SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 123/2023-8
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina, proti upovedomeniu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. k. 1Kn 234/22/6600-14 z 10. februára 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. februára 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež navrhuje zrušiť namietané upovedomenie, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 20. januára 2023 podal trestné oznámenie adresované Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na sudcu pre prípravne konanie Špecializovaného trestného súdu ⬛⬛⬛⬛ v súvislosti s konaním sp. zn. 1Tp/5/2020 a rozhodnutím zo 14. decembra 2022 z dôvodu, že sudca pre prípravne konanie konajúci o väzbe sťažovateľa ignoroval jeho vznesenú námietku zaujatosti. Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky upovedomením č. k. IV/5 Gn 209/22/1000-10 z 2. februára 2023 trestné oznámenie postúpil príslušnej krajskej prokuratúre. Prokurátorka krajskej prokuratúry namietaným upovedomením postúpila trestné oznámenie sťažovateľa predsedovi Špecializovaného trestného súdu.
II.
3. Sťažovateľ uvádza, že z namietaného upovedomenia krajskej prokuratúry nie je zistiteľné, o akú vecnú príslušnosť predsedu Špecializovaného trestného súdu v prípade postúpenia jeho trestného oznámenia ide, keďže predseda žiadneho súdu nemá oprávnenie konať o trestnom oznámení fyzickej osoby. Sťažovateľ poukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 415/2021 z 12. novembra 2021, podľa ktorého prokurátor nemá dôvod vyhnúť sa rozhodnutiu podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku a je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie, t. j. z akých dôvodov dospel k záveru, že nejde o trestné oznámenie.
III.
4. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj legislatívnej konštrukcie § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
5. V posudzovanom prípade sa sťažovateľ prostredníctvom ním podaného trestného oznámenia domáhal zo strany príslušných orgánov činných v trestnom konaní preskúmania ním tvrdeného podozrenia zo spáchania trestného činu sudcom Špecializovaného trestného súdu tým, že nerozhodol o jeho námietke zaujatosti. Príslušné zložky prokuratúry však obsah podania sťažovateľa nevyhodnotili ako trestné oznámenie a vec postúpili predsedovi Špecializovaného trestného súdu. V uvedenom prípade sa tak podanie sťažovateľa nachádza na Špecializovanom trestnom súde, ktoré môže posúdiť jeho predseda. V tomto štádiu konania preto nemožno vylúčiť možnosť, že predseda Špecializovaného trestného súdu postúpi podanie sťažovateľa inému príslušnému orgánu vrátane orgánu činnému v trestnom konaní. Každopádne dotknutým podaním sťažovateľa sa bude musieť primárne zaoberať predseda Špecializovaného trestného súdu a až od jeho rozhodnutia či postupu, ale nevylučujúc ani iný zásah, bude závisieť ďalší „osud“ sťažovateľovho trestného oznámenia. Prípad sťažovateľa sa líši od prípadu, na ktorý poukázal (III. ÚS 415/2021), keďže v ňom bolo trestné oznámenie sťažovateľa posúdené ako podnet, ktorý bol následne odložený bez bližšieho odôvodnenia. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre nevyčerpanie prioritných nástrojov ochrany, a teda pre jej neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2023
Robert Šorl
predseda senátu