znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 124/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť D. B., trvalo bytom Ť., L., pre namietané porušenie jej základných práv rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12 S 230/00 zo 14. septembra 2000 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 224/01 z 30. apríla 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2002 doručená sťažnosť D. B., trvalo bytom Ť., L. (ďalej len „sťažovateľka“).

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   základných   práv,   ktoré   však   bližšie neoznačila, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12 S 230/00 zo 14. septembra 2000 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 224/01 z 30. apríla 2002 vo   veci   preskúmania rozhodnutia   Sociálnej   poisťovne,   ktorým   jej   bol   odňatý   invalidný dôchodok.   Namietala,   že   súdy   sa   v konaní   nezaoberali   jej   tvrdeniami,   námietkami a návrhmi a že nesprávne aplikovali predpisy hmotného práva (posúdili skutkový stav).

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika   na   zastupovanie   sťažovateľky   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka v sťažnosti neoznačila, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo   slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   alebo   v kvalifikovanej medzinárodnej   zmluve namieta,   neuviedla,   akého   rozhodnutia   sa   domáha,   a   nepripojila k sťažnosti kópie rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej základných práv alebo slobôd.

Ústavný   súd   listom   z 1.   júla   2002   upozornil   sťažovateľku   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 14 dní od doručenia   výzvy   tieto   nedostatky   odstránila   a pripojila   k sťažnosti   plnomocenstvo   pre advokáta alebo komerčného právnika na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka aj napriek tomu, že vyššie uvedený list ústavného súdu adresovaný jej do vlastných rúk prevzala (podľa poštovej doručenky 3. júla 2002), na výzvu ústavného súdu nereagovala a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránila. Neurobila tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.  

Sťažovateľka   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   z   1.   júla   2002   nedostatky   svojej sťažnosti   do   dnešného   dňa   neodstránila   (nepredložila   ani   splnomocnenie   na   svoje zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi), hoci bola na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002