   ústavného   súdu priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov,   aj   práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej lehote. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd   pritom   vychádzal   zo   svojho   ustáleného   právneho   názoru,   podľa   ktorého   cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € pre každého z nich s poukazom na značný „pocit frustrácie“ z prebiehajúceho konania, ako aj na   skutočnosť,   že „ich   viera   v spravodlivosť   sa   takmer   stratila...“, pričom „pomalé súdne   konanie   každým   dňom   znižuje   možnosti   navrhovateľov   na   prípadné   úspešné vymoženie práva, ktoré by im malo byť súdom priznané“.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo k zbytočným prieťahom, ako aj správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a ďalšie okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   800   €   každému   sťažovateľovi   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s ich   právnym zastupovaním   advokátkou   Mgr.   M.   B.   (bod   4   výroku   tohto   nálezu).   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané   v   roku   2010.   Tarifná   odmena   za   jeden   úkon   právnej   služby   pri spoločnom zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004   Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 96,19 €, t. j. za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) patrí advokátovi odmena v sume 192,37 €, a to za každého zastúpeného. To spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,21 € u každého zastúpeného (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 413,58 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011