znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 123/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť P. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Krajskou prokuratúrou v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 2127/05 o podnete na podanie mimoriadneho dovolania, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola   2. februára 2006 doručená sťažnosť P. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   Krajskou   prokuratúrou   v Žiline   (ďalej   len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 2127/05 o podnete sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania.

Z obsahu   sťažnosti   a priložených   listín   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   podnet   na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len   „generálny   prokurátor“)   voči   rozsudku   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský súd“)   sp. zn. 8 Co 173/05 z 21. júna 2005. Týmto rozsudkom   bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 107/04 z 18. januára 2005   o zamietnutí   návrhu   sťažovateľa   vo veci   plnenia   z   nájomnej   zmluvy   o nájme nebytových   priestorov   a   o   jeho   zaviazaní   uhradiť   trovy   konania.   Podľa   sťažovateľa uvedenými rozhodnutiami všeobecné súdy porušili zákon, a to z dôvodov uvedených v §   243f   ods.   1   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Sťažovateľ   poukázal na to,   že citované rozhodnutia súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom súdy v rozhodovaní   vo   veci   samej   vychádzali z výkladu   §   3   ods.   2   zákona   č.   116/1990   Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.   116/1990   Zb.“),   §   13   ods.   3   zákona   č.   363/1990   Zb.,   §   1   ods.   1   písm.   a)   zákona č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 500/1991 Zb.“) a § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb“) v rozpore s ústavou.

Sťažovateľ uviedol, že 21. novembra 2003 uzavrel so spoločnosťou D., s. r. o., R. (ďalej len „odporca“) zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb.   Predmetom   nájmu   bola   nehnuteľnosť vedená   na   LV   č.   6336   ako   disko   bar   A.   vo vlastníctve odporcu. Podľa právneho názoru obidvoch súdov predmetná nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná, pretože k jej uzavretiu chýbal predchádzajúci súhlas obce – mesta Ružomberok. Podľa sťažovateľa však v konaní bolo preukázané, že odporca ako vlastník nehnuteľnosti mal udelený súhlas mesta pri nájomných zmluvách, ktoré uzatvoril s predchádzajúcim nájomcami nehnuteľnosti.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   generálny   prokurátor preskúmal napadnuté rozhodnutia a aby v prípade zistenia porušenia zákona podal vo veci mimoriadne dovolanie. Taktiež žiadal generálneho prokurátora, aby tento požiadal ústavný súd   podľa   čl.   128   ústavy   o výklad   §   3   ods.   2   zákona   č.   116/1990   Zb.   v súvislosti s dodržiavaním   § 14 ods. 1   zákona   č. 71/1967 Zb.   a § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 500/1991 Zb.

Listom   č.   k.   VI/1   Pz   665/05-21   z   24.   novembra   2005   Generálna   prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sťažovateľovi oznámila, že podľa čl. 128 ústavy ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná, taktiež poukázala na to, že zákon č. 116/1990 Zb. nie je ústavným zákonom.

Listom č. k. Kc 2127/05-9 z 21. novembra 2005 krajská prokuratúra sťažovateľovi oznámila,   že   po   preskúmaní   napadnutých   rozsudkov   okresného   súdu   a krajského   súdu nezistila   splnenie   podmienok   pre   podanie   mimoriadneho   dovolania,   a preto   podnet sťažovateľa odložila.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   pokiaľ   nebude   vyriešená   otázka,   či   súhlas   obce   je viazaný na osobu nájomcu, ktorý nie je účastníkom tohto správneho konania, alebo len na konkrétne   nebytové   priestory   slúžiace   na   prevádzkovanie   obchodu   a služieb,   otázku platnosti nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporcom, nie je možné spravodlivo posúdiť.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   týmto   postupom   mu   krajská   prokuratúra   odoprela   právo   na spravodlivé   prejednanie   veci   a na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy.   V tejto súvislosti poukazuje na to, že jeho podnet nebol preskúmaný v súvislostiach, na ktoré on poukazoval, v dôsledku čoho stratil možnosť obhajovať svoje práva a vznikla mu veľká škoda, ktorej ďalšie posúdenie závisí predovšetkým od zodpovedného vyriešenia otázky platnosti   nájomnej   zmluvy.   Predmetný   namietaný   dôvod   podľa   neho   nebol   v odložení podnetu krajskou prokuratúrou vôbec zohľadnený.

Sťažovateľ   v tejto   súvislosti   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy krajskou prokuratúrou v konaní sp. zn. Kc   2127/05   vo   veci   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   prikázal   krajskej prokuratúre vo veci podnetu na podanie mimoriadneho dovolania z 15. septembra 2005 opätovne konať, priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 302 Sk na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. Š..

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ napáda „rozhodnutie krajskej prokuratúry“ pre nepodanie mimoriadneho dovolania na základe jeho podnetu, pričom tvrdí, že týmto postupom krajskej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ak   sa   občan   obráti   na   generálneho   prokurátora   s podnetom   na   podanie mimoriadneho   dovolania,   tak   mu   tým   nevzniká   právo,   aby   generálny   prokurátor mimoriadne dovolanie podal, ale právo, aby orgány prokuratúry jeho podnet riadne vybavili (III. ÚS 42/04).

V okolnostiach prípadu sťažovateľ vo svojom podnete generálnemu prokurátorovi z 15.   septembra   2005   žiadal   o   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozhodnutiu odvolacieho krajského súdu sp. zn. 8 Co 173/05 z 21. júna 2005, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 C 107/04 z 18. januára 2005 vyslovujúci v celom rozsahu zamietnutie jeho návrhu vo veci plnenia z nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov s príslušenstvom voči odporcovi.

Z   poverenia   generálneho prokurátora oznámila krajská prokuratúra listom z 21. novembra 2005 pod č. k. Kc 2127/05-9 sťažovateľovi, že na základe jeho podnetu nebude podané mimoriadne dovolanie, a náležite mu vysvetlila dôvody takého postupu.

V súvislosti   s nájmom   a podnájmom   nebytových   priestorov   Občiansky   zákonník v § 720 odkazuje na špeciálnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 116/1990 Zb. Tento zákon taxatívne vymenúva náležitosti, ktoré sú podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov.

Podľa   §   3   ods.   2   zákona   č.   116/1990   Zb.   (platného   v čase   uzatvorenia   zmluvy) nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase obce. Pokiaľ obec do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu obce podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Z citovaných   ustanovení   uvedeného zákona   (platného v čase uzatvorenia   zmluvy) vyplýva,   že   podmienkou   platnosti   konkrétnej   zmluvy   o nájme   nebytových   priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a   služieb je okrem náležitostí, ktoré musí spĺňať každá takáto zmluva, predchádzajúci súhlas obce. Absencia predchádzajúceho súhlasu má za   následok   absolútnu   neplatnosť   konkrétnej   zmluvy   o nájme   nebytových   priestorov určených na prevádzkovanie obchodu a služieb.

Argumentujúc, že sťažovateľ všetky skutkové tvrdenia a právne závery predniesol v konaní   o plnenie   z   nájomnej   zmluvy   voči   odporcovi   a súdy   sa   nimi   zaoberali a v odôvodnení svojich rozhodnutí aj vyporiadali, krajská prokuratúra sa stotožnila s ich závermi a v podrobnostiach na ne odkazovala. Naostatok krajská prokuratúra poukázala na to, že legislatívnou zmenou danou zákonom č. 350/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   sa   s účinnosťou   od   2.   júla   2004, v dôsledku zmeny § 3 ods. 2 a 4 zákona č. 116/1990 Zb., už vylúčila ingerencia orgánov samosprávy   vo   veciach   uzatvorenia   zmluvy   o nájme   nebytových   priestorov   medzi účastníkmi inými, ako sú bytové organizácie založené národnými výbormi.

Tým bol podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania v primeranej dobe riadne   vybavený.   Negatívny   záver   o dôvodoch   na   podanie   mimoriadneho   dovolania nemožno spájať s porušením sťažovateľom označeného základného práva (II. ÚS 41/01), a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o ďalších nárokoch je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 3 ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti osobitne nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006