znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 125/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl.   6,   čl.   10   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 17 C 372/2001-153 z 11. októbra 2006 a postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   č.   k.   11   Co   192/2007-212 z 28. septembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia   jeho   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6,   čl.   10   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 372/2001-153 z 11. októbra 2006   a postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k. 11 Co 192/2007-212 z 28. septembra 2007.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva: „Sťažovateľ žiada Ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným sudom z dôvodov, že bude úspešný, porušovanie základných práv a slobôd je evidentné a jasné, je plne invalidný bez príjmov, má majetok na príťaž, nemá možnosť zárobku. (...) I.   A.   Obidva   súdy   odmietajú   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   u   sťažovateľa a to z dôvodov smešných svojvoľných, zlovôlných a neoslobodenie od súdnych poplatkov sprevádza hrča protizákonnosti. Vymáhaná škoda žalobou 17 C/372/01 bola spôsobená trestným činom konanie OÚJP-194/OEK-1999 na OR PZ T. (...)

I. C. Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 19. 09. 2007, ktoré predseda súdu neodstránil. Rovnako sťažnosť nevyriešilo MS SR zo dňa 21. 09. 2007. I. D. Sťažovateľovi bolo doručené uznesenie 11 Co/192/2007-212 zo dňa 28. 09. 2007, doručené po zbytočných prieťahoch až dňa 14. 01. 2008, čo je prejavom prístupu sudcov k veci. Je to neúnosná laxnosť ! vyplývajúca z beztrestnosti pri vyčíňaní sudcami. I. E. Sťažovateľ rozširuje sťažnosť o porušovanie základného práva garantovaného čl. 10 - sloboda prejavu bez zasahovania štátu - trestaním. Zákonná sudkyňa brutálne uráža sťažovateľa   dlhodobým   nekonaním   v   dvoch   veciach   17   C/85/1999   a 17   C/372/2001, nerešpektuje nálezy Ústavného súdu SR v oboch konaniach a vyčíňa svojvoľne a provokuje bez trestu, chráni marením práv sťažovateľa čl. 46 ods. čl. 48 ods. 2 žalovaných a prieťahmi zabezpečila trvalú škodu sťažovateľovi !!! (...)

Sťažovateľ navrhuje petit : II. A. Okresný súd v Trnave v konaní 17 C/372/2001 a Krajský súd v Trnave porušujú základné práva D. B. podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, sú porušované základné práva garantované medzinárodným dohovorom garantované čl. 6 - právo na spravodlivé konanie bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 13- právo na účinný opravný prostriedok, podľa čl. 10

- právo na slobodu prejavu.

II. B.   Ústavný   súd   SR   zrušuje   uznesenie   17   C/372/2001-153   Okresného   súdu v Trnave a uznesenie 11 Co/192/2007-212 Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 09. 2007 doručeného dňa 14. 01. 2008.

II. C.   Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   konať   vo   veci   17   C/372/2001 bez ďalších prieťahov.

V   prípade   pokračovania   prieťahov   je   Okresný   súd   v   Trnave   povinný   zaplatiť sťažovateľovi za každý deň 1. 000.- Sk.

II. D. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 1,000.000.-Sk a Krajský sud v Trnave sumu 2,000,000,- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. E. Trovy konania advokáta zaplatí Okresný súd v Trnave v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   vrátane   okolností,   ktoré   by   mohli   byť   dôvodom   na   jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. V časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 10 a čl. 13 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu č. k. 17 C 372/2001-153 z 11. októbra 2006 a postupom a uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 192/2007-212 z 28. septembra 2007.

Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal tieto práva uvedeným postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktorými tieto súdy rozhodli o zastavení   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   17   C   372/2001   z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto už citované ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v   občianskoprávnych   a   trestnoprávnych   veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   ústavná   kontrola   možného   porušenia   základných   práv a slobôd sťažovateľa nastupuje až po primárnej kontrole zo strany všeobecného súdu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   na   preskúmanie   rozhodnutia okresného   súdu   z 11.   októbra   2006   nemal   právomoc   z dôvodu,   že   stále   tu   existoval všeobecný (krajský) súd, ktorý bol oprávnený a povinný rozhodnúť o opravnom prostriedku sťažovateľa   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   o zastavení   konania.   Keďže   sťažovateľ využil   podanie   opravného   prostriedku   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu,   v rámci odvolacieho konania krajský súd preskúmal skutkové a právne závery prvostupňového súdu a svoj právny názor vyjadril v uznesení z 28. septembra 2007.

Ústavný súd však zastáva názor, že v prípade, ak odvolací súd právoplatne rozhodne o zastavení konania z dôvodu, že sťažovateľ, ktorý nie je oslobodený od súdnych poplatkov, takýto   poplatok   nezaplatí,   nenastupuje   proti   takému   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu automaticky ústavná kontrola zo strany ústavného súdu.  

Uvedený   právny   názor   opiera   ústavný   súd   o poznanie,   že   jedným   zo   zákonných dôvodov podania dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku skutočnosť, že účastníkovi konania sa postupom súdu   odňala   možnosť   konať   pred   súdom.   Z uvedeného   je   teda   zrejmé,   že sťažovateľ mal pred   podaním   sťažnosti   možnosť   napadnúť   namietané   uznesenie   krajského (odvolacieho) súdu dovolaním (obdobne napr. III. ÚS 321/06).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2.   Vo zvyšnej   časti   sťažnosti sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 372/2001 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 192/2007.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn.   17   C   372/2001   a postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Co 192/2007 ústavný súd poznamenáva, že prvostupňové konanie v spojení s odvolacím konaním bolo právoplatne zastavené 14. januára 2008. Sťažnosť pre namietané porušenie uvedených   práv   bola   ústavnému   súdu   doručená   23.   januára   2008,   teda   v čase, keď už bol odstránený   stav   právnej   neistoty,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   nachádzal pred právoplatným skončením príslušného súdneho konania, a k porušovaniu označených práv už nedochádzalo.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III.   ÚS   20/00,   II.   ÚS   12/01, IV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie tohto práva označenými orgánmi verejnej   moci (v   tomto prípade   všeobecnými súdmi)   ešte trvalo.   Ak   v čase,   keď dôjde sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza   k porušovaniu   uvedeného   práva,   ústavný   súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).   Vychádza   pritom   z toho,   že účelom   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci.   K odstráneniu   právnej   neistoty   dochádza až právoplatným rozhodnutím vo veci.

Meritórne konanie o námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako   aj práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   je účelné a   v   zásade   prípustné   v   prípade, že takýmto konaním by ústavný súd bol spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými   prieťahmi.   V   prípade,   že   sťažovateľovi   už   bolo   doručené   právoplatné rozhodnutie   daného   štátneho   orgánu,   takáto   možnosť   zo zrejmých   dôvodov   neexistuje (napr. I. ÚS 235/03, III. ÚS 172/05, III. ÚS 172/07).

Zistený skutkový stav bol základom na záver ústavného súdu, že sťažnosť v tejto časti   je   zjavne   neopodstatnená.   Z toho   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa,   ako   aj   jeho   žiadosťou   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2008