SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 123/2015-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríkaprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Annou Líškovou, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.28 C 24/2005 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume2 500 € (slovom dvetisícpästo eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátkyJUDr. Anny Líškovej, Šafárikovo námestie 7, Bratislava.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 123/2015-14 z 8. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 28 C 24/2005.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprV/375/2015 doručeným ústavnému súdu 18. mája 2015,v ktorom uviedla:
„... Prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie sudkyni Mgr. Ingrid Šimonovej a po jej odchode z Okresného súdu Trnava v r. 2008 bola vec náhodným výberom elektronickými prostriedkami pridelená sudkyni JUDr. Karmelite Horváthovej. Sudkyňa JUDr. Karmelita Horváthova bola v čase pridelenia tejto veci práceneschopná (od 22.10.2007 do 7.3.2008) a po 6 týždňoch trvania práceneschopnosti boli jej veci náhodným výberom elektronickými prostriedkami prerozdelené ostatným sudcom a vec 28C/24/2005 bola pridelená na prejednanie sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej počas pracovnej neschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej. Po ukončení práceneschopnosti bola vec dňa 12.3.2008 vrátená do oddelenia JUDr. Karmelity Horváthovej. Počas ďalšej dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej (od 22.9.2008 do 9.3.2009) bola vec dňa 3.11.2008 pridelená sudkyni JUDr. Ľuboslave Vankovej v zmysle dodatku k rozvrhu práce a po ukončení práceneschopnosti JUDr. Karmelity Horváthovej jej bola vec vrátená na prejednanie a rozhodnutie.
Ku dňu 8.1.2014 bola JUDr. Karmelita Horváthova odvolaná z funkcie sudcu prezidentom Slovenskej republiky a spis bol dňa 9.1.2014 pridelený náhodným výberom elektronickými prostriedkami sudkyni JUDr. Dane Macáškovej podľa dodatku k rozvrhu práce. Po nástupe novovymenovaných sudcov na tunajší súd bola vec z dôvodu zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov dňa 18.6.2014 prerozdelená elektronickými prostriedkami náhodným výberom sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej.
Sudkyňa po oboznámení sa so spisom, ktorý má vyše 500 strán, vytýčila pojednávanie a vo veci ďalej plynulo koná...“
Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnejsudkyne, v ktorom podrobne zhodnotila priebeh konania vo veci.
„Mám za to, že od pridelenia mi veci dňa 18.6.2014 som vo veci konala plynulo a bez prieťahov. V čase prevzatia veci už bol nariadený termín pojednávania na deň 2.7.2014, z ktorého sa však ospravedlnil žalovaný z dôvodu zahraničnej cesty. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu krátkosti časti od prevzatia veci a potreby podrobného naštudovania spisu ako aj ostatných súvisiacich spisov, bol termín 2.7.2014 zrušený a po riadnom naštudovaní veci bol určený termín pojednávania na deň 26.11.2014, na ktorom bolo vykonané podrobné dokazovanie, pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na deň 4.2.2015, vo veci boli zabezpečené potrebné listinné podklady. Na pojednávaní dňa 4.2.2015 sa však žalobca nezúčastnil pre zhoršený zdravotný stav. Vec bola odročená na deň 18.3.2015, na ktorom pojednávaní bolo pokračované v dokazovaní. Za účelom doplnenia dokazovania a odstránenia vád petitu žaloby bolo pojednávanie odročené na deň 3.6.2015, pričom žalobca sám žiadal, aby mu bola poskytnutá lehota najmenej do konca mája na zabezpečenie požadovaných listinných dokladov, preto bol termín pojednávania stanovený až na 3.6.2015. Súd teda riadne pokračuje vo vykonávaní dokazovania vo veci, za účelom zabezpečenia všetkých podkladov pre náležité rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu mzdy.
Žalobca v podanej ústavnej sťažnosti argumentoval tým, že poskytoval súdu riadnu súčinnosť, avšak z hore uvedeného prehľadu je zrejmé, že niektoré pojednávania boli odročené z len dôvodov na jeho strane. Zároveň do dnešného dňa nešpecifikoval svoj nárok na náhradu mzdy tak, aby jeho žalobný návrh bol určitý a vykonateľný, preto bol na poslednom pojednávaní znovu vyzvaný na jeho spresnenie. Žalobca podal dňa 16.3.2015 návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia odvolacieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/124/2011, kde sa bude posudzovať otázka, či je dôvod nepriznať žalobcovi náhradu mzdy vzhľadom na to, že bol od 1.8.1999 do 31.12.2011 štátnym zamestnancom Ministerstva vnútra SR. Návrh žalobcu na prerušenie konania bol zamietnutý uznesením súdu č. k. 28C/24/2005 - 537 zo dňa 4.5.2015 ako nedôvodný. Pokiaľ žalobca v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že je invalidný dôchodca a zo svojho príjmu sa stará o ťažko chorú partnerku, v tomto konaní boli zabezpečené podklady ohľadom príjmov žalobcu, pričom na č. l. 409 je prehľad o výške jeho invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 14.8.2007 a od 1.1.2014 bol vo výške 717,20 eura. Žalobca bol tiež od 1.8.1999 do 31.10.2011 zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prehľad o jeho príjmoch za uvedené obdobie je na č. l. 438 až 448 spisu, čiže jeho situácia nie je taká ťaživá, ako uvádzal v podanej ústavnej sťažnosti...“
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdusp. zn. 28 C 24/2005 zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, akéuviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, žepracovnoprávne spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdova v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súdz vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Čo satýka skutkovej zložitosti daného prípadu, ide o vec, ktorá je náročná na dokazovanie.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeliokolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ sa nezúčastnil niekoľkých pojednávaní (22.januára 2007, 26. februára 2007, 17. apríla 2013, 10. marca 2014, 4. februára2015).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecia poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 10 rokov a 3 mesiace, z tohona okresnom súde 7 rokov a 8 mesiacov, je už samo osebe neprimerané.
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bolneefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajskýsúd“) zrušil uznesením č. k. 23 Co/56/06-85 z 28. februára 2007 rozsudok okresného súduč. k. 28 C/24/2005-50 zo 7. decembra 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresnéhosúdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je samaosebe neprimeraná.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenieefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívnačinnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 28 C 24/2005, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 28 C 24/2005, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sarozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume15 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 28 C 24/2005 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej vecipovažoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučineniepodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa trovykonania vyčíslila sumou 490,76 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právnehozastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie – sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňasťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu284,08 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015