znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 122/01-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2002 predbežne prerokoval návrh na začatie konania Ing. P. N., trvale bytom Z. M., toho času L., okres Z. M., pre porušenie základných práv a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing P. N.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním z 31. júla 2001 označeným ako „Ústavná sťažnosť na Ústavný súd SR voči Slovenskej republike v dôsledku nezákonného porušenia mojich ústavných práv slobody občana SR - podanie“ sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil Ing. P. N., trvale bytom Z. M.,, toho času L., okres Z. M. (ďalej len „navrhovateľ“).

Navrhovateľ namietal porušovanie práva na osobnú slobodu a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Okresným súdom Nitra v trestnej veci proti jeho osobe pre podozrenie zo spáchania trestných činov podľa § 248 ods. 1 a 2, § 248 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a § 250 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Namietal, že dôvody trestného stíhania jeho osoby v uvedenej trestnej veci, ako aj dôvody   jeho   vzatia   a držania   vo   väzbe   sú   vykonštruované   s cieľom   politicky   ho prenasledovať.

Ústavný súd žiadal, aby podrobne preskúmal jeho podanie, vyjadril sa k veci, urobil opatrenia na odstránenie politického prenasledovania jeho osoby, zaujal zákonné stanovisko ku   všetkým   okolnostiam   týkajúcim   sa   väzby   navrhovateľa   a prepustil   ho   z väzby   na slobodu.

Podanie   navrhovateľa   nespĺňalo   náležitosti   kvalifikovaného   podania   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   najmä   v   §   20   a   50   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K podaniu navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného   právnika   na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z   19.   septembra   2001   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom. Navrhovateľa vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky podania odstránil a pripojil k nemu splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ podanie nemá byť odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zároveň ho upozornil aj na možnosť požiadať v označenej lehote ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta, podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanoveniami § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   doplnil   svoje   podanie   podaním z 5. novembra   2001,   v ktorom   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   (advokáta)   na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   122/01-15   z 13.   decembra   2001   žiadosti navrhovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   nevyhovel,   pretože   dospel   k záveru,   že u navrhovateľa   ide   o zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti. Zároveň navrhovateľa upozornil, že ak ústavnému súdu nepredloží do 14 dní od doručenia uvedeného   uznesenia   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   jeho zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   jeho   podanie   môže   byť   odmietnuté   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa uvedeného ustanovenia: „Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.“

V zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde pritom k návrhu na začatie konania musí   byť   pripojené   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo komerčným   právnikom.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje   na zastupovanie pred ústavným súdom.

Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu obsiahnutú v uznesení č. k. III. ÚS 122/01-15 z 13.   decembra   2001,   ktoré mu bolo doručené   21.   decembra   2001,   reagoval   listom   zo 6. januára 2002 označeným ako „Sťažnosť voči uzneseniu Ústavného súdu SR – sp. zn. III. ÚS 122/01-15“, v ktorom toto rozhodnutie napadol a vzniesol niektoré ďalšie námietky voči postupu ústavného súdu, a to aj napriek poučeniu v uznesení ústavného súdu č. k. III. ÚS 122/01-15 z 13. decembra 2001, že proti uvedenému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Na druhej strane navrhovateľ splnomocnenie pre právneho zástupcu v konaní pred   ústavným   súdom   do   dnešného   dňa   nepredložil   a tento   nedostatok   svojho podania neodstránil.

Vzhľadom na túto skutočnosť bolo jeho podanie odmietnuté pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2002