znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 129/06-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 372/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 372/01   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   372/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   MUDr.   D.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 20 000 Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia MUDr. D.   B.   na   účet   advokáta   JUDr.   Ing.   V.   Č.,   B.,   vo   výške   5   788   Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

5. Sťažnosti MUDr. D. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára 2006 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. V. Č., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sťažovateľa ako žalobcu proti žalovanému v 1. rade JUDr. F. G. a žalovanému v 2. rade F. G. ml. o zaplatenie sumy 322 666 Sk s prísl. vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 372/01.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   doplnenej   podaním   svojho   právneho   zástupcu zo 14. júna 2006 uviedol, že 3. decembra 2001 podal okresnému súdu žalobu o náhradu škody. Sťažovateľ 16. januára 2002 požiadal o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd nekonal vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 372/01 ani pokiaľ išlo o predbežné opatrenie navrhnuté   sťažovateľom,   ale   procesne   konal   podľa   názoru   sťažovateľa   len   vo   veci zaplatenia   súdneho   poplatku.   Okresný   súd   do   dnešného   dňa   právnu   vec   sťažovateľa právoplatne   nerozhodol.   Podľa   názoru   sťažovateľa   sú   zo   strany   okresného   súdu spôsobované v danej veci zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ si uplatňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty z dôvodu, že konanie vedené na okresnom súde nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že v rámci konania vedeného pod sp. zn. 17 C 372/01 okresný súd spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   v sťažnosti   doplnenej   podaním zo 14. júna 2006 navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd v Trnave, Hlavná 49, 917 01 Trnava v konaní vo veci 17 C 372/01 porušil svojou nečinnosťou MUDr. D. B., bytom B. jeho ústavné právo, ktoré zaručuje čl. 48   ods.   2   Ústavy   SR   na   súdnu   ochranu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Priznáva   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 1.000.000,- Sk za nečinnosť Okresného súdu v Trnave v konaní 17 C 372/01, kde žaluje odporcov, ktorí mu spôsobili škodu vo výške nad 10.000.000,- Sk, za čo sú trestne stíhaní a obvinení.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení z 10. marca 2006 uviedla prehľad vykonaných úkonov v danej právnej veci. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že iba v jednej sťažnosti č. Spr 2404/06 sa sťažovateľ sťažoval vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 372/01, avšak okrem čísla konania neuviedol svoje dôvody pre podanie sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom podaní zo 4. júla 2006 súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní zo 7. júla 2006 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 129/06-27 z 21. júna 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   o zaplatenie   sumy   vo   výške   322   666   Sk   s prísl.   z titulu   náhrady   škody vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 372/01, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je zložité po skutkovej a právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 372/01 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa   5.   decembra   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žaloba   sťažovateľa o zaplatenie sumy 322 666 Sk s príslušenstvom.

Dňa 16. januára 2002 bol okresnému súdu dourčený návrh sťažovateľa o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   25.   januára   2002   okresný   súd   rozhodol,   že   sťažovateľa   neoslobodzuje od poplatkovej povinnosti.

Dňa 30. januára 2002 okresný súd vyzval obchodný register na zaslanie aktuálneho výpisu A. export – import, s. r.o.

Dňa   11.   februára   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   a vysvetlenie sťažovateľa k žalobe.

Dňa 12. februára 2002 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu o jeho neoslobodení od poplatkovej povinnosti.

Dňa 20. marca 2002 okresný súd predložil odvolanie sťažovateľa na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“).

Dňa   28.   júna 2002   rozhodol   krajský   súd   o odvolaní   sťažovateľa   tak,   že   potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

Dňa   2.   augusta   2002   bol   spis   spolu   s rozhodnutím   krajského   súdu   doručený okresnému súdu.

Dňa   20.   augusta   2002   bolo   na   základe   úpravy   sudkyne   predmetné   rozhodnutie krajského súdu doručované účastníkom konania.

Dňa   5.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa   19.   septembra   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o nariadenie dozorujúcemu prokurátorovi a vyšetrovateľovi, aby bolo riadne začaté konanie vo veci sp. zn. OÚV-194/10-TT-1999 alebo Pn 2032/98.

Dňa 21. marca 2005 okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka vyzval sťažovateľa na oznámenie, či z dôvodov uvedených v konaní pod sp. zn. 17 C 85/99 má byť prerušené aj namietané konanie, keďže možno predpokladať,   že dané dôvody   sa vecne vzťahujú aj na toto konanie. Túto písomnosť sťažovateľ prevzal 11. apríla 2005.

Dňa   29.   marca   2005   zákonná   sudkyňa   oznámila   účastníkom   konania,   že   termín pojednávania bude určený v I. štvrťroku 2006.

Dňa   5.   mája 2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   reagoval   na jeho   výzvu o oznámenie dôvodov prerušenia konania.

Dňa 11. mája 2005 okresný súd žiadal doručiť zásielku odporcovi prostredníctvom polície.

Dňa 11.   mája 2005   bolo   okresnému   súdu   doručené podanie   sťažovateľa, ktorým predložil k spisu dôkazy a ktorým opätovne žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 2. júna 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď z polície o nemožnosti doručiť zásielku odporcovi.

Dňa 12. augusta 2005 okresný súd rozhodol o tom, že sťažovateľovi sa nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 31. augusta 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti tomuto uzneseniu.

Dňa   12.   septembra   2005   dal   vyšší   súdny   úradník   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala sťažovateľa na vyjadrenie, či žiada o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Dňa 5. októbra 2005 okresný súd túto výzvu vypracoval a sťažovateľovi ju doručil 17. októbra 2005.

Dňa   5.   októbra   2005   sťažovateľ   na   okresnom   súde   preštudoval   spis   sp.   zn. 17 C 372/01.

Dňa   20.   októbra   2005   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, a to JUDr. Ing. V. Č.

Dňa 27. decembra 2005 okresný súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov zamietol, pričom zároveň konštatoval, že uňho nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 17. januára 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu z 27. decembra 2005.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 17 C 372/01 došlo k zbytočným prieťahom od 19. septembra 2002 (sťažovateľ žiadal, aby bolo začaté konanie   sp.   zn.   OÚV-194/10-TT-1999   alebo   Pn   2032/98) do 21.   marca   2005 (výzva okresného   súdu   na   uvedenie   dôvodov,   či   sťažovateľ   navrhuje   prerušiť   súdne   konanie), t. j. v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov. Ústavný súd uvedené obdobie považuje za zbytočné prieťahy   v konaní,   pretože   okresný   súd   mohol   súdne   konanie   prerušiť   v súlade s Občianskym   súdnym   poriadkom,   čo   sa   nestalo,   a za   dobu   od   19.   septembra   2002 do 21. marca   2005   okresný   súd   v predmetnom   súdnom   konaní   neurobil   žiaden   úkon. V dôsledku vyššie uvedených zbytočných prieťahov došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 372/01.

Sťažovateľ si uplatnil priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 372/01 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Sťažovateľ si podaním z 12. júna 2006 uplatnil trovy konania vo výške 10 252 Sk (10 000 Sk – preddavok na odmenu advokáta, 95 Sk – poplatok u notára za osvedčenie podpisu na splnomocnení, 57 Sk – poštové náklady a 100 Sk – kópie sťažnosti). Aj právny zástupca sťažovateľa si podaním zo 7. júla 2006 uplatnil trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 13 904 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia – 2 730 Sk, ďalšia porada s klientom v trvaní 2 hodín – 5 460 Sk, písomné podanie a vyjadrenie – 2 730 Sk, písomné vyjadrenie –2 730 Sk, režijný paušál 2 x 128 Sk).

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a napísanie sťažnosti   (podanie   doručené   ústavnému   súdu   14.   júna   2006   v zmysle   výzvy   ústavného súdu). Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 788 Sk (odmena za jeden úkon vo výške 2 730 Sk a režijný paušál 164 Sk), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006