znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 125/02-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., bytom N. Z., toho času v Ústave na výkon väzby v N., zastúpeného advokátom JUDr. L. M., N. Z., pre porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní vedenom proti nemu na Krajskom súde v Nitre pre trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a ods. 5 Trestného zákona a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil s podaním z 3. júna 2002 Ing. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), pričom toto podanie bolo doplnené podaním jeho právneho zástupcu z 8. júla 2002. Prvé podanie je označené ako „Sťažnosť“ a týka sa porušovania sťažovateľových „základných práv a slobody vyplývajúcich z Ústavy SR ako i z Európskeho dohovoru na Krajskom súde v Nitre“. Druhé podanie je označené ako „Doplnenie sťažnosti“.

V prvom podaní sťažovateľ poukázal na viacnásobné porušenie jeho práv a slobôd garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Zdôraznil predovšetkým, že: do väzby bol vzatý 18. mája 2000 Okresným súdom v Nitre z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (ďalej len „TP“) a od tej doby sa nachádza v Ústave na výkon väzby v Nitre; po podaní obžaloby na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 3. januára 2001 tento súd nekonal v primeranej lehote, pretože periodicita hlavného pojednávania bola v priemere 2,5 - mesačná (čl. 48 ods. 2 ústavy);   došlo   k porušeniu   práva   na   nezávislý   a nestranný   súd,   pretože   krajský   súd v podstate   neprihliadal   na   dôkazy   v jeho   prospech,   pričom   celé   trestné   stíhanie   je nedôvodné a pri nedôvodnom trestnom stíhaní nie je možná ani existencia dôvodov väzby podľa § 67 TP (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Na záver tohto podania sťažovateľ uviedol: „Verím, že ÚS SR podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) Ústavy SR v tejto veci začne urýchlene konať a vysloví názor, že boli porušené moje ústavné práva a potvrdí, že väzba, v ktorej sa momentálne nachádzam je nedôvodná. Za dostatočné zadosťučinenie by som predpokladal prepustenie mojej osoby z väzby, ako i úhradu za spoločenskú ujmu a za nezákonne trávený čas vo väzbe – primerané finančné odškodnenie.“

Druhé podanie nasledovalo po výzve ústavného súdu z 1. júla 2002, v ktorej bol sťažovateľ upozornený na podmienky poskytovania ústavnej ochrany [s odkazom na znenie príslušných   ustanovení   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], vyzvaný na odstránenie nedostatkov jeho podania a poučený o možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade ich neodstránenia.

K druhému   podaniu   právny   zástupca   sťažovateľa   pripojil   aj   viaceré   prílohy vzťahujúce   sa   na   trestnú   vec   sťažovateľa,   predovšetkým   uznesenia   krajského   súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa jeho väzby.

V tomto podaní poukázal okrem iného najmä na sťažnosť adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) z 3. júna 2002 ohľadne   prieťahov   v súdnom   konaní   na   krajskom   súde   (čl.   48   ods.   2   ústavy),   ako   aj ignorovanie dôkazov vykonaných v prospech sťažovateľa (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru);   krajský   súd   vo   svojich   uzneseniach   o predĺžení   väzby   nevykladal   dôvody reštriktívne   a svoje   odôvodnenie   len   zovšeobecňoval,   a tým   predlžoval   väzbu   neúmerne dlhú   dobu   (čl.   5   ods.   4   dohovoru);   po   vynesení   odsudzujúceho   rozsudku   voči   nemu krajským súdom 1. júla 2002 (podal proti nemu odvolanie) požiadal o prepustenie z väzby na slobodu, a vzhľadom na to, že krajský súd žiadosť zamietol, podal 7. júla 2002 sťažnosť na takýto postup ministerstvu spravodlivosti.

Napokon právny zástupca v mene sťažovateľa požiadal, aby „Ústavný súd vyriekol, že súdne konanie na Krajskom súde v Nitre bolo neprimerane dlhé a zároveň žiadam, aby Ústavný súd SR vyriekol, že moja väzba bola a je v súčasnosti nezákonná a preto žiadam, aby   Ústavný   súd   SR   zrušil   uznesenie   Krajského   súdu   v Nitre   zo   dňa   1.   júla   2002 o dôvodnosti mojej väzby“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto poskytuje   v rozsahu   vyplývajúcom   z ustanovení   čl.   125   -   130   ústavy,   a   to   za   presne vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené napr. v § 20 ods. 1, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inú súd.  

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,c) proti komu sťažnosť smeruje.

V zmysle   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

III.

Jednou zo zákonných náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom   súde   je   aj   označenie   rozhodnutia,   akého   sa   sťažovateľ   od   ústavného   súdu domáha,   v zmysle   §   20   ods.   1   cit.   zákona.   Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona o ústavnom súde v zásade viazaný návrhom na začatie konania, čo sa najtransparentnejšie prejavuje pri viazanosti návrhom rozhodnutia, ktoré by mal vysloviť, keďže v tomto návrhu je vyjadrená podstata návrhu na začatie konania (teda aj sťažnosti).

Ani   v podaní   sťažovateľa   a ani   v podaní   jeho   právneho   zástupcu   nie   je   vôbec označené konanie krajského súdu, kde má byť trestne stíhaný (sp. zn. 1 T 2/01 vyplýva iba z príloh).

Ani   v jednom   z návrhov   rozhodnutí,   ktoré   by   mal   ústavný   súd   vysloviť,   nie   je komplexne a presne označené to, čo má takýto návrh v obdobných prípadoch minimálne obsahovať, t. j. orgán, ktorý mal porušiť právo alebo slobodu; konanie, v ktorom vykonával svoju právomoc; porušené právo alebo sloboda; spôsob, ktorým malo k tomuto porušeniu dôjsť.

Naznačená formulácia návrhu rozhodnutia, ktoré by mal ústavný súd vysloviť, ako nevyhnutná súčasť zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania, je tiež nevyhnutnou podmienkou na to, aby pri predbežnom prerokovaní v zmysle § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   mohol   preskúmať   návrh   na   začatie   konania   zo všetkých stránok, to znamená aj z hľadiska, či nie sú dané iné dôvody na jeho odmietnutie podľa ods. 2 citovaného ustanovenia.

Sťažovateľ,   ktorý   je   zastúpený   kvalifikovaným   odborníkom   v oblasti   práva (advokátom), mal možnosť - aj vzhľadom na výzvu ústavného súdu z 1. júla 2002 a jeho rozhodovaciu   činnosť,   ktorá   je   každoročne   publikovaná   v Zbierke   nálezov   a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky - osloviť ústavný súd podaním (sťažnosťou), ktoré by spĺňalo   zákonné   náležitosti   vyžadované   zákonom   o ústavnom   súde.   Keďže   už   samotná formulácia návrhu rozhodnutia, ktoré by mal ústavný súd vysloviť, nezodpovedá zákonným požiadavkám, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (bez   toho,   že   by   sa   osobitne   zaoberal prípadnými ďalšími nedostatkami sťažnosti).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002