znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 128/07-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Levice   v súvislosti   s   neprijatím   jej   podaní   urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na súdnu   a inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Levice   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených 24. júla 2006 elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným   elektronickým   podpisom.   Sťažnosť   bola   doplnená   podaním   sťažovateľky z 26. októbra   2006   doručeným   ústavnému   súdu   27. októbra   2006   a následne   ďalším podaním   z   25. januára   2007   doručeným   ústavnému   súdu   v ten   istý   deň   (doplnenie o znalecký posudok).

Sťažovateľka   uviedla,   že   3. apríla 2006   podala   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu okresnému súdu žaloby o vydanie platobných rozkazov. Keďže podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) možno podanie urobiť aj elektronickými   prostriedkami,   pričom   musí   byť   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“), sťažovateľka podala podania takouto formou (na dvoch DVD nosičoch).

Sťažovateľka uviedla, že spolu s podaniami na DVD nosičoch doručila okresnému súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom   informovala   o tom,   že   návrhy   na   začatie konania   sú   v elektronickej   forme,   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom a obsiahnuté na doručených DVD nosičoch.

Na   podanie   sťažovateľky   reagoval   okresný   súd   listom   z 5. apríla 2006,   v ktorom uviedol: «Dňa 3. 4. 2006 tunajší súd obdržal od Vás „Sprievodný list k návrhu“ zo dňa 30. 3. 2006, ktorým oboznamujete súd, že ste ako splnomocnený spoločnosti B., a. s. podali žaloby   na   vydanie   platobných   rozkazov   vrátane   príloh.   Toto   podanie   ste   urobili elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona, pričom toto podanie vrátane príloh obsahuje elektronické dokumenty uchované na dvoch „DVD nosičoch“.

Ministerstvo spravodlivosti SR svojim listom č. 3554/2006 zo dňa 3. 4. 2006 vydalo stanovisko k používaniu zaručeného elektronického podpisu

V   zmysle   tohoto   listu,   ktorý   konštatuje   skutočnosť,   že   súdy   Slovenskej   republiky nemajú   k   dispozícii   elektronickú   podateľňu   (požiadavky   na   jej   používanie   ustanovuje vyhláška NBÚ č. 542/2002), nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného predpisu, Vám toto Vaše podanie elektronickými prostriedkami zasielam späť.»

Z uvedeného dôvodu okresný súd sťažovateľke v prílohe listu z 5. apríla 2006 vrátil doručené DVD nosiče obsahujúce elektronické podania.

Na   oznámenie   okresného   súdu   reagovala   sťažovateľka   listom   z   26. apríla 2006, v ktorom poukázala na to, že podanie bolo urobené v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 OSP a bolo   aj riadne   okresnému   súdu   doručené,   pričom   deň   doručenia   je   potrebné   v súlade s ustanovením   § 82 ods. 1 OSP považovať za deň   začatia konania. V liste sťažovateľka argumentovala   aj   ustanovením   § 132   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovuje: „Pri   prijímaní   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú   podateľni na ďalší   postup podľa   § 129.“ Sťažovateľka   zároveň   dodala,   že podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (zákona o elektronickom podpise) je možné učiniť už od 1. mája 2002, pričom nemôže niesť zodpovednosť za to, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Sťažovateľka v sťažnosti   podanej ústavnému súdu ďalej uviedla, že 24. júla 2006 podala   okresnému   súdu   nové   podanie   tým   istým   spôsobom   ako   v prvom   prípade,   teda zaslala sprievodný list a dva DVD nosiče. Avšak aj po podaní týchto návrhov na začatie konania zaznamenaných v elektronickej podobe na DVD nosičoch jej okresný súd listom z 24.   augusta   2006   oznámil,   že   jej   podanie   z 24. júla 2006   nemôže   prijať   z rovnakých dôvodov, ako to bolo v prípade skoršieho podania.

Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   dodržala   zákonom   stanovený   postup,   urobila podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým   podpisom,   splnila   všetky   zákonné   požiadavky,   no   napriek   tomu   nebolo jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v súvislosti   s   neprijatím   podaní   z   24. júla 2006   – žalobných návrhov sťažovateľky ako navrhovateľky proti žalovaným uvedeným v sťažnosti, a   tiež   aby   vyslovil,   že   tieto   podania   v elektronickej   forme   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   boli urobené zákonom   ustanoveným   spôsobom,   a aby prikázal okresnému súdu konať na základe týchto návrhov. Okrem toho žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé porušenie práv v súvislosti s jednotlivými návrhmi na začatie konania proti jednotlivým žalovaným, ako aj náhradu trov konania.

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Zásah   do   uvedených   práv   má   spočívať   v tom,   že   okresný   súd   sa odmietol zaoberať jej žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) z dôvodu, že nie je   z   hľadiska   organizačného   a materiálno-technického   vybavenia   schopný   prijímať elektronické   podania   so   zaručeným   elektronickým   podpisom,   hoci   príslušný   zákonný procesný predpis (OSP) podanie takouto formou pripúšťa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala   žaloby   elektronickými   prostriedkami   okresnému   súdu   prvýkrát   3. apríla 2006. Okresný súd vrátil sťažovateľke doručené DVD nosiče obsahujúce elektronické podania v prílohe listu z 5. apríla 2006, zároveň jej oznámil dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté, a okrem iného poukázal aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. apríla 2006 k prijímaniu a používaniu elektronických podaní. Tento list bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 7. apríla 2006. Listom z 26. apríla 2006 reagoval právny zástupca   sťažovateľky   na   oznámenie   okresného   súdu   a   taktiež   sa   vyjadril   k obsahu stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. apríla 2006 k prijímaniu a používaniu elektronických podaní, na ktoré sa vo svojom liste z 5. apríla 2006 odvolal okresný súd.

Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah   do   svojich   základných   práv   a slobôd,   dozvedela   najneskôr   do   26.   apríla   2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou   z 10. októbra 2006, doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný   pokus   sťažovateľky   z 24.   júla   2006   o podanie   žalôb   elektronickými prostriedkami nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde právne   významný.   Vzhľadom   na   podstatné   skutkové   a právne   okolnosti   a   na   povahu namietaného zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté) zostala totožnosť (identita) zásahu, ktorý sťažovateľka namieta vo vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods.   1 dohovoru,   zachovaná   aj   pokiaľ   ide   o opakovaný   pokus   urobiť   zamýšľané   podania elektronickými prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu (ten v liste z 24. augusta 2006 poukazuje na rovnaký dôvod neprijatia ako v liste z 5. apríla 2006). O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť,   jej   boli známe (čo   vyplýva   z jej   argumentácie,   ako   aj   z listín   pripojených k sťažnosti)   vrátane   skutočnosti,   že   elektronickou   podateľňou   v zmysle   osobitných predpisov   nedisponoval   v uvedenom   čase   žiaden   súd   v Slovenskej   republike,   pričom Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   listom   z 3.   apríla   2006   oznámilo okresným súdom svoje stanovisko k prijímaniu a používaniu elektronických podaní uvedúc: „...Elektronická   podateľňa   sa   zriaďuje   v prípade,   ak   orgán   verejnej   moci   alebo   orgán verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis... v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami...Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii   elektronickú   podateľňu,   nie   sú   v súčasnosti   splnené   podmienky   osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou...“ (sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla 2006).

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k zmene   stanoviska   príslušného   okresného   súdu.   Opakovanie pokusu   o podanie   žalôb   formou   elektronických   podaní   v júli   2006   preto   ústavný   súd považoval   iba   za   formálny   a   účelový   úkon   zo   strany   sťažovateľky,   ktorý   nemožno považovať   za   uplatnenie   účinného   a efektívneho   prostriedku   nápravy   vo   vzťahu k namietanému zásahu do jej základných práv a slobôd, ktoré má v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   predchádzať   podaniu   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa   čl.127 ústavy.

Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2007