znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 13/03

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   bytom   P.,   zastúpeného   komerčnou   právničkou Mgr. M. K., S. Ľ., ktorou namieta porušenie svojho práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 207/2000 a 3 So 41/2002, rozsudkami Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 390/99-18 a 5 S 269/01-10 a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave, z 11. augusta 1999 a 31. júla 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2002 doručená sťažnosť M. B., bytom P (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčnou právničkou Mgr. M. K., S. Ľ., ktorou namieta porušenie svojho práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 207/2000 a 3 So 41/2002, rozsudkami   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   3   S 390/99-18 a 5 S 269/01-10   a rozhodnutiami   Sociálnej   poisťovne,   ústredia   v Bratislave   (ďalej   len „Sociálna poisťovňa“), z 11. augusta 1999 a 31. júla 2001.

Porušenie svojho práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy vidí navrhovateľ v tom,   že   napriek   zlému   zdravotnému   stavu,   ktorý   vedie   k opakovaným práceneschopnostiam dĺžkou podstatne prevyšujúcim dobu, keď je schopný pracovať, mu nebol priznaný invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd   jeho   sťažnosti   vyhovel,   zrušil   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   3   So   41/2002 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 31. júla 2001 a vrátil vec na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni.

Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. „Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený...“ (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V časti namietajúcej porušenie práva navrhovateľa podľa čl. 40 ústavy Sociálnou poisťovňou mu už bola poskytnutá súdna ochrana všeobecnými súdmi, čo podľa princípu subsidiarity vyjadrenej v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu. V časti namietajúcej porušenie práva navrhovateľa rozhodnutiami všeobecných súdov ústavný súd zistil, že tieto nie sú svojvoľné ani zjavne neodôvodnené. Výroky rozhodnutí vyplývajú z odôvodnení, ktoré sa primerane vyrovnávajú s otázkou zákonnosti a následne i ústavnosti nepriznania invalidného dôchodku navrhovateľovi.

Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by   ich   konanie   alebo   rozhodovanie   bolo   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne   (pozri obdobne napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 24/00 a sp. zn. I. ÚS 15/01).

Nedostatok právomoci ústavného súdu na konanie o sťažnosti navrhovateľa nemožno odstrániť.   Preto   ústavný   súd   neskúmal,   či   sťažnosť   má   náležitosti   predpísané   zákonom o ústavnom súde (hlavne § 20 a § 50).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2003