znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 129/04-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Ing. J. S., bytom B., zastúpeného JUDr. G. F., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 243/97 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 243/97 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   243/97 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. S. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. J. S. na účet advokátky JUDr. G. F., Advokátska kancelária, B., vo výške 9 340 Sk (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   S.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného JUDr. G. F., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 243/97 o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 243/97. Žaloba bola okresnému súdu podaná 9. októbra 1997.   Predmetom   konania   je   návrh   na   určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   o   prevode nehnuteľností – záhrady a chaty nachádzajúcich sa v k. ú. V., LV č. 2397. Uznesením sp. zn.   9   C   243/97   konajúci   prvostupňový   súd   zakázal   nakladať   sťažovateľovi s predmetnými   nehnuteľnosťami   až   do   právoplatnosti   meritórneho   rozhodnutia   v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Uznesením sp. zn. 18 Co 341/98 z 30. apríla 1999 Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Okresný   súd   vytýčil na 31. máj 2000 pojednávanie, ktoré odročil na 20. september 2000. Následne odročil aj toto pojednávanie   na   neurčito.   Od   tohto   dátumu   je   stav   konania   nezmenený.   Konajúci prvostupňový súd vo veci dodnes nevydal žiadne meritórne rozhodnutie, a to napriek tomu, že   neexistovali   žiadne   objektívne   príčiny,   pre   ktoré   by   súd   nemohol   konať   a   vydať rozhodnutie.

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že konanie, ktorého je účastníkom, do dnešného dňa nie je právoplatne skočené.

Sťažovateľ si uplatňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50   000   Sk.   Domnieva   sa,   že   doba,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   až   dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby žije sťažovateľ v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Slovenská   republika,   zastúpená   Okresný   súdom   Bratislava   III,   v konaní č. 9 C 243/97   porušila   právo   Ing.   J.   S.   priznané   mu   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

Sťažovateľ zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu podaním zo 7. decembra 2004. V tomto podaní uvádza, že predmetný spis bol odstúpený 29. mája 2003 Okresnému súdu Bratislava I. Okresný súd Bratislava I 5. júna 2003 postúpil spis Okresnému súdu Bratislava II (sťažovateľ je účastníkom ďalšieho konania pred týmto súdom). Predseda okresného súdu zaslal ústavnému súdu fotokópiu listu Okresného súdu Bratislava I ako i doručenku, z ktorej vyplýva, že Okresný súd Bratislava II spis prevzal. Dňa 25. júna 2004 Okresný súd Bratislava II oznámil, že spis nemá k dispozícii. Predseda okresného súdu nariadil rekonštrukciu predmetného súdneho spisu.

Predseda okresného súdu v podaní z 5. januára 2005 uviedol v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“), že   netrvá   na   ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľov podaním z 29. decembra 2004 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 129/04-7 z 28. apríla 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie žalobcu R. L. proti žalovanej v 1. rade Z. L. a žalovanému v 2. rade Ing. J. S. (sťažovateľovi) o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností nemožno hodnotiť ako konanie po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

Pri hodnotení podľa kritéria „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd   nezistil   také   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   spôsobovaniu   prieťahov   zo   strany sťažovateľa.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup   okresného   súdu“,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal jednak tvrdeniami sťažovateľa, resp. jeho právnej zástupkyne a zohľadnil najmä skutočnosť, že došlo k strate predmetného súdneho spisu.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v danej právnej veci je taký, že sťažovateľ oprávnene trpí pocitom nielen právnej, ale aj faktickej neistoty, zvýšenej aj negatívnym pocitom, že okresný súd namiesto toho, aby v jeho veci konal, rekonštruuje spis za pomoci účastníkov konania z dôvodu jeho straty (III. ÚS 129/04, IV. ÚS 82/04).

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu, že obdobie od 9. októbra 1997 (návrh na začatie konania) do 13. februára 2004 (podanie ústavnej sťažnosti) hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 6 rokov a 4 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 9 C 243/97, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z   akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 243/97 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu, stratu a rekonštrukciu súdneho spisu sp. zn. 9 C 243/97 a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv.

Vzhľadom na to, že ústavný súd je viazaný podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde petitom sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľovi ním uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia v plnej výške 50 000 Sk.

Právna   zástupkyňa   si   uplatnila   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len   „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“)   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnila odmenu vo výške 4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 9 340 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ   bol   vo   veci   úspešný,   a preto   bolo   potrebné   rozhodnúť   o úhrade   trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, napísanie sťažnosti. Podľa takto   určených   kritérií   sú   trovy   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005