znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 122/02-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť A. Š. a I. Š., obaja bytom N. D., pre namietané porušenie ich základných práv mestom Nová Dubnica, spoločnosťou TEBYT-EX, s. r. o., a Slovenským plynárenským priemyslom, a. s., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   A.   Š.   a I.   Š.   o d   m   i e   t   a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára 2002   doručená   sťažnosť   A.   Š.   a I.   Š.,   obaja   bytom   N.   D.,   (ďalej   len   „sťažovatelia“), doplnená ďalším podaním sťažovateľov doručeným ústavnému súdu 23. januára 2002.

Sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi trojizbového bytu č. 12 na druhom poschodí bytového domu v N. D. Tento byt je podľa tvrdenia sťažovateľov vykurovaný veľmi   nehospodárnym   spôsobom   z miestnej   kotolne   patriacej   spoločnosti   TEBYT-EX, s. r. o., so sídlom v N. D.

Kvôli   vysokým   nákladom   na   dodávky   tepla   sa   sťažovatelia   rozhodli   nahradiť vykurovanie   svojho   bytu   z vonkajšieho   rozvodu   tepla   vykurovaním   pomocou   vlastného plynového   kotla.   Po   vypracovaní   projektu   stavebných   úprav   projektovou   kanceláriou Raciotherm T. a získaní písomného súhlasu od vlastníkov ostatných bytov vo vchode č. 8 bytového domu, kde sa byt sťažovateľov nachádza, požiadali sťažovatelia 12. januára 2000 spoločnosť TEBYT-EX, s. r. o., o súhlas s odpojením z ústrednej kotolne a so zriadením vlastného   vykurovacieho   systému   a zároveň   „... o vypovedanie   zmluvy   o dodávke   tepla a teplej úžitkovej vody“. Spoločnosť TEBYT- EX, s. r. o., zaujala v liste z 1. februára 2000 k ich požiadavke nesúhlasné stanovisko. Sťažovatelia taktiež požiadali podľa § 23 ods. 4 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike“) dodávateľa plynu - Slovenský plynárenský priemysel, a. s., OZ Ž. (PS 2 N.   D.)   o súhlas   so   zriadením   nového   plynového   zariadenia.   Sťažovatelia   uvádzajú,   že dodávateľ   plynu   im   po   vzájomných   konzultáciách   a dohode   s mestom   Nová   Dubnica a spoločnosťou TEBYT-EX, s. r. o., v liste z 18. júla 2001 odmietol udeliť súhlas.

Sťažovatelia   namietali,   že   takýmto   spoločným   postupom   mesta   Nová   Dubnica, spoločnosti TEBYT-EX, s. r. o., a Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., OZ Ž. došlo k porušeniu   ich   práva   „slobodne   si   zvoliť   racionálnejší,   úspornejší   a našim   finančným možnostiam zodpovedajúci systém vlastného kúrenia bytu“, k porušeniu ustanovení zákona č.   70/1998   Z.   z.   o energetike   a v dôsledku   toho   aj   k porušeniu   ich   základných   práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažnosť   sťažovateľov   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2, ako aj § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   neoznačili,   porušenie   ktorých   základných   práv zaručených v druhej hlave ústavy namietajú (§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde). K sťažnosti nebolo v rozpore s ustanovením § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde pripojené ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov v konaní o ich sťažnosti pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom.

Listom   z 20.   februára   2002   vyzýval   ústavný   súd   sťažovateľov   na   odstránenie nedostatkov ich sťažnosti. Vzhľadom na to, že sťažovatelia sa dlhšiu dobu zdržiavali mimo trvalého   bydliska   a miesto   svojho   pobytu   ústavnému   súdu   neoznámili,   podarilo   sa   im doručiť až opakovanú výzvu ústavného súdu z 9. júla 2002, ktorú sťažovatelia prevzali (podľa   údaja   na   poštovej   doručenke)   15.   júla   2002.   Ústavný   súd   v nej   sťažovateľov podrobne poučil o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,   upozornil   ich   na   skutočnosť,   že   ich   sťažnosť   uvedené   zákonné   náležitosti neobsahuje (a to ani s prihliadnutím na ďalšie podanie doručené ústavnému súdu 8. júla 2002),   a vyzval ich na odstránenie tohto nedostatku v lehote 14 dní odo   dňa doručenia uvedenej výzvy s upozornením, že v opačnom prípade môže byť ich sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde prerokuje predbežne ústavný súd návrh na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako   aj návrhy   podané oneskorene, môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Sťažnosť   sťažovateľov   v súčasnosti   nemá   náležitosti   predpísané   zákonom o ústavnom súde v ustanoveniach § 20 ods. 2 a § 50 ods. 1 písm. a).

Ústavný   súd   listom   z 9.   júla   2002   sťažovateľov   vyzval   na   odstránenie   tohto nedostatku ich návrhu. Sťažovatelia aj napriek tomu, že výzvu ústavného súdu prevzali 15. júla   2002,   nedostatky   sťažnosti   v súdom   stanovenej   lehote   (a   ani   po   jej   uplynutí) neodstránili.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002