znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 125/2023-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, proti postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V v konaní sp. zn. ORP-331/2-VYS-B5-2022 a postupu a uzneseniu Okresnej prokuratúry Bratislava V č. k. 4 Pv 177/21/1105-41 z 15. decembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. februára 2023, doplnenou 7. marca 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhuje zrušiť namietané uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením sudcu pre prípravne konanie Okresného súdu Bratislava V z 27. mája 2022 a 28. júna 2022 ustanovený ako obhajca obvinenému z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (obvinený vo výkone trestu odňatia slobody). Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 10. novembra 2022 nebola sťažovateľovi priznaná odmena za ním vykonané úkony v postavení ustanoveného obhajcu z 22. septembra 2022 pri výsluchu dvoch poškodených a jedného svedka s odôvodnením, že sudca pre prípravne konanie okresného súdu predtým opatrením z 21. septembra 2022 zrušil jeho ustanovenie za obhajcu z dôvodu odpadnutia zákonného dôvodu (prepustenie obvineného z výkonu trestu odňatia slobody).

3. Prokurátor okresnej prokuratúry namietaným uznesením sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru zamietol ako nedôvodnú s odôvodnením, že procesné úkony, za ktoré sťažovateľ žiadal odmenu, boli vykonané 22. septembra 2022, pričom sťažovateľ bol o zrušení jeho ustanovenia za obhajcu informovaný mailom vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorého prílohu tvorilo naskenované opatrenie okresného súdu, a to ešte pred termínom vykonania procesných úkonov. Pred plánovaným uskutočnením procesných úkonov sa však sťažovateľ dostavil na príslušný útvar Policajného zboru a domáhal sa účasti na úkonoch s tvrdením, že mu opatrenie okresného súdu nebolo riadne doručené. O zrušení ustanovenia ho vyšetrovateľ Policajného zboru opätovne informoval. K spôsobu doručenia opatrenia prokurátor uviedol, že Trestný poriadok neupravuje spôsob jeho doručenia.

II.

4. Sťažovateľ tvrdí, že opatrenie o zrušení jeho ustanovenia za obhajcu je pre neho záväzné až vo chvíli jeho riadneho doručenia zo strany príslušného okresného súdu. Doručenie opatrenia prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní považuje za nezákonné. Tvrdí, že ustanovenie za obhajcu nezaniká odpadnutím dôvodu povinnej obhajoby, ale až rozhodnutím súdu o zrušení ustanovenia, ktorého účinky nastávajú jeho riadnym doručením zo strany orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Opatrenie okresného súdu o zrušení jeho ustanovenia bolo sťažovateľovi doručené 28. septembra 2022.

5. Ďalej polemizuje, že ak nemal byť pripustený k výsluchom poškodených a svedka, došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k nezákonnému postupu a k nezákonne získaným dôkazom, pretože sa procesných úkonov zúčastnil neoprávnený subjekt (sťažovateľ). Sťažovateľ však napriek uvedenému zastáva názor, že na procesných úkonov sa zúčastnil zákonne, za vykonanie ktorých mu ako ustanovenému obhajcovi patrí odmena.

III.

III.1. K namietanému postupu vyšetrovateľa Policajného zboru:

6. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ proti namietanému postupu vyšetrovateľa Policajného zboru podal sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry namietaným uznesením. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý vo vzťahu k preskúmavanému postupu vyšetrovateľa Policajného zboru opodstatňuje uprednostnenie právomoci prokurátora okresnej prokuratúry [čl. 127 ods. 1 ústavy a § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚS“)]. Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum namietaných porušení postupom vyšetrovateľa Policajného zboru, preto ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 ZoÚS ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

III.2. K namietanému postupu a uzneseniu okresnej prokuratúry:

7. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 348/2019).

8. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa, že za procesné úkony vykonané v trestnom konaní 22. septembra 2022 mu ako ustanovenému obhajcovi patrí odmena, pretože mu v čase vykonania týchto procesných úkonov nebolo riadne doručené opatrenie okresného súdu, s ktorým sťažovateľ spája moment zániku povinností ustanoveného obhajcu.

9. Ústavný súd uvádza, že z mailovej komunikácie, ktorú sťažovateľ predložil spolu s ústavnou sťažnosťou, vyplýva, že 22. septembra 2022 o 8.58 h mu bol doručený mail od vyšetrovateľa Policajného zboru spolu s naskenovaným opatrením o zrušení jeho ustanovenia za obhajcu. Procesné úkony sa mali začať vykonávať o 10.00 h. Sťažovateľ v nadväznosti na doručený mail žiadal, aby vyšetrovateľ Policajného zboru rozhodol o zmene termínu vykonania procesných úkonov, keďže sa o zrušení ustanovenia dozvedel cca hodinu pred vykonaním procesných úkonov, pričom pokladal za potrebné o tejto skutočnosti informovať klienta, ktorý sa chcel procesných úkonov zúčastniť osobne alebo prostredníctvom obhajcu. Vyšetrovateľ Policajného zboru v odpovedi na uvedenú žiadosť sťažovateľa uviedol, že o prepustení svojho klienta (obvineného) z výkonu trestu odňatia slobody 19. septembra 2022 sa sťažovateľ dozvedel skôr (telefonicky a na súdnom pojednávaní). V závere podotkol, že obvinený bol o termíne vykonávania procesných úkonov včas upovedomený, a preto k zmene termínu nedôjde.

10. Z uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru vyplýva, že sťažovateľ bol o zániku povinnej obhajoby pred dotknutým úkonom, ako aj priamo na mieste jeho vykonania upovedomený, že jeho zastupovanie súd zrušil. Rovnako bol na mieste upozornený, že jeho účasť na procesných úkonoch nebude preplatená. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ si bol vedomý zániku dôvodov povinnej obhajoby, ako aj existencie opatrenia o zrušení jeho ustanovenia za obhajcu. V okolnostiach prípadu ústavný súd nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi porušením uplatnených práv sťažovateľa a namietaným uznesením okresnej prokuratúry a porušenie pravidiel ústavnoprávnej intenzity. Sťažovateľove námietky nie sú spôsobilé spochybniť ústavnoprávnu udržateľnosť postupu a uznesenia okresnej prokuratúry v spojení s uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru. Preskúmavaná vec sa netýka práv obvineného a v tejto súvislosti tvrdenej chyby pri vykonávaní dôkazu. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) ZoÚS pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2023

Robert Šorl

predseda senátu