znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 126/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   V.,   P.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   S.,   P.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 1/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2010 doručená sťažnosť J. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 1/2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   14.   septembra   2007   podal   odvolanie   proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 18 C 109/03-166 z 24. apríla 2007, ktorým tento zamietol jeho návrh na zaplatenie sumy 52 887 Sk s príslušenstvom. Spis s odvolaním bol 3. januára 2008 predložený krajskému súdu a bola mu pridelená sp. zn. 8 Co 1/2008. Do dnešného dňa odvolací súd vo veci nekonal a o odvolaní nerozhodol. Sťažovateľ listom zo 7. januára 2010 upozornil predsedníčku krajského súdu na prieťahy v odvolacom konaní. Predsedníčka krajského súdu po prešetrení sťažnosti uviedla, že zistila prieťahy v konaní, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy, a teda sťažnosť je dôvodná. Tým, že   krajský   súd   vo   veci   riadne   nekonal,   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   krajský   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 1/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby   prikázal   krajskému   súdu   zaplatiť   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 3 319 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 300,57 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 1/2008.

Sťažovateľ   sa   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov domáhal ochrany svojich práv podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke krajského súdu.

Predsedníčka   krajského   súdu   reagovala   na   túto   sťažnosť   listom   sp.   zn. Spr. 2003/2010 z 3. februára 2010, pričom ju vyhodnotila ako dôvodnú a za vzniknuté objektívne   prieťahy   v   konaní sa   ospravedlnila. Zároveň   uviedla,   že   30.   marca   2010   sa v predmetnej veci bude konať verejné vyhlásenie rozsudku a že vec bude naďalej sledovať z hľadiska   jej   bezprieťahovosti   a   plynulosti   až do   jej   právoplatného   skončenia,   pričom vyzve   konajúcu   predsedníčku   senátu,   aby   neodkladne   prijala   opatrenia   na   odstránenie vzniknutých prieťahov.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (9. marca 2010), sťažnosť na prieťahy v konaní (7. januára 2010), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti krajskému   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   jeho   nečinnosťou. Z odpovede   predsedníčky   krajského   súdu   navyše   vyplýva,   že   vykonala   opatrenia,   aby k zbytočným prieťahom viac nedochádzalo.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka krajského súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že ak by aj v budúcnosti nebola vec právoplatne   skončená,   má   sťažovateľ   možnosť   ešte   podať   sťažnosť   ústavnému   súdu a domáhať sa tak ochrany svojich práv.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, preto sa zaoberal iba postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 1/2008 a neskúmal postup Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 109/03.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2010