znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 124/2010-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť I. K. K., B., zastúpeného JUDr. E. P., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bardejov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   61/2003   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bardejov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   61/2003 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   I.   K.   K.   v   sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur a osemdesiatosem centov) na účet spoločnosti JUDr. E. P. Advokátska kancelária, s. r. o., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a osemdesiatosem   centov)   na   účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 124/2010-26 z 1. júna 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003.

Sťažovateľ uviedol, že 25. marca 2003 podal okresnému súdu žalobu „o neplatnosť platobného výmeru OSBD v B.“, ktorý však vo veci dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Analýza predmetného súdneho spisu, ktorý sťažovateľ navrhuje ako dôkaz, ukazuje, že v tomto období nebola činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti   súdu,   čím   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu,   a   teda   k porušeniu označených práv sťažovateľa.“.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   zaručeného v čl.   6 ods.   1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 3 000 € odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bardejov   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 61/2003 konal v ďalšom období bez prieťahov.

3. I. K. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € (slovom tritisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. I. K. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 454,96 € ktoré je Okresný súd Bardejov povinný uhradiť na účet spoločnosti E. P. Advokátska kancelária s. r. o. vedený v U., a. s. pobočka P., č. ú.... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, listom z 8. júla 2010 sp. zn. Spr. 622/10, v ktorom uvádza: „Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C 61/2003 bolo začaté dňa 25. 3. 2003 na základe žaloby podanej sťažovateľom, ktorou žiada určiť, že platobný výmer žalovaného Okresné stavebné bytové družstvo B. na nájomné a služby spojené s užívaním bytu zo dňa 12. 11. 2001 s účinnosťou od 1. 10. 2001 je nezákonný a neplatný. Po tom, čo na   námietku   zaujatosti   vznesenú   zákonnou   sudkyňou,   Krajský   súd   v   Prešove   svojim uznesením zo dňa 26. novembra 2003 č. k. 4NcC 71/03-6 vyslovil, že sudkyňa, ktorej vec bola v súlade s rozvrhom práce súdu a ustanovením § 51 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie,   bol   sťažovateľ   dňa   2.   februára   2004   vyzvaný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 1.000,- Sk. Na výzvu súdu o zaplatení súdneho poplatku zo žaloby sťažovateľ reagoval podaním zo dňa 4. 3. 2004, z obsahu ktorého súd ustálil, že sťažovateľ týmto podaním žiada oslobodiť od súdnych poplatkov. Po doplnení žiadosti na výzvu súdu, súd uznesením zo dňa 7. 5. 2004 č. k. 4C 61/2003-20 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sa dňom 9. 6. 2004 stalo právoplatným.

Ako   vyplýva   z   obsahu   označeného   spisu,   sťažovateľ   doposiaľ   nezaplatil   súdny poplatok zo žaloby a to napriek opakovaným rozhodnutiam okresného i odvolacieho súdu o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   ale   tiež   o   tom,   že   mu   pre   konanie neustanovuje zástupcu z radov advokátov (§ 30 O. s. p.), čo bráni postupu súdu v konaní a meritórnemu   rozhodnutiu   o   sťažovateľom   uplatnenom   nároku.   Neustále   obštrukcie zo strany   sťažovateľa a   odmietnutie   poskytnutia   súčinnosti   súdu z jeho   strany   nemožno považovať za primerané a svedčiace o potrebe sťažovateľa v čo najkratšej možnej lehote domôcť sa súdnej ochrany.

Vzhľadom na uvedené, nemožno akceptovať tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základných   práv   v   tomto   konaní,   lebo   základnou   a   jedinou   príčinou   nemožnosti   súdu pokračovať   v   konaní   a   vec   meritórne   rozhodnúť   je   neadekvátny   postup   samotného sťažovateľa. Navrhujem preto sťažnosť sťažovateľa I. K. K. ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že v prípade úspechu v spore zriekam sa práva na náhradu trov konania.“

Predseda   okresného   súdu   v   podaní   z   8.   júla 2010   uviedol,   že   netrvá   na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v   podaní   z   20.   mája   2010   uviedla,   že   netrvá   na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom   a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov“ (I.   ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 C   61/2003   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k   týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 61/2003 je neplatnosť platobného výmeru „na nájomné a služby spojené s užívaním bytu“. Po právnej stránke ide o bežnú súčinnosť sporovej agendy a ku skutkovému hodnoteniu okresný súd ani nepristúpil, teda skutkové a právne posúdenie veci nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ prispel k predĺženiu súdneho konania svojimi nekvalifikovanými podaniami, na ktorých opravu ho musel okresný súd niekoľkokrát vyzývať, ďalej tým, že nezaplatil súdny poplatok, robil neustále obštrukcie; na túto skutočnosť poukázal aj okresný súd.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   posudzovanej   veci,   a   to   nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 25. marca 2003 bola podaná na okresnom súde žaloba o neplatnosť platobného výmeru „na nájomné...“. Dňa 7. mája 2004 okresný súd rozhodol o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   sťažovateľovi.   Dňa   9.   júna   2004   toto uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť.   Dňa   22.   septembra   2004   okresný   súd   odmietol odvolanie   žalobcu   (sťažovateľa)   proti   uzneseniu   vyššieho   súdneho   úradníka.   Dňa 9. februára   2005   Krajský   súd   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn. 2 Co 295/04 potvrdil uznesenie okresného súdu o odmietnutí odvolania sťažovateľa. Dňa 10.   marca   2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Dňa 31. marca   2008   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o   nepriznaní oslobodenia   od   súdnych poplatkov.   Dňa   29.   mája   2008   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   1   Co   60/2008   potvrdil uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2008. Dňa 14. júla 2008 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 Co 60/2008 z 29. mája 2008. Dňa 19. decembra 2008 bol spis   vrátený   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený   z   dôvodu   nutnosti   odstrániť nedostatky dovolania. Dňa 20. apríla 2009 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov   zamietol.   Dňa   20.   júla 2009   krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu z 20. apríla 2009. Dňa 10. augusta 2009 uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť. Dňa 18. augusta 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 20. júla 2009. Dňa 5. novembra 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne   predložený   z   dôvodu   nutnosti   odstrániť nedostatky dovolania. Dňa 2. februára 2010 okresný súd žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov uznesením zamietol. Dňa 19. marca 2010 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu z 2. februára 2010, ktorým bol návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2010.   Dňa   20.   mája   2010   podal   sťažovateľ   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu z 19. marca 2010.

Z uvedeného rozboru vyplýva, že okresný súd od nápadu veci (25. marca 2003) do vrátenia spisu ústavným súdom (8. septembra 2010) vo veci nenariadil žiadne pojednávanie, nevykonal ani jeden dôkazný prostriedok, k hodnoteniu veci vôbec nepristúpil, skúmal iba procesné   úkony,   vec   nie   je   pripravená   na   rozhodnutie.   Táto   skutočnosť   sama   osebe nasvedčuje tomu, že toto obdobie nemôže byť považované za zodpovedajúce požiadavke konania bez zbytočných prieťahov.

Počas tohto obdobia okrem toho okresný súd konal i neefektívne a nesústredene, a to tým, že najvyššiemu súdu predkladal spis bez dostatočnej prípravy, v dôsledku čoho mu bol spis trikrát vrátený bez rozhodnutia ako predčasne predložený.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 61/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 4 C 61/2003 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   3   000   €   voči   okresnému   súdu   poukazujúc   najmä   na   celkovú   doterajšiu   dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 7 rokoch. Počas tejto   doby   okresný   súd   rozhodoval   iba   o   návrhu   sťažovateľa   na   odpustenie   súdnych poplatkov a o návrhu sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Okresný súd sa   počas   celej   doby   konania   nedostal   k   rozhodovaniu   o   merite   veci.   U   sťažovateľa oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu   vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľa,   princípov   spravodlivosti   a   spôsobu   zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd   dospel   k   záveru,   že   finančné   zadosťučinenie   v   sume   500   €,   ktoré   je   okresný   súd povinný   zaplatiť   v   súlade   s   výrokom   tohto   nálezu   sťažovateľovi,   je   primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľa. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj to, že k predĺženiu doby konania okresného súdu prispel aj samotný sťažovateľ (pozri bod 2 s. 7 nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   spoločnosťou   E.   P. Advokátska kancelária, s. r. o. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 20. mája 2010 uplatnila trovy konania v sume 454,96 € za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, úprava sťažnosti, vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania a vyčíslenie trov konania). Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2009   v   sume 721,40 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 254,88 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 7,21 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť Kancelárii ústavného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľa a okresnému súdu uhradiť trovy Kancelárii ústavného súdu. Ústavný súd nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za tretí úkon – vyjadrenie k upusteniu od ústneho pojednávania a vyčíslenie trov konania, pretože nešlo o úkon vo veci. Tento úkon právnej zástupkyne sťažovateľa posúdil ústavný súd ako neefektívny.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010