znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 13/02-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2002 prerokoval návrh L. N., trvale bytom N., toho času v   Ústave na výkon väzby v Ž., na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o náhradu škody pre porušenie jeho   základného   práva   podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Okresného súdu v Martine sp. zn. Pp 322/97 zo 4. februára 2000 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 102/00 zo 7. marca 2000, ktorými rozhodli o výkone zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 21 dní namiesto 19 dní, a takto

r o z h o d o l :

Návrh L. N.   o d m i e t a   ako neprípustný.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil podaním z 2.   januára   2002   označeným   ako   „Žiadosť   o priznanie   odškodného“   L.   N.,   toho   času v Ústave na výkon väzby v Ž. (ďalej len „navrhovateľ“).

Navrhovateľ uviedol, že Okresný súd v Martine uznesením sp. zn. Pp 322/97 zo 4. februára 2000 a Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 1 To 102/00 zo 7. marca 2000 nesprávne rozhodli,   aby vykonal zvyšok   trestu   odňatia   slobody,   ktorý   mu bol   pôvodne uložený   vo   výmere   12   mesiacov   Okresným   súdom   v Námestove   v trestnej   veci   sp.   zn. 1 T 65/97, v trvaní 21 dní namiesto 19 dní.

Navrhovateľ nesprávne stanovený zvyšok trestu odňatia slobody vykonal, pričom sa následne písomným podaním z 11. mája 2000 obrátil na ústavný súd o ústavnú ochranu.

Podnet navrhovateľa bol uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 48/00 z 13. júla 2000 prijatý na ďalšie konanie a 8. marca 2001 ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 48/00-60 rozhodol,   že Okresný   súd v Martine uznesením   sp.   zn.   Pp   322/97   zo   4.   februára 2000 a Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 1 To 102/00 zo 7. marca 2000, ktorými rozhodli o výkone zvyšku trestu odňatia slobody navrhovateľom v trvaní 21 dní namiesto 19 dní, porušili jeho právo podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal ústavný súd o priznanie odškodného za naviac vykonaný trest odňatia slobody vo výške 150.000,- Sk.

Navrhovateľ uviedol, že mu bola spôsobená morálna a nemajetková ujma a že pri vyčíslení uplatneného nároku prihliadal na skutočnosť, že porušenia jeho základného práva sa   dopustil   nielen   Okresný   súd   v Martine,   ale aj   Krajský   súd   v Žiline,   ktorý   potvrdil nesprávne rozhodnutie prvostupňového súdu.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je   ústavný   súd   príslušný, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Zo   spisového   materiálu   ústavného   súdu   v právnej   veci   navrhovateľa   sp.   zn. III. ÚS 48/00 vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady škody vo výške 150.000,- Sk domáhal z tých istých dôvodov už v podnete z 11. mája 2000 (doplnenom podaniami z 26. júna 2000, 2.   októbra   2000   a 26.   februára   2001),   o ktorom   ústavný   súd   rozhodol   nálezom   č.   k. III. ÚS 48/00-60 z 8. marca 2001, a to aj v časti týkajúcej sa uplatnenia nároku na náhradu škody, tak, že podnetu v tejto časti nevyhovel.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Vzhľadom na túto skutočnosť bolo podanie navrhovateľa odmietnuté ako neprípustné (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2002