znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 123/2015-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríkaprerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátkou   JUDr.   Annou   Líškovou,   Šafárikovo   námestie   7,   Bratislava,   vo   vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.28 C 24/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28   C   24/2005p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume2 500 € (slovom dvetisícpästo eur), ktoré j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08   € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátkyJUDr. Anny Líškovej, Šafárikovo námestie 7, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 123/2015-14 z 8. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného   súdu Trnava (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 28 C 24/2005.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprV/375/2015 doručeným ústavnému súdu 18. mája 2015,v ktorom uviedla:

„... Prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie sudkyni Mgr. Ingrid Šimonovej a   po   jej   odchode   z   Okresného   súdu   Trnava   v   r.   2008   bola   vec   náhodným   výberom elektronickými prostriedkami pridelená sudkyni JUDr. Karmelite Horváthovej. Sudkyňa JUDr.   Karmelita   Horváthova   bola   v   čase   pridelenia   tejto   veci   práceneschopná (od 22.10.2007   do   7.3.2008)   a   po   6   týždňoch   trvania   práceneschopnosti   boli   jej   veci náhodným   výberom   elektronickými   prostriedkami   prerozdelené   ostatným   sudcom   a   vec 28C/24/2005   bola   pridelená   na   prejednanie   sudkyni   JUDr.   Ľuboslave   Vankovej   počas pracovnej   neschopnosti   JUDr.   Karmelity   Horváthovej.   Po   ukončení   práceneschopnosti bola vec dňa 12.3.2008 vrátená do oddelenia JUDr. Karmelity Horváthovej. Počas ďalšej dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej (od 22.9.2008 do 9.3.2009) bola vec dňa 3.11.2008 pridelená sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej v zmysle dodatku k rozvrhu práce a po ukončení práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej jej bola vec vrátená na prejednanie a rozhodnutie.

Ku   dňu   8.1.2014   bola   JUDr.   Karmelita   Horváthova   odvolaná   z   funkcie   sudcu prezidentom Slovenskej republiky a spis bol dňa 9.1.2014 pridelený náhodným výberom elektronickými prostriedkami sudkyni JUDr. Dane Macáškovej podľa dodatku k rozvrhu práce.   Po   nástupe   novovymenovaných   sudcov   na   tunajší   súd   bola   vec   z   dôvodu zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov dňa 18.6.2014 prerozdelená elektronickými prostriedkami náhodným výberom sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej.

Sudkyňa   po   oboznámení   sa   so   spisom,   ktorý   má   vyše   500   strán,   vytýčila pojednávanie a vo veci ďalej plynulo koná...“

Súčasťou   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   bolo   aj   vyjadrenie   zákonnejsudkyne, v ktorom podrobne zhodnotila priebeh konania vo veci.

„Mám za to, že od pridelenia mi veci dňa 18.6.2014 som vo veci konala plynulo a bez prieťahov. V čase prevzatia veci už bol nariadený termín pojednávania na deň 2.7.2014, z ktorého sa však ospravedlnil žalovaný z dôvodu zahraničnej cesty. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu krátkosti časti od prevzatia veci a potreby podrobného naštudovania spisu ako aj ostatných súvisiacich spisov, bol termín 2.7.2014 zrušený a po riadnom naštudovaní veci   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   26.11.2014,   na   ktorom   bolo   vykonané podrobné   dokazovanie,   pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   doplnenia   dokazovania na deň 4.2.2015, vo veci boli zabezpečené potrebné listinné podklady. Na pojednávaní dňa 4.2.2015 sa však žalobca nezúčastnil   pre zhoršený zdravotný stav. Vec bola odročená na deň   18.3.2015,   na   ktorom   pojednávaní   bolo   pokračované   v   dokazovaní.   Za   účelom doplnenia dokazovania a odstránenia vád petitu žaloby bolo pojednávanie odročené na deň 3.6.2015, pričom žalobca sám žiadal, aby mu bola poskytnutá lehota najmenej do konca mája na zabezpečenie požadovaných listinných dokladov, preto bol termín pojednávania stanovený až na 3.6.2015. Súd teda riadne pokračuje vo vykonávaní dokazovania vo veci, za účelom zabezpečenia všetkých podkladov pre náležité rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu mzdy.

Žalobca v podanej ústavnej sťažnosti argumentoval tým, že poskytoval súdu riadnu súčinnosť,   avšak   z   hore   uvedeného   prehľadu   je   zrejmé,   že   niektoré   pojednávania   boli odročené z len dôvodov na jeho strane. Zároveň do dnešného dňa nešpecifikoval svoj nárok na   náhradu   mzdy   tak,   aby   jeho   žalobný   návrh   bol   určitý   a   vykonateľný,   preto   bol na poslednom pojednávaní znovu vyzvaný na jeho spresnenie. Žalobca podal dňa 16.3.2015 návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia odvolacieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/124/2011, kde sa bude posudzovať otázka, či je dôvod nepriznať žalobcovi   náhradu   mzdy   vzhľadom   na   to,   že   bol   od   1.8.1999   do   31.12.2011   štátnym zamestnancom   Ministerstva   vnútra   SR.   Návrh   žalobcu   na   prerušenie   konania   bol zamietnutý uznesením súdu č. k. 28C/24/2005 - 537 zo dňa 4.5.2015 ako nedôvodný. Pokiaľ žalobca v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že je invalidný dôchodca a zo svojho príjmu sa stará o ťažko chorú partnerku, v tomto konaní boli zabezpečené podklady ohľadom príjmov žalobcu, pričom na č. l. 409 je prehľad o výške jeho invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 14.8.2007 a od 1.1.2014 bol vo výške 717,20 eura. Žalobca bol tiež od 1.8.1999 do 31.10.2011 zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prehľad o jeho príjmoch za uvedené obdobie je na č. l. 438 až 448 spisu, čiže jeho situácia nie je taká ťaživá, ako uvádzal v podanej ústavnej sťažnosti...“

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a zo   súdneho   spisu   okresného   súdusp. zn. 28 C 24/2005 zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, akéuviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.II.

Sťažovateľ   sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   na   prejednanie   svojej   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   skutkovú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   žepracovnoprávne   spory   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdova v zásade   ich   nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Ústavný   súdz vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   nezistil,   že   by   išlo   o   právne   zložitú   vec.   Čo   satýka skutkovej zložitosti daného prípadu, ide o vec, ktorá je náročná na dokazovanie.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeliokolnosti   na   strane   sťažovateľa.   Sťažovateľ   sa   nezúčastnil   niekoľkých   pojednávaní   (22.januára 2007, 26. februára 2007, 17. apríla 2013, 10. marca 2014, 4. februára2015).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   10   rokov   a   3   mesiace,   z tohona okresnom súde 7 rokov a 8 mesiacov, je už samo osebe neprimerané.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   bolneefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajskýsúd“) zrušil uznesením č. k. 23 Co/56/06-85 z 28. februára 2007 rozsudok okresného súduč. k. 28 C/24/2005-50 zo 7. decembra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresnéhosúdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je samaosebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho   postupu,   ktorý   mal   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 28 C 24/2005, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 28 C 24/2005, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sarozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume15 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konanívedenom   pod   sp.   zn. 28   C   24/2005 berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   vecipovažoval priznanie sumy 2 500   € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučineniepodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovykonania vyčíslila sumou 490,76 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právnehozastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie – sťažnosť).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu284,08 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015