SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 13/03
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., bytom P., zastúpeného komerčnou právničkou Mgr. M. K., S. Ľ., ktorou namieta porušenie svojho práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 207/2000 a 3 So 41/2002, rozsudkami Krajského súdu v Prešove č. k. 3 S 390/99-18 a 5 S 269/01-10 a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave, z 11. augusta 1999 a 31. júla 2001, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2002 doručená sťažnosť M. B., bytom P (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčnou právničkou Mgr. M. K., S. Ľ., ktorou namieta porušenie svojho práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 207/2000 a 3 So 41/2002, rozsudkami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 390/99-18 a 5 S 269/01-10 a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave (ďalej len „Sociálna poisťovňa“), z 11. augusta 1999 a 31. júla 2001.
Porušenie svojho práva na ochranu zdravia podľa čl. 40 ústavy vidí navrhovateľ v tom, že napriek zlému zdravotnému stavu, ktorý vedie k opakovaným práceneschopnostiam dĺžkou podstatne prevyšujúcim dobu, keď je schopný pracovať, mu nebol priznaný invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel, zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 So 41/2002 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 31. júla 2001 a vrátil vec na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni.
Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy).
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. „Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený...“ (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V časti namietajúcej porušenie práva navrhovateľa podľa čl. 40 ústavy Sociálnou poisťovňou mu už bola poskytnutá súdna ochrana všeobecnými súdmi, čo podľa princípu subsidiarity vyjadrenej v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu. V časti namietajúcej porušenie práva navrhovateľa rozhodnutiami všeobecných súdov ústavný súd zistil, že tieto nie sú svojvoľné ani zjavne neodôvodnené. Výroky rozhodnutí vyplývajú z odôvodnení, ktoré sa primerane vyrovnávajú s otázkou zákonnosti a následne i ústavnosti nepriznania invalidného dôchodku navrhovateľovi.
Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (pozri obdobne napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 24/00 a sp. zn. I. ÚS 15/01).
Nedostatok právomoci ústavného súdu na konanie o sťažnosti navrhovateľa nemožno odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal, či sťažnosť má náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (hlavne § 20 a § 50).
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2003