znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 128/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   M.,   bytom   V.,   vo   veci   namietaného porušenia   práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného   súdu   v Martine   sp.   zn.   1   T   21/98   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Žiline sp. zn. 1 To 93/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2004 doručená   sťažnosť   J.   M.,   bytom   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   postup Okresného súdu v Martine (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v jeho trestnej veci.

Sťažovateľ uviedol, že v trestnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 21/98 bolo šetrenie vedené účelovo proti jeho osobe. Došlo k porušeniu §   2   ods.   1,   4   a 5   Trestného   poriadku.   Výpovede   svedkov   neboli   pravdivé   a vylučovali akúkoľvek logiku. Je toho názoru, že zo strany svedkov išlo o pomstu. Vyšetrovateľ sa nezaujímal o to, či sa skutok vôbec stal. Taktiež poukazuje na prieťahy, lebo konanie trvalo dlho, a to od roku 1997 do vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu 7. mája 2002. Sťažovateľ je toho názoru, že došlo k porušeniu jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho práv došlo konaním súdov, pričom krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 1 To 93/02 rozhodoval 7. mája 2002.

Na okresnom súde bolo zistené, že rozsudok sp. zn. 1 T 21/98 v časti týkajúcej sa sťažovateľa nadobudol právoplatnosť 18. októbra 2001.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02). Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004