SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 125/2021-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana o dôvodoch jeho vylúčenia v konaní vo veci ústavnej sťažnosti, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Sokolom, Kominárska 2,4; Bratislava, a advokátom Mgr. Martinom Berecom, Mostová 2, Bratislava, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 28/2021 a takto
r o z h o d o l :
Sudca II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivan Fiačan n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 28/2021.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a oznámenie dôvodov vylúčenia
1. Sudca II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Ivan Fiačan listom zo 14. januára 2021 oznámil podpredsedovi ústavného súdu dôvody na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci ústavnej sťažnosti
(ďalej len „sťažovateľ“), vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 28/2021. Ako dôvod na jeho vylúčenie z konania a rozhodovania vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že so sťažovateľom sa spoznal v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia cez spoločných známych, spolužiakov. Od tohto obdobia sa so sťažovateľom nestretol, nekomunikoval s ním a celkovo s ním nemal žiadne osobné, pracovné alebo akékoľvek iné (napr. spoločenské) aktivity. Uviedol, že i napriek týmto skutočnostiam sa v konaní necíti byť subjektívne zaujatý a garantuje profesionálny prístup k rozhodovaniu zodpovedajúci funkcii sudcu ústavného súdu.
2. Vzhľadom na opísaný pomer k sťažovateľovi má sudca Ivan Fiačan pochybnosti o svojej nezaujatosti, a preto tieto skutočnosti oznamuje podpredsedovi ústavného súdu a navrhuje, aby ho príslušný senát ústavného súdu vylúčil z konania a rozhodovania v tejto veci.
II.
Relevantná právna úprava
3. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
4. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa ods. 1 alebo ods. 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
5. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.
6. Podľa čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 v účinnom znení (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje
a) prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu,
b) druhý senát v zložení určenom v čl. II bode 3.2 písm. b), ak ide o sudcov prvého senátu,
c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,
d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.
7. Keďže podľa čl. II bodu 3 rozvrhu práce je sudca Ivan Fiačan členom druhého senátu ústavného súdu, o vyhlásení jeho zaujatosti rozhodoval podľa čl. IV bodu 1 písm. c) rozvrhu práce tretí senát v zložení Robert Šorl – predseda senátu, Peter Straka a Martin Vernarský – členovia senátu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
8. Požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. 6. 2010, č. Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.
9. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012).
10. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. ESĽP zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP z 25. 6. 1992, bod 51).
11. Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom.
12. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba.
13. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
14. Vzhľadom na uvedené – aj so zohľadnením zásady zachovania funkčnosti ústavného súdu – príslušný senát ústavného súdu dospel k záveru, že skutočnosti uvedené sudcom Ivanom Fiačanom nie sú spôsobilé vyvrátiť zo subjektívneho hľadiska domnienku jeho nezaujatosti. Napokon aj pri aplikovaní objektívneho testu príslušný senát ústavného súdu dospel k záveru, že jeho vzťah k sťažovateľovi vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 28/2021 nemá takú povahu a intenzitu, ktorá by aj pri použití tzv. teórie zdania mala vyvolávať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Známosť sudcu Ivana Fiačana so sťažovateľom je dávna a dlhú dobu nie sú v žiadnom osobnom kontakte. Preto podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie sú pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci, čím nie sú splnené zákonné podmienky na jeho vylúčenie z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn. Rvp 28/2021.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2021
Robert Šorl
predseda senátu