znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 129/05-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť C. H., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 670/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť C. H.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2005 doručená   sťažnosť   C.   H.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. R. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného súdu   Košice   II   (ďalej   len okresný   súd“)   v konaní o jej žalobe proti žalovanému Bytovému podniku mesta K. o neplatnosť prevedenia na inú prácu a náhradu mzdy vedenom pod sp. zn. 19 C 670/99.

Podľa tvrdenia sťažovateľky bolo nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 142/03-28 z 26. novembra 2003 vyslovené, že bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   670/99.   Sťažovateľke   bolo   priznané   primerané   finančné zadosťučinenie   vo   výške   60   000   Sk,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a zaviazal   ho   zaplatiť   sťažovateľke   trovy   právneho   zastúpenia. V sťažnosti sa uvádza, že nález ústavného súdu sa vzťahuje na prieťahy v predmetnom konaní   do   2.   septembra   2003,   keď   bolo   odročené   pojednávanie   za   účelom   nariadenia znaleckého   dokazovania.   Od   tohto   momentu   podľa   názoru   sťažovateľky   dochádza k zbytočným prieťahom, pretože do dnešného dňa nebolo nariadené znalecké dokazovanie. Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza   prehľad   úkonov,   ktoré   boli   vykonané   po 2. septembri 2003.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   porušil   jej   základné   právo   garantované v čl.   48 ods. 2 ústavy, keď nekonal bez zbytočných prieťahov aj napriek nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 142/03-28 z 26. novembra 2003. Vzhľadom na dĺžku celého konania a pocit právnej neistoty sťažovateľka žiada priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo C. H., právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené   podľa   ustanovenia   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 C 670/99 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 670/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. C. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,-Sk, ktoré jej je povinný zaplatiť Okresný súd Košice II do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť C. H. trovy právneho zastúpenia vo výške 5.280,- Sk do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie   predmetného   súdneho   spisu.   Spis okresného súdu spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu bol doručený ústavnému súdu 14. apríla 2005.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení uvádza prehľad úkonov vykonaných v danej veci   a podľa   jeho názoru   v predmetnej   veci   nejde o zbytočné   prieťahy okresného   súdu, pretože   okresný   súd   vo   veci   konal   riadne   a na   dĺžku   konania   má   vplyv   predovšetkým konanie samotnej sťažovateľky. Za obdobie, v ktorom vytýka prieťahy v konaní, podala proti   rozhodnutiam   okresného   súdu   3   odvolania,   čo   viedlo   k tomu,   že   sa   spis   musel postupovať   nadriadenému   súdu   na   rozhodnutie,   v dôsledku   čoho   sa   odďaľovalo aj vyhotovenie znaleckého posudku. Predseda okresného súdu poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka do dnešného dňa nezložila na účet okresného súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania a z toho dôvodu nemohol byť znalecký posudok ani vyhotovený. Sťažovateľka   dala dvakrát   návrh   na oslobodenie   od   platenia   súdneho   poplatku,   pričom v potvrdení   o zárobkových   a majetkových   pomeroch   neuviedla   sumu   60   000   Sk,   ktorú jej priznal   ústavný   súd.   Podanie   ďalšej   sťažnosti   považuje   predseda   okresného   súdu za účelové.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím   a uplatňovaním takýchto práv.   Z konania o ústavnej sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).   Judikatúra   ústavného súdu   sa   ustálila v tom,   že   otázka, či   v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 142/03-28 z 26. novembra 2003 bolo rozhodnuté o tom, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 670/99 bolo porušené právo sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   sa   zaoberal prieťahmi   do   2.   septembra   2003.   Preto   do   tohto   času   ústavný   súd   vec   považuje za právoplatne   rozhodnutú   (prekážka   res   iudicata).   Predmetom   konania   v rámci rozhodovania   o tejto   sťažnosti   môže   byť   preto   iba   konanie   na   okresnom   súde po 2. septembri 2003.

V predmetnej právnej veci boli okresným súdom vykonané tieto úkony:

Dňa 2. septembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 11. septembra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky.Dňa   25.   novembra   2003   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   doručenie   vyjadrenia sťažovateľky žalovanému.

Dňa   25.   novembra   2003   oznámila   sťažovateľka   okresnému   súdu,   že   vypovedala splnomocnenie na zastupovanie JUDr. J. F. a udelila splnomocnenie JUDr. R. B.

Dňa 28. novembra 2003 bol vytýčený termín pojednávania na 2. marec 2004.Dňa 2. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa   8.   marca   2004   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalca   z odboru písmoznalectva.

Dňa 17. marca 2004 došlo okresnému súdu podanie ustanoveného znalca, v ktorom uviedol,   že   z dôvodu   pracovnej   zaneprázdnenosti   nemôže   začať   s vypracovávaním znaleckého posudku skôr ako v júli, resp. auguste 2004, a taktiež požiadal o zadováženie originálu   (nie   iba   xerokópie)   pracovnej   zmluvy   a dostatok   porovnávacích   autentických písomností, na ktorých sú podpisy sťažovateľky.

Dňa   1.   apríla   2004   bolo   vyhotovené   opravné   uznesenie,   v ktorom   sa   uvádza, že žalobkyňa (namiesto žalovaná) je povinná zaplatiť štátu preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 7. mája 2004 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu z 1. apríla 2004.Dňa   14.   mája   2004   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“).

Dňa 3. júna 2004 bola vec vrátená okresnému súdu z dôvodu, že opravné uznesenie, proti   ktorému   podala   sťažovateľka   odvolanie,   bolo   vydané   vyššou   súdnou   úradníčkou a z tohto dôvodu mal o odvolaní rozhodnúť sudca.

Dňa   14.   marca   2004   okresný   súd   odmietol   odvolanie   žalobkyne   z dôvodu   jeho oneskoreného podania.

Dňa   30.   júna   2004   podala   žalobkyňa   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu zo 14. marca 2004.

Dňa 9. júla 2004 bol spis postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   20.   septembra   2004   krajský   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

Dňa 25. októbra 2004 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa   16.   novembra   2004   podala   sťažovateľka   návrh   na   oslobodenie   od   platenia súdneho poplatku.

Dňa 6. decembra 2004 žalobkyňa urgovala vyhotovenie znaleckého posudku.Dňa 14. januára 2005 sa sťažovateľka sťažovala na prieťahy v konaní.Dňa 26. januára 2005 bolo vydané opravné uznesenie, ktorým sa dátum uznesenia okresného súdu č. k. 19 C 670/99-79 opravil na 14. jún 2004.

Dňa 26. januára 2005 okresný súd vydal uznesenie, ktorým sa sťažovateľke priznalo 50 % oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 14. februára 2004 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu o oslobodení od súdneho poplatku.

Dňa 18. februára 2005 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.Dňa   4.   marca   2005   bola   vec   vrátená   súdu   prvého   stupňa   na   opravu   zrejmej nesprávnosti.

Dňa 23. marca 2005 bolo uznesenie okresného súdu opravené – bol doplnený dátum vydania uznesenia.

Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd   k záveru,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   670/99   nedošlo po 26. novembri   2003   k zbytočným   prieťahom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   V konaní na okresnom súde sa vo veci robili úkony bez zbytočných prieťahov, okresný súd konal priebežne, čo vylučuje záver, že v konaní došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva   sťažovateľky.   Sťažovateľka   viackrát   podávala   odvolanie   proti   rozhodnutiam okresného   súdu,   v dôsledku   čoho   sa   musel   spis   postupovať   nadriadenému   súdu, sťažovateľka   nezaplatila   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania,   podala   návrhy na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, čím prispela do značnej miery k predĺženiu konania vedeného na okresnom súde.

Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti   uvádzal porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V petite sťažnosti však uvádza iba porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na to, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný petitom návrhu na začatie konania, ústavný súd sa zaoberal iba namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2005