znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 13/09-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. T. a A. T., obaja bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. A. Š., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48   ods.   2   a čl.   21   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl. 6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I sp. zn. 3 Er 1069/2006, Ex 433/2006 z 15. decembra 2006, uznesením sp. zn. 3 Er 1069/2006, Ex 433/2006 z 26. apríla 2007, ako aj jeho postupom v konaní vedenom na základe   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   z 10.   januára   2007   a v konaní   vedenom na základe návrhu na odklad exekúcie z 25. mája 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. T. a A. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2007 doručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 23. augusta 2007) V. T. a A. T., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. A. Š., B., ktorou   namietajú porušenie svojich   základných práv podľa   čl. 46 ods.   1,   čl.   48 ods.   2 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Er 1069/2006, Ex 433/2006 z   15. decembra   2006,   uznesením   okresného   súdu   sp. zn.   3 Er 1069/2006,   Ex   433/2006 z 26. apríla 2007, ako aj jeho postupom v konaní vedenom na základe návrhu na zastavenie exekúcie z 10. januára 2007 a v konaní vedenom na základe návrhu na odklad exekúcie z 25. mája 2007.

Z   obsahu sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 14 C 18/00 z 30. januára 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.   4 Co 19/05   z   26. októbra 2005   bolo   privolené   k výpovedi   nájmu   bytu   voči sťažovateľom a bola im uložená povinnosť byt vypratať do 15 dní potom, ako im bude zabezpečený   primeraný   náhradný   byt   zo   strany   navrhovateľa.   Po   uplynutí   výpovednej lehoty navrhovateľ oznámil sťažovateľom, že im zabezpečil prenájom náhradného bytu. Podľa   vyjadrenia   sťažovateľov   išlo   o nájom   bytu   na   dobu   určitú,   preto   navrhovateľovi oznámili,   že   táto   ponuka   nespĺňa   zákonné   podmienky   primeraného   náhradného   bytu v zmysle   rozsudku   okresného   súdu   sp. zn.   14 C 18/00   z   30.   januára 2002.   Navrhovateľ ako oprávnený podal 13. júna 2006 návrh na začatie exekúcie, na základe ktorého súdny exekútor   vydal   upovedomenie   o začatí   exekúcie   vyprataním   bytu   sp. zn.   Ex 433/06 zo 4. októbra 2006 „z dôvodu, že Mgr. H. ako oprávnený v exekučnom konaní zabezpečil sťažovateľom   -   povinným   v súlade   s   §   712a   OZ   primeraný   náhradný   byt,   I. kategórie, kompletne zrekonštruovaný, nachádzajúci sa v B. na..., o celkovej výmere 92 m2, a povinní bezdôvodne neuzatvorili nájomnú zmluvu na uvedenú bytovú náhradu“. Podľa vyjadrenia sťažovateľov súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie neuviedol výšku nájomného za   uvedený   náhradný   byt a ani   neuviedol,   že   nájom   bol   zabezpečený   na   dobu   určitú. Sťažovatelia ako povinní podali 9. októbra 2006 námietky proti exekúcii, v ktorých uviedli, že im oprávnený nezabezpečil primeraný náhradný byt v zmysle exekučného titulu, ponúkol im prostredníctvom realitnej kancelárie len byt s mesačným nájmom 17 000 Sk a s dobou nájmu na jeden rok, k námietkam priložili aj dôkazy: nájomnú zmluvu poskytnutú realitnou kanceláriou a „vytlačené informácie o byte“.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   3 Er 1069/2006   z   15. decembra 2006   námietky sťažovateľov   proti   exekúcii   zamietol,   pričom   svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým, že „oprávnený písomnými dokladmi preukázal, že ponúkol povinným do prenájmu byt na... v B. na dobu neurčitú s výškou nájomného 7.700,- Sk mesačne“.

Podľa   názoru   sťažovateľov   okresný   súd   nevykonal   žiadne   ďalšie   dokazovanie na overenie si primeranosti poskytovaného náhradného bytu. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú:

„Sťažovatelia   nemali   žiadnu   vedomosť   o prehlásení   vlastníčky   náhradného   bytu Ing. P., že by im táto bola ochotná uvedený byt prenajať za nájomné 7.700,- Sk + energie a nájom by bol na dobu neurčitú. Ing. P. ani nikto iný im takéto prehlásenie nepredložil, a samozrejme z toho vyplýva, že neexistuje žiadny doklad o doručení takéhoto prehlásenia. Sťažovateľom - povinným zároveň nebol nikdy predložený, resp. doručený návrhu nájomnej zmluvy, v ktorom by bola uvedená doba nájmu doba neurčitá, a v ktorom by bolo stanovené nájomné 7.700,- Sk + 5.000,- Sk záloha na energie. Oprávnený Mgr. H. túto skutočnosť   deklaruje   bez   toho,   aby   túto   skutočnosť   preukázal.   Súd   sa   však   priklonil bez dokazovania   na   jeho   stranu   a neodôvodnil   ani   z akého   dôvodu   mal   za   preukázané poskytnutie primeraného náhradného bytu. Odôvodnenie zo strany súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné. Avšak bez možnosti podať odvolanie.

Nájomnú zmluvu predložil oprávnený do spisu ako falošný dôkaz o splnení svojej povinnosti, a samozrejme o predložení tohto návrhu zmluvy pre povinných neexistuje žiadny dôkaz, a neexistuje ani dôkaz o doručení výzvy pre povinných, aby túto nájomnú zmluvu uzatvorili.   Z obsahu   uvedenej   nájomnej   zmluvy   vyplýva,   že   táto   bola   pre   povinných prijateľná,   a keby   im   takáto   nájomná   zmluva   bola   predložená,   boli   by   takúto   nájomnú zmluvu podpísali.

Na prehlásení vlastníčky bytu Ing. E. P. (čl. l. 22) chýbajú jej osobné údaje - dátum narodenia a bydlisko, takže nie je zrejmé, či takéto prehlásenie podpísala osoba, ktorá má právo nájomnú zmluvu uzatvoriť. Táto skutočnosť sa nedá vôbec zistiť, nakoľko ani podpis tejto osoby nie je úradne overený. Zároveň do spisu predložená nájomná zmluva nie je   zo   strany   prenajímateľky   podpísaná,   takže   vôbec   nepreukazuje   skutočnosť,   že   by prenajímateľka   bola   ochotná   uzatvoriť   s povinným   nájomnú   zmluvu   na dobu   neurčitú s nájomným 7.700,- Sk mesačne s zálohové platby.

Do spisu bola založená fotokópia listu vlastníctva č. 5941 k bytu, ktorý mal byť údajne na prenájom, pritom list vlastníctva je zo dňa 10. 08. 2005, nebol preto preukázané, kto je vlastníkom bytu v čase vydania uvedeného prehlásenia.“

Sťažovatelia   namietajú,   že   okresný   súd   nevykonal   žiadne   dôkazy   na   overenie si predmetných skutočností a že súdny exekútor nepredložil okresnému súdu dôkazy, ktoré sťažovatelia pripojili k námietkam proti exekúcii. Podľa ich názoru v záujme správneho zistenia skutkového stavu si mal okresný súd tieto dôkazy vyžiadať od súdneho exekútora, resp. sťažovateľov. Vyjadrenia a dôkazy, ktoré oprávnený založil do spisového materiálu, okresný súd nedoručil sťažovateľom ako účastníkom konania ani ich o nich neupovedomil, čím im odňal možnosť konať pred súdom.

Súdny   exekútor   vydal   4.   januára   2007   exekučný   príkaz   na   vykonanie   exekúcie vyprataním bytu sp. zn. EX 433/06.

Sťažovatelia podali 10. januára 2007 návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie,   v   ktorých   žiadali,   aby   okresný   súd   skúmal,   či   oprávnený   splnil   povinnosť zabezpečenia primeraného náhradného bytu v zmysle exekučného titulu. Zároveň v nich uviedli, že okresný súd rozhodol o zamietnutí ich námietok proti exekúcii bez správneho zistenia   skutkového   stavu   a   neumožnil   im   vyjadriť   sa   k stanovisku   oprávneného k námietkam   sťažovateľov.   Okresný   súd   rozhodol   o návrhu   sťažovateľov   na   odklad exekúcie uznesením sp. zn. 3 Er 1069/2006, EX 433/2006 z 26. apríla 2007, ktorým odklad exekúcie nepovolil a v ktorom   konštatoval, „že mal zo spisu preukázané,   že oprávnený si splnil   voči   povinným   svoju   povinnosť   zabezpečiť   im   primeraný   náhradný   byt,   keď oprávnený   predložil   súdu   prehlásenie   vlastníčky   bytu,   že   táto   je   ochotná   uzatvoriť s povinným   nájomnú   zmluvu   na   byt   na   dobu   neurčitú   s nájmom   7.700,- Sk   mesačne a preddavky   za   plnenia   súvisiace   s užívaním   bytu“. Sťažovatelia   uvádzajú,   že   o tomto vyhlásení nemajú vedomosť a toto vyhlásenie im nebolo zo strany oprávneného doručené.O návrhu   na   zastavenie   exekúcie   podľa   vyjadrenia   sťažovateľov   nebolo   dosiaľ rozhodnuté a rovnako nebolo rozhodnuté o ich druhom návrhu na odklad z 25. mája 2007.

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   doterajším   postupom   a rozhodnutiami   okresného súdu boli porušené ich základné práva garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 21 ods. 1 ústavy, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V závere   doplnenia   sťažnosti   na   základe   všetkých   uvedených   argumentov sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava 1 uznesením zo dňa 15. 12. 2006 č. k. 3 Er 1069/2006, Ex 433/2006   porušil   právo   sťažovateľov   na   verejné   prerokovanie   veci,   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   právo   na   prerokovanie   veci v ich prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   a právo   sťažovateľov   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a právo sťažovateľov na nedotknuteľnosť obydlia, podľa ktorého do obydlia nie je dovolené vstúpiť bez   súhlasu   oho,   kto   v ňom   býva,   podľa   čl.   21   ods.   1.   Ústavy   Slovenskej   republiky, ako aj podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 15. 12. 2006 č. k. 3 Er 1069/206, Ex 433/2006 sa zrušuje.

2. Okresný súd Bratislava 1 uznesením zo dňa 26. 04. 2007 č. k. 3 Er 1069/2006 Ex 433/2006   porušil   právo   sťažovateľov   na   verejné   prerokovanie   veci,   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   právo   na   prerokovanie   veci   v ich prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   sťažovateľov   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a právo sťažovateľov na nedotknuteľnosť obydlia, podľa ktorého do obydlia nie je dovolené vstúpiť bez   súhlasu   toho,   kto   v ňom   býva,   podľa   čl.   21   ods.   1.   Ústavy   Slovenskej   republiky ako aj podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 26. 04. 2007 č. k. 3 Er 1069/2006, Ex 433/2006 sa zrušuje.

3. Okresný súd Bratislava 1 nerozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 01. 2007 a o návrhu na odklad exekúcie zo dňa 25. 05. 2007 porušil právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a právo   sťažovateľov   domáhať   sa   zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, ako aj podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný zaplatiť V. T., bytom B., a A. T., bytom B., primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 500.000,- Sk a náhradu trov právneho zastúpenia   v sume   34.867,- Sk   [a   to   1.   úkon:   prevzatie   a príprava   a 2.   úkon:   spísanie sťažnosti, jeden úkon 17.433,50 Sk (14.650 + 2.783,50 DPH) + režijný paušál 150,- Sk] vyplatené na účet právneho zástupcu JUDr. B. B., B., č. účtu:...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie čl. 21 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a   v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh - kópií rozhodnutí okresného súdu, ako aj oznámenia okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   tieto   okolnosti,   z ktorých   pri   svojom   rozhodovaní vychádzal:

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 14 C 18/00 z 30. januára 2002 bola sťažovateľom uložená povinnosť vypratať byt do 15 dní po zabezpečení zodpovedajúcej bytovej náhrady.Písomnosťou   z   12. apríla 2006   oprávnený   oznámil   sťažovateľom „zabezpečenie nájomného vzťahu“. Sťažovatelia listom z 5. júna 2006 oznámili oprávnenému, že jeho ponuka nespĺňa kritéria primeraného náhradného v zmysle uvedeného rozsudku.

Na   základe   návrhu   oprávneného   vydal   súdny   exekútor   upovedomenie   o začatí exekúcie sp. zn. Ex 433/06 zo 4. októbra 2006.

Sťažovatelia   podali   9.   októbra   2006   námietky   proti   exekúcii,   v ktorých   uviedli, že „Nie je pravdou, že povinní bez uvedenia dôvodu odmietli ponuku na náhradný byt. Oprávnený im prostredníctvom realitnej kancelárie T., a. s., ponúkol na prenájom tri byty, vybratý   bol   predbežne   byt   na...   v B.,   3,5 izbového,   o výmere   92   m2,   na...,   s mesačným nájomným   17.000,- Sk   + spotreba   energie.   Realitná   kancelária   dala   povinným   aj   vzor nájomnej zmluvy (kópiu prikladáme) a aj na priamu otázku povinných uviedla, že sa jedná o nájom   na   dobu   určitú   na   jeden   rok,   a v žiadnom   prípade   žiadny   z bytov   nemôže   byť prenajatý na dobu neurčitú.

Na základe uvedených skutočností povinní oznámili dňa 5. 6. 2006, že ponúknuté byty   nespĺňajú   zákonnú   podmienku   primeraného   náhradného   bytu.   Ku   žiadnemu odmietnutiu nedošlo, jednalo sa len o upozornenie, že nie je splnená zákonná podmienka.“.Okresný súd 15. decembra 2006 uznesením sp. zn. 3 Er 1069/2006, EX 433/2006 námietky   sťažovateľov   proti   exekúcii   zamietol.   V odôvodnení   predmetného   uznesenia uviedol: „Povinní   namietali,   že   v súčasnosti   nie   sú   povinní   splniť   si   svoju   povinnosť na základe   exekučného   titulu,   pretože   nebola   splnená   podmienka   rovnako   uvedená v exekučnom titule a to, že oprávnený poskytne povinným primeraný náhradný byt na dobu neurčitú za primerané mesačné nájomné.

Oprávnený   vo   svojom   vyjadrení   zo   dňa   03. 11. 2006   doručenom   súdu   súdnym exekútorom   dňa   03. 11. 2006   k   námietkam   povinných   uviedol,   že   tvrdenie   povinných je nepravdivé   a hrubo   zavádzajúce.   Oprávnený   si   nielen   splnil   povinnosť,   ktorú   mal na základe   exekučného   titulu   voči   povinným,   ale   uvedená   povinnosť   oprávnenému v dôsledku   postupu   povinných   aj   zanikla,   pretože   oprávnený   splnil   uvedenú   povinnosť a zabezpečil   povinným   primeraný   náhradný   byt,   o čom   oprávnený   predložil   prehlásenie vlastníčky primeraného náhradného bytu,   kde bolo uvedené,   že vlastníčka predmetného bytu by uzavrela s povinným nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, Výška mesačného nájmu mala predstavovať sumu vo výške 7.700,- Sk a preddavky za plnenia, ktorých poskytovanie je s užívaním bytu spojené, čo potvrdzoval doložený návrh nájomnej zmluvy. Oprávnený si uvedenými úkonmi splnil svoju povinnosť podľa ust. § 5 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami.“V závere uznesenia okresný súd konštatoval, že sťažovatelia (povinní) nepredložili dôkazy,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné   námietkam   proti   upovedomeniu   o začatí exekúcie   vyhovieť,   pretože   oprávnený   doloženými   dokladmi   preukázal,   že   si   svoju povinnosť podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 189/1992 Zb.“) splnil.

Súdny   exekútor   vydal   4.   januára   2007   exekučný   príkaz   na   vykonanie   exekúcie vyprataním bytu sp. zn. EX 433/06.

Sťažovatelia podali 10. januára 2007 návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie,   v ktorých   uviedli,   že   okresný   súd   zamietol   ich   námietky   proti   exekúcii „na základe dôkazov, ktoré založil do súdneho spisu exekútor, a ktoré exekútorovi predložil oprávnený Mgr. Ľ. H. Zároveň exekútor nezaložil do súdneho spisu dôkazy, ktoré spolu s námietkami proti začatiu exekúcie predložili exekútorovi povinní. Takto súd rozhodoval bez   správneho   zistenia   skutkového   stavu.   Zároveň   súd   neumožnil   povinným   vyjadriť   sa k stanovisku oprávneného k námietkam povinných, v ktorom stanovisku oprávnený zámerne uvádza nepravdivé skutočnosti a tým súd povinným znemožnil domôcť sa zistenia správneho skutkového stavu.“.

Okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľov na odklad exekúcie z 10. januára 2007 uznesením   č.   k.   3 Er 1069/2006-242,   EX 433/2006   z   26. apríla 2007,   ktorým   odklad exekúcie nepovolil a v ktorého odôvodnení uviedol: „Na základe vyjadrení oprávneného a povinných   súd   dospel   k záveru,   že   povinní   nepredložili   súdu   doklady   preukazujúce skutočnosti,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné   povoliť   odklad   exekúcie.   Potvrdenie o majetkových a osobných a zárobkových pomeroch preukazuje, že povinní sú zamestnaní, nenachádzajú sa v sociálnej núdzi a nemožno očakávať, že exekúcia by mala na povinných zvlášť nepriaznivé následky. Ani v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno očakávať,   že   exekúcia   bude   zastavená,   pretože   sa   nezačalo   konanie   alebo   iný   právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie a nie   je   v kompetencii   súdu   v exekučnom   konaní   posudzovať   právoplatné   a vykonateľné rozhodnutie   súdu,   k tomuto   rozhodnutiu   mal   možnosť   povinný   podať   riadny   opravný prostriedok a týmto rozhodnutím je viazaný.“

Okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol   o návrhu   sťažovateľov   na   zastavenie   exekúcie z 10. januára 2007 a ani o ďalšom návrhu na odklad exekúcie z 25. mája 2007.

Ústavný súd v prvom rade preskúmal námietku porušenia sťažovateľmi označených práv uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Er 1069/2006, EX 433/2006 z 15. decembra 2006, ktorým okresný súd zamietol námietky sťažovateľov proti exekúcii.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto   zákona   predloženie   písomného   vyhlásenia   osoby,   ktorá   poskytne   náhradné ubytovanie,   o tom,   že   uzavrie   zmluvu   o nájme   alebo   podnájme   bytu   s osobou,   ktorá má vypratať byt.

Okresný súd v uznesení o zamietnutí námietok sťažovateľov sp. zn. 3 Er 1069/2006, EX 433/2006 z 15. decembra 2006 svoj právny záver o splnení povinnosti zabezpečenia bytovej   náhrady   oprel   o vyvodený   skutkový   záver   -   predloženie   dokladov   zo   strany oprávneného preukazujúcich splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. (vyhlásenie vlastníčky bytu o tom, že uzavrie zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú s výškou nájomného 7 700 Sk mesačne spolu s preddavkami na plnenia spojené s užívaním bytu).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery   všeobecných   súdov,   ku   ktorým   dospeli   pri   interpretácii   a aplikácii   zákonov a ktoré sa stali   základom   ich   rozhodnutia.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne medzinárodnými zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (podobne aj II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 231/04).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (podobne   aj   I. ÚS 13/00, I. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04).

Vychádzajúc zo zistených okolností a opierajúc sa o citované ustanovenia relevantnej právnej úpravy ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení namietaného uznesenia sa okresný súd   vysporiadal   s námietkami   sťažovateľov   v dostatočnej   miere,   v súlade   s podstatou a účelom príslušnej právnej úpravy (predovšetkým § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb.), takým spôsobom, že vyvodené právne závery korešpondujú so skutkovými zisteniami.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody   sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmať   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie   konanie   ústavný   súd   považuje   takúto   sťažnosť   za   zjavne   neopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   v časti   týkajúcej   sa   námietky   porušenia sťažovateľmi označených základných práv uznesením sp. zn. 3 Er 1069/2006, EX 433/2006 z 15. decembra 2006 odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Rovnako   ako   zjavne   neopodstatnenú   odmietol   časť   sťažnosti   smerujúcu   proti uzneseniu okresného súdu č. k. 3 Er 1069/2006-242, EX 433/2006 z 26. apríla 2007, ktorým okresný súd sťažovateľom nepovolil odklad exekúcie.

Podľa § 56 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na návrh povinného   môže   súd   povoliť   odklad   exekúcie,   ak   sa   povinný   bez   svojej   viny   ocitol prechodne   v takom   postavení,   že   by   neodkladná   exekúcia   mohla   mať   pre   neho   alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Okresný   súd   v uznesení   o nepovolení   odkladu   exekúcie   sťažovateľom   sp.   zn. 3 Er 1069/2006,   EX   433/2006   z   26. apríla 2007   vyvodil   právny   záver,   že   sťažovatelia nepredložili   okresnému   súdu   také   doklady,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné   povoliť odklad exekúcie, tento nadväzoval na skutkové zistenia okresného súdu, v zmysle ktorých okresný   súd   konštatoval,   že   sťažovatelia   sa   nenachádzajú   v sociálnej   núdzi,   a nemožno preto očakávať, že by na nich mala exekúcia zvlášť nepriaznivé následky, ako aj skutkové zistenia o tom, že sa nezačalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom by bola právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   prijal   ústavný   súd   záver,   že   v odôvodnení namietaného uznesenia okresný súd v súlade s podstatou a účelom príslušnej právnej úpravy (§   56   ods.   1   a ods.   2   Exekučného   poriadku)   vyvodil   právny   záver   korešpondujúci so skutkovými zisteniami.

Ústavný   súd   listom   z 3.   decembra   2008   vyzval   sťažovateľov,   aby   sa   vo   vzťahu k svojej námietke porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie z 10. januára 2007 a v konaní o návrhu na odklad exekúcie z 25. mája 2007 vyjadrili, či vyčerpali právne prostriedky poskytované na ochranu ich základných práv ustanovením § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov,   a síce sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   citovaného   právneho   predpisu.   Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ústavnému súdu oznámili, že uvedený právny prostriedok nerealizovali.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a lebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia realizáciu takéhoto právneho prostriedku nepreukázali   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   týkajúcej   sa   námietky   porušenia   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie z 10. januára 2007 a v konaní o návrhu na odklad exekúcie z 25. mája 2007 odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2009