znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 128/08-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   decembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval   sťažnosť   J.,   M.,   Ž.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Mgr.   Š.   B.,   Ž.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 konať bez zbytočných prieťahov.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 128/08-29 z 12. augusta 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie v štádiu konania pred súdom. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa   23.   augusta   2005   podal   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v   M.   nanovo na sťažovateľa obžalobu vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie na Okresný súd v Žiline.

Sťažovateľ podaním zo dňa 7. novembra 2005 požiadal súd - Okresný súd v Žiline aby predbežne preskúmal podanú obžalobu, podanú na jeho osobu dňa 23. augusta 2005. Súd sa vo veci doposiaľ nevyjadril.

Dňa   8.   decembra   2005 sťažovateľ   požiadal   opäť   Okresný súd v   Žiline aby   jeho trestnú vec spojil a inou trestnou vecou - sp. zn. 3 T 96/04 na spoločné konanie s poukazom na to aby sa urýchlilo konanie v trestných veciach sťažovateľa. Súd sa vo veci doposiaľ nevyjadril.

Oznámením zo dňa 17. januára 2007 sťažovateľ oznámil Okresnému súdu v Žiline svoje prepustenie z väzby.

Podaním   zo   dňa   2.   novembra   2007   adresovanom   predsedovi   Okresného   súdu   v Žiline sťažovateľ namietal prieťahy v konaní vo veci jeho obžaloby podanej 23. augusta 2005, pričom poukázal na porušenie svojich ľudských práv a základných slobôd.

Predseda Okresného súdu v Žiline vo svojom vyjadrení zo dňa 4. decembra 2007, sp. zn. 1 Sps 409/2007 sa k prieťahom v konaní vo veci sťažovateľovej sťažnosti dostatočne, zrozumiteľne a presne nevyjadril, pričom uviedol, že vo veci sa bude konať prednostne.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v predmetnej veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné   právo   J.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T   143/05   porušené   bolo   v   príčinnej   spojitosti   s   čl. 2   ods.   2,   čl. 152   ods. 4   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.

2. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J.   M.   právo   na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume 200   000.- Sk   slovom   dvestotisíc   korún,   ktoré   je   povinný   vyplatiť   Okresný   súd   v   Žiline sťažovateľovi   J.   M.   do   dvoch   mesiacov   od   nadobudnutia   právoplatnosti   rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v   Žiline   povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu ustanoveného Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe žiadosti sťažovateľa do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Na základe výzvy ústavného súdu zo 16. septembra 2008 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd. V liste sp. zn. 1 SprS 315/08 z 24. októbra 2008 doručenom 31. októbra 2008 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s prerokovaním sťažnosti sťažovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania.

Okresný súd v uvedenom liste predložil vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol: „Dňa   20. 05. 2008   bolo   nariadené   hlavné   pojednávanie   na   termín   20. 06. 2008, na ktoré bol predvolaný obžalovaný. Na predmetné hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil, a to i napriek tej skutočnosti, že bol na pojednávanie riadne predvolaný, zásielku neprevzal v odbernej lehote a svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní súdu neospravedlnil. Obžalovaný tak svojím konaním zmaril konanie súdu. Na hlavnom pojednávaní predstúpil obhajca   obžalovaného,   ktorý   uviedol,   že   podľa   jeho názoru   dôvody   nutnej   obhajoby pominuli,   a   požiadal   súd,   aby   sa   s   uvedenou   skutočnosťou vysporiadal.   Hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   24. 08. 2008   obžalovaný   J.   M.   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   hlavnom pojednávaní v inej trestnej veci na Okresnom súde v Žiline, pričom uviedol novú adresu, na   ktorú žiada   doručovať   písomnosti.   Dňa   07. 07. 2008   obhajca   obžalovaného doručil súdu žiadosť o oslobodenie od povinnosti obhajovať obžalovaného s poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v spojení s § 43 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ust. § 22 ods. 1 a § 21 písm. e) zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Súd zistil, že v danom prípade nie je ďalej daný dôvod nutnej obhajoby.“

V   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   27.   novembra   2008   súhlasil   s   upustením od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľ a okrem iného uviedol:

„Stanovisko sudkyne Okresného súdu v Žiline   JUDr.   M.   D.   zo dňa   15. 10. 2008 k mojej   sťažnosti,   ktorá   je vedená na Ústavnom súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 128/08 musím poukázať na účelovo zavádzajúce a neopodstatnené a na základe týchto skutočnosti žiadam ústavný súd, aby ho pri rozhodovaní o mojej sťažnosti nebral vôbec do úvahy.

Na mňa bola podaná obžaloba na Okresný súd v Žiline dňa 23. 08. 2005. Trestná vec bola pridelená sudkyni JUDr. E. B., ktorá vo veci konala do 26. 06. 2007, t. j. skoro dva roky. Za dva roky konania tejto sudkyne nebol vykonaný ani jeden procesný úkon a to i napriek skutočnosti, že som sa ich dovolával a išlo o väzobnú trestnú vec. Sudkyňa JUDr. B. uznesením zo dňa 15. 03. 2002, sp. zn. 28 Tp 44/02 rozhodla, že som bol vzatý do väzby.   S   poukazom   na   uvedenú   skutočnosť   sa   mala   JUDr. Bebčáková   sama   už   na začiatku pridelenej mojej trestnej veci sp. zn. 5 T 143/05 vedenej na Okresnom súde v Žiline vylúčiť z jej rozhodovania, nakoľko podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hauschildt v. Dánsko (1989) súd konštatoval porušenie článku 6 Dohovoru pre ľudské práva, pretože sudca už predtým rozhodol o vzatí obvineného do väzby, základ tohto stanoviska spočíval v tom, že rozhodnutie musí brať do úvahy indíciu zavinenia, a že tak by vlastne mohlo spochybňovať objektivitu konania.

Už v tomto prvom prípade boli porušené moje ľudské práva a základné slobody a to právo na spravodlivé súdne rozhodnutie a právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov, keď   sudkyňa   ktorá   rozhodovala   o   väzbe   bola   zároveň   aj   sudkyňa,   ktorá rozhodovala   o   vine   - nevine   sťažovateľa   teda   bola   procesná   sudkyňa,   t.   j.   aj   sudkyňa v prípravnom konaní.

K veci zmareného pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 20. 06. 2008 uvádzam nasledovné skutočnosti. Písomným podaním zo dňa 17. 01. 2007 som oznámil Okresnému súdu v Žiline, že v trestnej veci sp. zn. 5 T 143/05 budem všetky písomnosti tykajúce sa predmetnej trestnej veci preberať na novej adrese, ktorú som súdu oznámil. Preto mám zato, že sudkyňa JUDr. D. riadne nenaštudovala trestný spis, je pochybnosť, že ho vôbec študovala,   pretože   predvolanie   na   hlavné   pojednávanie,   ktoré   sa   malo   konať   dňa 20. 06. 2007 zaslala na starú adresu kde som sa už nezdržiaval a nie na adresu, ktorú som súdu oznámil už dňa 17. 01. 2007 ako korešpondenčnú adresu.

Dňa 24. 08. 2008 som pri ospravedlnení svojej neúčasti na hlavnom pojednávaní v inej trestnej   veci   okrem   iného   uviedol   súdnej   úradníčke,   že   v   trestnej   veci   sp.   zn. 5 T 143/05 som súd písomne upovedomil už 17. 01. 2007 o novej korešpondenčnej adrese a   preto   som   sa čudoval,   že   predvolanie   na   hlavné   pojednávanie   mi   bolo   doručované na adresu, na ktorej sa nezdržiavam a ktorú som neudal súdu.

Tu opäť došlo k zbytočným prieťahom zo strany súdu a k porušeniu mojich ľudských práv a základných slobôd, ktoré mi garantuje Ústava Slovenskej republiky a Dohovor... Ako dôkaz predkladám Ústavnému súdu Slovenskej republiky kópiu podania zo dňa 17. 01. 2007 - príloha č. 1 ohľadom doručovania korešpondencie a zároveň poukazujem na to, že na doručenke ohľadom konania, ktoré sa malo konať dňa 20. 06. 2008 je uvedená adresa iná, ako tá na ktorú som žiadal súd doručovať všetku korešpondenciu.

S poukázaním na uvedené skutočnosti žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uznal porušenie mojich ľudských práv a základných slobôd a zároveň mi priznal plnú výšku požadovaného odškodnenia a to vzhľadom na okolnosti prípadu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom trestného spisu týkajúceho sa posudzovaného prípravného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení účastníkov konania, pričom zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 25. augusta 2005 podala Okresná prokuratúra M. na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa.

Dňa   7. septembra 2005   predložil   okresný   súd   spisový   materiál   v   súlade s ustanovením § 31 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) - oznámenie zaujatosti predsedníčky senátu voči osobe sťažovateľa.

Dňa 12. októbra 2005 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 1 Nto 27/05 podľa § 31   ods.   1   Trestného   poriadku   o   vylúčení   predsedníčky   senátu   okresného   súdu   z vykonávania úkonov v trestnej veci sťažovateľa.

Dňa 7. novembra 2005 sťažovateľ požiadal okresný súd o predbežné prejednanie obžaloby podľa § 185 ods. 1 a 2 Trestného poriadku „s poukazom na ustanovenie § 186 písm. c, f Tr. por.“.

Dňa   8.   decembra   2005   adresoval   sťažovateľ   okresnému   súdu   žiadosť   o   spojenie trestných vecí vedených pod sp. zn. 3 T 96/04 a sp. zn. 5 T 143/05 podľa § 23 ods. 3 Trestného poriadku.

Dňa 19. decembra 2005 bola trestná vec vedená pod sp. zn. 5 T 143/05 postúpená v zmysle § 23 ods.   3 Trestného poriadku   inému senátu   okresného súdu,   ktorý   postúpil trestnú vec späť predošlému senátu 17. marca 2006, pretože skonštatoval, že nie sú splnené podmienky „na spojenie a spoločné prejednanie a rozhodnutie trestných vecí vedených na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05“.

Dňa 20. mája 2008 určil okresný súd termín pojednávania na 20. jún 2008.Ústavný súd z oznámenia podpredsedu okresného súdu zistil, že predmetná trestná vec nie je ku dňu prerokovania sťažnosti skončená a okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania vo veci na 19. december 2008.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v trestnej veci sťažovateľa preskúmal skutkovú a právnu zložitosť veci sťažovateľa (1), správanie sťažovateľa v priebehu trestného konania (2) a napokon aj postup okresného súdu (3).

1. Posudzovaná   trestná   vec   sa   zakladá   na   trestnom   stíhaní   sťažovateľa   pre   dva skutky, ktorých   náležité objasnenie v trestnom konaní podľa   názoru ústavného súdu   sa nevyznačuje osobitnou zložitosťou z hľadiska dokazovania. Treba zároveň konštatovať, že okresný súd v priebehu vedeného trestného konania (od podania obžaloby) k objasňovaniu skutkovej stránky veci dosiaľ ešte ani nepristúpil.

Právnu   zložitosť   trestnej   veci   sťažovateľa   ústavný   súd   rovnako   nezistil,   pretože právne posúdenie skutkov je súčasťou štandardnej rozhodovacej činnosti a modality tohto posudzovania sú vysvetlené v rozsiahlej judikatúre.

2. Pri   posudzovaní   druhého   kritéria   používaného   pre   hodnotenie   prípadných zbytočných   prieťahov   v   konaní ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   správanie   sťažovateľa nijakým spôsobom neprispelo k zbytočnému predĺženiu vedeného trestného konania.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup okresného súdu. V jeho postupe zistil ústavný súd rozsiahle obdobie nečinnosti, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Ide o obdobie od 17. marca 2006 (keď bola pôvodnému senátu okresného   súdu   postúpená   trestná   vec   sťažovateľa   z   dôvodu   nesplnenia   podmienky „na spojenie   a spoločné   prejednanie vecí   vedených   na Okresnom   súde   v Žiline   sp.   zn. 3 T 96/2004   a   sp.   zn.   5 T 143/05“)   do   20. mája 2008   (keď   okresný   súd   určil   termín pojednávania na 20.   jún 2008)   predstavujúce zbytočné   prieťahy v   trvaní takmer dvoch rokov a jedného mesiaca.

Ústavný súd konštatuje, že zistená dĺžka konania vedeného okresným súdom nebola závislá   od   zložitosti   veci   a   ani   nebola   vyvolaná   správaním   sťažovateľa.   Naopak, rozhodujúcim faktorom, ktorý mal vplyv na túto neprimeranú dobu konania, bol postup okresného   súdu   a   zbytočné   prieťahy,   ktorých   sa   dopustil   v   dôsledku   svojej   nečinnosti (v súhrne predstavujúcej približne dva roky a jeden mesiac).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v 1. bode výroku tohto nálezu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc   z   toho,   že   trestné   konanie   pred   okresným   súdom   nebolo   ku   dňu rozhodovania   ústavného   súdu   skončené,   bolo   potrebné   prikázať   okresnému   súdu,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 konal bez zbytočných prieťahov (3. bod výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 200 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že „zo strany Okresného súdu v Žiline bol vystavený pocitom zúfalstva, právnej neistoty, krivdy, bezprávia, nespravodlivosti, márnosti a úzkosti vyplývajúcej z nečinnosti súdu pri prejednávaní jeho obžaloby z trestného činu“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   tejto   otázky   zohľadnil   okolnosť   celkovej   doby zistených   zbytočných   prieťahov   v   trestnom   konaní   vedenom   okresným   súdom,   ktorá predstavuje dobu viac ako dvoch rokov. Toto východisko viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 Sk.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku vyčíslil na sumu 13 274 Sk.

Sťažovateľ v počiatočnom štádiu konania pred ústavným súdom nebol zastúpený advokátom a spísanie sťažnosti uskutočnil samostatne bez participácie právneho zástupcu.

Vyjadrenie   právneho   zástupcu   k   stanovisku   okresného   súdu   doručené   ústavnému súdu 27. novembra 2008 nepovažoval ústavný súd za také, ktoré by nejakým spôsobom prispelo k bližšiemu objasneniu veci.

Na základe uvedeného ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2008