znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 129/07-123

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v súvislosti   s   neprijatím   jej   podaní   urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na súdnu   a inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v súvislosti s neprijatím   jej   podaní   urobených   19.   októbra   2006   elektronickými   prostriedkami a podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Sťažnosť   bola   doplnená   podaním sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 25. januára 2007 (o znalecký posudok).

Sťažovateľka uviedla, že 31. marca 2006 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu žaloby o vydanie platobných rozkazov. Keďže podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) možno podanie urobiť aj elektronickými   prostriedkami,   pričom   musí   byť   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“), sťažovateľka podala podania takouto formou (na troch DVD nosičoch).

Sťažovateľka uviedla, že spolu s podaniami na DVD nosičoch doručila okresnému súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom   informovala   o tom,   že   návrhy   na   začatie konania   sú   v elektronickej   forme,   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom a obsiahnuté na doručených DVD nosičoch.

Na podanie sťažovateľky reagoval okresný súd listom zo 6. apríla 2006, v ktorom uviedol: „V prílohe Vám vraciame 3 kusy DVD nosičov obsahujúce elektronické podania so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli doručené tunajšiemu súdu 31. 3. 2006. V zmysle platných právnych predpisov (zák. č. 215/2002 Z. z., vyhl. NBÚ č. 542/2002 Z. z.) na prijímanie elektronických podaní sa využíva elektronická podateľňa. Vzhľadom na skutočnosť,   že   súdy   Slovenskej   republiky   elektronickú   podateľňu   nemajú   k dispozícii, nemôžu prijímať elektronické podania so zaručeným elektronickým podpisom.

Z uvedeného dôvodu sme pristúpili k vráteniu Vami zaslaných elektronických podaní a odporúčame, aby ste využili inú formu podania v zmysle § 42 O. s. p.“.

Z uvedeného dôvodu okresný súd sťažovateľke v prílohe listu zo 6. apríla 2006 vrátil doručené DVD nosiče obsahujúce elektronické podania.

Na   oznámenie   okresného   súdu   reagovala   sťažovateľka   listom   z   26. apríla 2006, v ktorom poukázala na to, že podanie bolo urobené v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 OSP a bolo   aj riadne   okresnému   súdu   doručené,   pričom   deň   doručenia   je   potrebné   v súlade s ustanovením   § 82 ods. 1 OSP považovať za deň   začatia konania. V liste sťažovateľka argumentovala   aj   ustanovením   § 132   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovuje: „Pri   prijímaní   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú   podateľni na ďalší   postup podľa   § 129.“ Sťažovateľka   zároveň   dodala,   že podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (zákona o elektronickom podpise) je možné učiniť už od 1. mája 2002, pričom nemôže niesť zodpovednosť za to, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu ďalej uviedla, že 19. októbra 2006 podala   okresnému   súdu   nové   podanie   (z   11.   októbra   2006)   tým   istým   spôsobom   ako v prvom prípade, teda zaslala sprievodný list a tri DVD nosiče. Išlo o totožné návrhy, ako to bolo   v prechádzajúcom   prípade.   Avšak   aj   po   podaní   týchto   návrhov   zaznamenaných v elektronickej podobe na DVD nosiči jej okresný súd listom z 23. októbra 2006 oznámil, že jej podanie urobené 19. októbra 2006 nemôže prijať z rovnakých dôvodov, ako to bolo v prípade skoršieho podania.

Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   dodržala   zákonom   stanovený   postup   a   urobila podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým   podpisom,   splnila   všetky   zákonné   požiadavky,   a   napriek   tomu   nebolo jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v súvislosti s neprijatím podaní z 11. októbra 2006 – žalobných návrhov sťažovateľky ako navrhovateľky proti žalovaným uvedeným v sťažnosti, a   tiež   aby   vyslovil,   že   tieto   podania   v elektronickej   forme   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   boli urobené zákonom   ustanoveným   spôsobom,   a aby prikázal okresnému súdu konať na základe týchto návrhov. Okrem toho žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé porušenie práv v súvislosti s jednotlivými návrhmi na začatie konania proti jednotlivým žalovaným, ako aj náhradu trov konania.

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Zásah   do   uvedených   práv   má   spočívať   v tom,   že   okresný   súd   sa odmietol zaoberať jej žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) z dôvodu, že nie je   z   hľadiska   organizačného   a materiálno-technického   vybavenia   schopný   prijímať elektronické   podania   so   zaručeným   elektronickým   podpisom,   hoci   príslušný   zákonný procesný predpis (OSP) podanie takouto formou pripúšťa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala žaloby elektronickými prostriedkami prvýkrát 31. marca 2006. Okresný súd vrátil sťažovateľke   doručené   DVD   nosiče   obsahujúce   elektronické   podania   v prílohe   listu zo 6. apríla 2006, zároveň jej oznámil dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté, a odporučil jej   podať   žaloby   inou   formou   predpokladanou   v   §   42   OSP,   v   ktorej   je   vzhľadom   na organizačné podmienky a materiálno-technické vybavenie schopný podania prijať. Tento list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z uvedeného dňa reagovala na oznámenie okresného súdu.

Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah   do   svojich   základných   práv   a slobôd,   dozvedela   najneskôr   do   26.   apríla   2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 13. decembra 2006, doručenou   ústavnému   súdu   14.   decembra   2006,   teda   zjavne   po   uplynutí   zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 19. októbra 2006 o podanie uvedených žalôb nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde právne významný. Vzhľadom   na   podstatné   skutkové   a právne   okolnosti   a   na   povahu   namietaného   zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté)   zostala   totožnosť   (identita)   zásahu,   ktorý   sťažovateľka   namieta   vo   vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zachovaná aj pokiaľ   ide   o opakovaný   pokus   urobiť   zamýšľané   podania   elektronickými   prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu (ten v liste z 23. októbra 2006 poukazuje na rovnaký dôvod neprijatia ako v liste zo 6. apríla 2006). O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť, jej boli známe (čo vyplýva z jej argumentácie, ako aj z listín pripojených k sťažnosti) vrátane skutočnosti, že elektronickou podateľňou v zmysle osobitných predpisov nedisponoval v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike, pričom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom   z 3.   apríla   2006   oznámilo   okresným   súdom   svoje   stanovisko   k prijímaniu a používaniu   elektronických   podaní   uvedúc: „...Elektronická   podateľňa   sa   zriaďuje v prípade,   ak   orgán   verejnej   moci   alebo   orgán   verejnej   správy   využíva   zaručený elektronický   podpis  ...   v styku   s fyzickými   osobami   alebo   s právnickými   osobami  ... Vzhľadom   na skutočnosť,   že súdy   Slovenskej   republiky   nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou...“ (sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla 2006).

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k zmene   stanoviska   príslušného   okresného   súdu.   Opakovanie pokusu o podanie žalôb formou elektronických podaní v októbri 2006 preto ústavný súd považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany sťažovateľky aj napriek jej tvrdeniu, že tak urobila „...v domnení, že Okresný súd Trenčín odstránil technické nedostatky, pre ktoré neprijal... podanie...“. Sťažovateľka neuviedla žiadnu konkrétnu relevantnú skutočnosť, ktorá   by   odôvodňovala   takýto   predpoklad.   Naopak,   okresný   súd   v liste   z 2.   júna   2006 adresovanom   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   (v   prílohách   k sťažnosti)   v reakcii   na vyjadrenie   sťažovateľky   k neprijatiu   elektronických   podaní   z 26. apríla 2006   uvádza,   že „...sa   pridržiava   svojho   listu   zo   dňa   06.   04.   2006...“ s tým,   že „...nemá   vytvorené podmienky na prijímanie elektronických podaní...“.

Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2007