znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 122/07-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21. augusta 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť D. S. a Z. S., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. M. B., B., pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 84/95 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. S. a Z. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 84/95 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   84/95 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. D.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   70 000   Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Z.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   70 000   Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava V   j e   p o v i n n ý   uhradiť D. S. a Z. S. trovy konania v sume   11 733 Sk   (slovom   jedenásťtisícsedemstotridsaťtri   slovenských   korún) do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. B., B.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 122/07-10 z 15. mája 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť D. S. a Z. S., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   B.,   B.,   pre   namietané porušenie   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní o zaplatenie 9 000 Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 12 C 84/95.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že „od   roku   1996,   po   uskutočnení pojednávnia,   však   porušiteľ   vo   veci   nekonal,   nevykonával   žiadne   úkony,   nenariaďoval pojednávania, žiadnym spôsobom nekomunikoval s navrhovateľmi, až dňa 05. 05. 2005 doručil právnemu zástupcovi odporcov v I. a II. rade Uznesenie č. 12 C 84/95-67 zo dňa 30. 03.   2005,   ktorým   konanie   voči   odporcovi   v   III.   rade...   zastavuje“. Sťažovatelia v súdnom konaní vystupujú v postavení žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa ich vyjadrenia vec nie je zložitá a oni neprispeli k doterajšej dĺžke konania, pretože poskytovali okresnému súdu   súčinnosť.   Z   uvedeného   dôvodu   považujú   za   primerané   odškodnenie   zo   strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 220 000 Sk každému zo sťažovateľov.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 29. júna 2007 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom, kde sa okrem prehľadu úkonov uvádza: „... z chronológie úkonov vyplýva, že súd vo veci nekonal plynule hlavne od 23. 5. 1997 do júna 2004...“

Predseda okresného súdu uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v   podaní   z   12.   júla   2007   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania vedeného okresným súdom:

Dňa   23.   marca   1995   bol   bývalému   Obvodnému   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len „obvodný súd“) podaný návrh na začatie konania.

Dňa 30. marca 1995 obvodný súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku.Dňa 7. apríla 1995 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok.Dňa 11. apríla 1995 obvodný súd vydal platobný rozkaz.Dňa 4. mája 1995 žalovaní v 1. a 2. rade podali odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 4. mája 1995 žalovaný v 3. rade podal odpor proti platobnému rozkazu.Dňa   31.   augusta   1995   obvodný   súd   požiadal   bývalý   Obvodný   súd   Bratislava   1, obchodný register, o zistenie, či eviduje žalovaného v 3. rade ako právny subjekt.

Dňa 31. augusta 1995 obvodný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade zaslať plnú moc na zastupovanie.

Dňa 11. októbra 1995 žalobkyňa požiadala obvodný súd o doručenie odporu proti platobnému rozkazu.

Dňa 30. novembra 1995 bývalý Obvodný súd Bratislava 1, obchodný register, zaslal obvodnému súdu výpis z obchodného registra spoločnosti Ž., B. (ďalej len „Ž“).

Dňa 2. januára 1996 obvodný súd opäť vyzval žalovaných v 1. a 2. rade zaslať plnú moc na zastupovanie.

Dňa 2. januára 1996 obvodný súd opäť požiadal bývalý Obvodný súd Bratislava 1, obchodný register, o zistenie, či eviduje Ž, R. d., B. ako právny subjekt.

Dňa 15. januára 1996 obvodný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne doložiť plnú moc.Dňa 24. januára 1996 bol spis predložený bývalému Mestskému súdu v Bratislave (ďalej len „mestský súd“) na rozhodnutie.

Dňa 26. februára 1996 bol obvodnému súdu doručený výpis z obchodného registra spoločnosti Ž.

Dňa 7. marca 1996 bol spis vrátený bez rozhodnutia obvodnému súdu.Dňa   30.   apríla   1996   obvodný   súd   opäť   predložil   spis   mestskému   súdu na rozhodnutie.

Dňa 11. júla 1996 bol spis opätovne vrátený obvodnému súdu bez rozhodnutia.Dňa 2. septembra 1996 obvodný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby oznámili, či v predmetnej veci splnomocnili na zastupovanie JUDr. B.

Dňa   2.   septembra   1996   obvodný   súd   požiadal   právneho   zástupcu   žalobkyne o doloženie dokladu o právnej subjektivite žalovaného v 3. rade.

Dňa 25. septembra 1996 právny zástupca žalobkyne upresnil označenie žalovaného v 3. rade.

Dňa 17. októbra 1996 žalovaná v 2. rade predložila plnú moc na jej zastupovanie.Dňa 23. mája 1997 sa na okresnom súde konalo pojednávanie. Dňa 29. mája 1997 sa právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vyjadril k zápisnici z 23. mája 1997.

Dňa 1. augusta 1997 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade požiadal okresný súd o stanovisko k jeho vyjadreniu z 29. mája 1997.

Dňa   23.   júna   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   žalobkyne   upresniť označenie žalovaného v 3. rade.

Dňa 24.   augusta   2004   právny zástupca   žalobkyne upresnil   označenie   žalovaného v 3. rade.

Dňa 14. septembra 2004 právny zástupca žalobkyne doložil listinné doklady.Dňa 30. marca 2005 okresný súd konanie proti žalovanému v 3. rade uznesením zastavil.

Dňa   6.   mája   2005   právny   zástupca   žalobkyne   podal   odvolanie   proti   uzneseniu o zastavení konania proti žalovanému v 3. rade.

Dňa   6.   mája   2005   okresný   súd   vyzval   žalovaných   na   vyjadrenie   k   odvolaniu žalobkyne.

Dňa 14. februára 2007 krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.Pojednávanie   z   3.   apríla   2007   bolo   odročené   na   žiadosť   žalobkyne   z   dôvodu neprítomnosti jej právneho zástupcu.

Pojednávanie   z   22.   mája   2007   bolo   odročené   na   žiadosť   právneho   zástupcu žalobkyne z dôvodu kolízie termínov.

Pojednávanie z 28. júna 2007 bolo odročené na 4. októbra 2007 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   IV. ÚS   74/02, III. ÚS 111/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 84/95 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 12 C 84/95 (o vklad do podnikového sporenia) je zaplatenie 9 000 Sk s prísl., ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a   vec   z   právneho   a   skutkového   hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali 12-ročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu   v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1995. Ústavný súd zistil, že v tomto   súdnom   konaní   došlo   k   nečinnosti   okresného   súdu.   Nečinnosť   bola   zistená od 23. mája 1997, keď sa konalo pojednávanie, do 23. júna 2004, keď okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na upresnenie označenia žalovaného v 3. rade (nečinnosť 7 rokov a 1 mesiac).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že hoci konanie začalo   ešte   v   roku   1995,   bol   nečinný   spolu   7   rokov   a   1   mesiac,   dospel   k   záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 84/95 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 84/95 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 220 000 Sk každému zo sťažovateľov s prihliadnutím najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku čoho sú v stave právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na   výsledok   konania   o   zaplatenie   9 000   Sk   s   prísl.,   ktoré   nie   je právoplatne   skončené ani po 12-tich rokoch. Takýto postup okresného súdu u sťažovateľov oprávnene vyvoláva stav právnej   neistoty.   Vychádzajúc z tohto pohľadu   na pozíciu   sťažovateľov,   princípov spravodlivosti   a   spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   každej   oprávnenej   osoby, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie   v   sume   po   70 000   Sk   každému   zo   sťažovateľov,   ktoré   je   okresný   súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 34 209 Sk, ktoré v liste z 12. júla 2007 aj bližšie špecifikovali: „Prvý navrhovateľ: výrok na porušenie práva § 11 ods. 2 veta pred bodkočiarkou 1.371,- Sk + výrok na zaplatenie 220.000,- Sk § 11 ods. 2 veta za bodkočiarkou 7.150,- Sk. V zmysle   §   13   ods.   4   (spojenie   dvoch   alebo   viacerých   vecí)   vychádza   tarifná   odmena 7.835,50 Sk za jeden úkon právnej služby a vrátane režijného paušálu 178,- Sk a DPH 1.489,- Sk t. j. spolu 9.502,50 Sk za jeden úkon právnej služby. Vo veci boli vykonané dva úkony t. j. príprava a prevzatie, a podanie podnetu, t. j. spolu 19.005,- Sk.

Pri druhom navrhovateľovi sú vykonané úkony ako aj tarifná odmena totožné, t. j. 19.005,- Sk s tým, že v zmysle § 13 ods. 3 (spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb) je odmena krátená o 20 %, t. j. 15.204,- Sk.“

Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania   v   sume   11 733   Sk,   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby   u   dvoch   sťažovateľov (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume 2 970 Sk x 4 - 20 % podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   pretože   advokát   zastupuje   dvoch sťažovateľov.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   bola   priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2006 v sume 17 822 Sk. Ďalej ústavný súd podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po   178   Sk   a   daň   z   pridanej   hodnoty, čo spolu predstavuje celkovú sumu 11 733 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2007