znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 128/03-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. K. a V. K. obaja bytom B., pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 11, čl. 46, čl. 48 ods. 2, čl. 130 a čl. 132 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa čl. 3, čl. 6 a čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 22 C 161/01-23 zo 14. februára 2002, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 281/02-28 z 30. augusta 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K. a V. K.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2003 doručená sťažnosť Ing. D. K. a V. K., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), v ktorej namietali porušenie ich základných práv podľa čl. 11, čl. 46, čl. 48 ods. 2, čl. 130 a čl. 132 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj podľa čl. 3, čl. 6 a čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 22 C 161/01 z 30. augusta 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2002, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 281/02-28 z 30. augusta 2002.

Sťažovatelia podali 9. júna 2001 na okresnom súde návrh, ktorým si uplatňovali určenie   zľavy   na   nájomnom   a službách,   vyúčtovanie,   vrátenie   preplatku   a zaplatenie 7 355 Sk s prísl. proti odporcovi – hlavnému mestu Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „odporca“). Zo strany okresného súdu im na prelome rokov 2001 a 2002 bola doručená výzva   na doplnenie   návrhu   vyčíslením   ich   nároku. Listom   doručeným   okresnému   súdu 14. februára   2002   sťažovatelia   svoj   návrh   doplnili.   Uznesením   č.   k.   22   C   161/01-23 zo 14. februára   2002   (sťažovateľom   doručeným   14.   mája   2002)   okresný   súd   konanie v predmetnej veci zastavil. Podaním z 20. mája 2002 doručeným okresnému súdu 24. mája 2002 sa sťažovatelia voči spomínanému uzneseniu odvolali. Krajský súd uznesením č. k. 9 Co 281/02-28 z 30. augusta 2002 odvolanie sťažovateľov odmietol.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   namietali,   že   okresný   súd   konal   s prieťahmi, vyniesol   nespravodlivé   rozhodnutie   a „autoremedúrou svoje   uznesenie“ č.   k.   22   C 161/01-23 zo 14. februára 2002 „nezrušil“ napriek skutočnosti, že sťažovatelia svoj návrh doplnili ešte pred doručením tohto uznesenia. Spomínanými uzneseniami okresného súdu a krajského   súdu   malo   podľa   nich   dôjsť   k namietanému   porušeniu   označených   práv. Ústavnému súdu sťažovatelia ďalej navrhli, aby zaviazal odporcu zaplatiť „(...) majetkovú a nemajetkovú   ujmu   vo   výške   350 000,-   Sk   každoročne   spoločne   a nerozdielne navrhovateľom   do   času,   kedy   Hlavné   mesto   SR   Bratislava   vykoná   v prenajatom   byte opravy, hlavne opravy radiátorov ústredného kúrenia, aby radiátory fungovali a zaplatiť úrok vo výške 17,6 % ročne od podania žaloby od 9. 10. 2001 do dňa zaplatenia majetkovej aj nemajetkovej ujmy a zaplatiť trovy konania (...)“.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z tvrdení   sťažovateľov   uvedených   v sťažnosti,   ako aj z listinných   dôkazov,   ktoré k nej pripojili, vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 22 C 161/01 bolo skončené   uznesením   č.   k.   22   C   161/01-23   zo   14.   februára   2002,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2002. Sťažnosť sťažovateľov z 9. apríla 2003 bola ústavnému súdu doručená 24. apríla 2003.

Sťažovatelia sa teda ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov domáhali až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 4. júna 2003