znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 13/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., bytom J., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3180/02, EX 571/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Č.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. decembra 2005 doručené podanie M. Č., bytom J. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. K., Ž., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3180/02, EX 571/02.

Sťažovateľ uviedol, že 1. júla 2002 podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku okresného súdu sp. zn. 15 C 251/00. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie   podal   povinný   28.   februára   2003   námietky.   Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa o podaných   námietkach   okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol.   Sťažovateľ   uviedol,   že   prvým úkonom okresného súdu v danej veci bola výzva na vyjadrenie k námietkam povinného z 12. apríla 2005, ktorá bola sťažovateľovi doručená 28. novembra 2005. Sťažovateľ je toho názoru,   že   okresný   súd   bol   v súvislosti   s rozhodovaním   o námietkach   povinného   proti upovedomeniu o začatí exekúcie nečinný, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy.   Sťažovateľ uviedol,   že   nečinnosť   okresného   súdu   namietal   sťažnosťou   zo   17.   októbra   2005 adresovanou predsedovi okresného súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal vydať nasledovný nález:„Okresný   súd   v Žiari   nad   Hronom (z obsahu   podania   a jeho   príloh   nepochybne vyplýva, že sťažovateľ mal na mysli Okresný súd Bratislava II, a teda označenie daného všeobecného súdu v petite sťažnosti považuje ústavný súd za zrejmú nesprávnosť, ktorú nepovažoval za potrebné odstrániť výzvou na odstránenie nedostatkov podania) v konaní vo veci Er–3180/02, Ex–571/02 porušil právo navrhovateľa p. M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané mu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, titulom porušenia jeho práv, priznáva sa mu finančné odškodnenie 100 000 Sk.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o jej neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či   sťažovateľ využil   právne   prostriedky,   ktoré   mu   na   ochranu   jeho   práv   do   31. marca   2005   vrátane poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v ustanoveniach § 17 a nasl. a od 1. apríla 2005 poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje ústavný súd ako podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak z okolností   konkrétneho   prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú   ochranu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (napr. III. ÚS 132/05, III. ÚS 197/05).

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval zákon o štátnej správe súdov do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 zákon o súdoch. Sťažovateľ nepreukázal, že by si základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov chránil prípadne iným spôsobom. Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti sťažnosť zo 17. októbra 2005   adresovanú   predsedovi   okresného   súdu.   V tejto   súvislosti   sa   ústavný   súd   opiera o skutočnosť, že v danom prípade ide o konanie všeobecného súdu, predmetom ktorého je rozhodovanie o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré boli okresnému   súdu   doručené   14.   marca   2003.   Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   mal možnosť namietať prieťahy v postupe okresného súdu už skôr, ale túto možnosť využil až sťažnosťou zo 17. októbra 2005 doručenou okresnému súdu 20. októbra 2005.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   podanie   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (obdobne napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05).

Sťažovateľ taktiež nepreukázal, že podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   nesplnil   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   a existenciu   takýchto   dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. januára 2006