SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 13/02-4
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2002 prerokoval návrh L. N., trvale bytom N., toho času v Ústave na výkon väzby v Ž., na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o náhradu škody pre porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu v Martine sp. zn. Pp 322/97 zo 4. februára 2000 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 102/00 zo 7. marca 2000, ktorými rozhodli o výkone zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 21 dní namiesto 19 dní, a takto
r o z h o d o l :
Návrh L. N. o d m i e t a ako neprípustný.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil podaním z 2. januára 2002 označeným ako „Žiadosť o priznanie odškodného“ L. N., toho času v Ústave na výkon väzby v Ž. (ďalej len „navrhovateľ“).
Navrhovateľ uviedol, že Okresný súd v Martine uznesením sp. zn. Pp 322/97 zo 4. februára 2000 a Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 1 To 102/00 zo 7. marca 2000 nesprávne rozhodli, aby vykonal zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený vo výmere 12 mesiacov Okresným súdom v Námestove v trestnej veci sp. zn. 1 T 65/97, v trvaní 21 dní namiesto 19 dní.
Navrhovateľ nesprávne stanovený zvyšok trestu odňatia slobody vykonal, pričom sa následne písomným podaním z 11. mája 2000 obrátil na ústavný súd o ústavnú ochranu.
Podnet navrhovateľa bol uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 48/00 z 13. júla 2000 prijatý na ďalšie konanie a 8. marca 2001 ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 48/00-60 rozhodol, že Okresný súd v Martine uznesením sp. zn. Pp 322/97 zo 4. februára 2000 a Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 1 To 102/00 zo 7. marca 2000, ktorými rozhodli o výkone zvyšku trestu odňatia slobody navrhovateľom v trvaní 21 dní namiesto 19 dní, porušili jeho právo podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal ústavný súd o priznanie odškodného za naviac vykonaný trest odňatia slobody vo výške 150.000,- Sk.
Navrhovateľ uviedol, že mu bola spôsobená morálna a nemajetková ujma a že pri vyčíslení uplatneného nároku prihliadal na skutočnosť, že porušenia jeho základného práva sa dopustil nielen Okresný súd v Martine, ale aj Krajský súd v Žiline, ktorý potvrdil nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zo spisového materiálu ústavného súdu v právnej veci navrhovateľa sp. zn. III. ÚS 48/00 vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady škody vo výške 150.000,- Sk domáhal z tých istých dôvodov už v podnete z 11. mája 2000 (doplnenom podaniami z 26. júna 2000, 2. októbra 2000 a 26. februára 2001), o ktorom ústavný súd rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 48/00-60 z 8. marca 2001, a to aj v časti týkajúcej sa uplatnenia nároku na náhradu škody, tak, že podnetu v tejto časti nevyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.
Vzhľadom na túto skutočnosť bolo podanie navrhovateľa odmietnuté ako neprípustné (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2002