SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 121/2015-45
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríkavo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, advokátska kancelária, Jakubovonámestie 9, Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 24 C 217/2007 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.24 C 217/2007 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.24 C 217/2007 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jejdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväťcentov) na účet jej advokátky JUDr. Jany Fridrichovej, advokátska kancelária, Jakubovonámestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 121/2015-20z 8. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, v časti pre namietané porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 24 C 217/2007.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že predmetné konanie začalo na základe jej návrhuzo 14. septembra 2006, ktorým sa od odporcov domáhala zaplatenia náhrady nákladovna pohreb jej nebohého manžela. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v uvedenomkonaní „pracuje váhavo, pomaly a neurčito“ a „neefektívne vedeným procesom, ktorý nie je ospravedlniteľný žiadnou zložitosťou kauzy“, spôsobuje zbytočné prieťahy, pretože ajpo uplynutí viac ako ôsmich rokov od jeho začatia sa predmetná vec stále nachádzana prvostupňovom súde, ktorý o nej meritórne nerozhodol, čím neúmerne predlžuje stavprávnej neistoty sťažovateľky a porušuje jej základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavya právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1 SprS/217/2015z 18. júna 2015 vyjadril podpredseda okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol, žesťažnosť je nedôvodná, pretože:
„Spor a konanie považuje po právnej veci veľmi skutkovo zložité, nakoľko pre rozhodnutie o nárokoch navrhovateľky na náhradu škody je potrebné vyriešiť odborné otázky, a to nie len príčinu smrti manžela sťažovateľky, ale aj posúdenie či zistené porušenia povinností odporcu ako zdravotníckeho zariadenia sú v príčinne súvislosti so smrťou odporcu a uplatnenými nárokmi... V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, znalecké dokazovanie inou osobou, kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu nevyhnutnosti preverení nie len výsledkov znalca, ale aj posúdenia odborných skutočností vo vyjadreniach účastníkov. Mám za to, že v konaní nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom a aj dĺžka konania je primeraná k zložitosti konania...
Nevyhnutné je však spomenúť, že na tunajšom súde prebiehajú celkovo tri konania, v ktorých si navrhovateľka uplatňuje nároky z dôvodu porušení povinností pri úmrtí jej manžela, kde rozhodujú rôzni zákonní sudcovia...
Celé konanie je vedené ako reštančné konanie, v ktorom je vykonávaný dohľad predsedu súdu a jednotlivé úkony sú kontrolované, aby nedochádzalo k prieťahom... Vo všeobecnosti možno konštatovať, že doba prejednávania veci je dlhá a očakávania účastníka sú legitímne. Je potrebné posúdiť, v čom sú príčiny a kto je za čo zodpovedný...
Súd vykonával rozsiahle dokazovanie (listinné dôkazy, svedecké výpovede, iné spisy, iné posudky, záznam z CD, telefonické hovory...) a to aj na návrh samotnej navrhovateľky. To všetko bolo vykonané za účelom komplexného zistenia skutkových okolností a až po takomto dokazovaní mohla byť nastolená otázka znaleckého dokazovania...
Navrhovateľka nemala overený okruh účastníkov, ujasnený rámec LSPP a RZS, pri zmene návrhu zrejme urobila chybu..., kvôli čomu proces stojí, zahlcuje súd rozsiahlymi podaniami a memorovaním textov bez spájania s konkrétnosťami prípadu, čo následne musí z týchto podaní a pripojených článkov odvodzovať prácne súd...
Sťažnosť len vo všeobecnosti odkazuje na dlhší čas od odania žaloby, vymedzeniu konkrétnych období sa sťažovateľka vyhýba...“
Sťažovateľka v sťažnosti z 8. augusta 2014 a predseda okresného súdu v listez 18. júna 2015 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní. Ústavný súd pretoso súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danejveci od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožnoočakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 24 C/21/2007 ústavný súd zistil, ževo veci boli vykonané tieto procesné úkony:
Dňa 13. októbra 2006 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľkyzo 14. septembra 2006, ktorým sa proti ⬛⬛⬛⬛ ako odporkyniv 1. rade a obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ako odporkyni v 2. rade (ďalej aj„žalované“) domáhala vydania platobného rozkazu na sumu 42 888,42 Sk z titulu náhradyškody predstavujúcej výdavky na pohreb jej manžela, ktorý zomrel 19. februára 2006. Okresný súd platobným rozkazom č. k. 24 Ro/4/2006-45 z 19. januára 2007žalovaným uložil, aby požadovanú sumu sťažovateľke spoločne a nerozdielne zaplatili. Dňa 7. februára 2007 bol okresnému súdu doručený odpor žalovaných protiplatobnému rozkazu.
Dňa 14. septembra 2007 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky, ktorýmupravila petit tak, že od žalovaných požadovala uhradiť aj náklady na pomník v sume86 312 Sk, t. j. spolu sumu 129 200,42 Sk.
Dňa 27. septembra 2007 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré boloodročené na 4. december 2007 pre účely doplnenia dokazovania.
Na pojednávaní konanom 4. decembra 2007 okresný súd uznesenímč. k. 24 C 217/2007-151 pripustil zmenu návrhu v časti týkajúcej sa žalovanej sumya po vykonaní navrhnutých dôkazov rozhodol o odročení pojednávania na 17. január 2008pre účely doplnenia dokazovania.
Dňa 15. januára 2008 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky, ktorýmžiadala rozšíriť okruh žalovaných o ⬛⬛⬛⬛.
Okresný súd uznesením č. k. 24 C 217/2007-197 z 18. januára 2008 pripustil, abydo konania na strane odporcov vstúpil ⬛⬛⬛⬛ ako odporca v 3. radea zároveň pripustil zmenu návrhu tohto znenia: „Odporcovia 1), 2) a 3) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 42.888,42,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ V tento deň okresný súd určil termín ďalšieho pojednávaniana 26. február 2008.
Dňa 4. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporkyne v 2. radeproti uzneseniu č. k. 24 C 217/2007-197 z 18. januára 2008, v dôsledku ktorého okresný súd7. februára 2008 zrušil termín pojednávania určený na 26. február 2008.
Dňa 17. marca 2008 bola vec predložená Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“), ktorý uznesením č. k. 5 Co/85/2008-254 z 8. júla 2008 odvolaním napadnutéuznesenie okresného súdu potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 7. augusta 2008.Dňa 15. decembra 2008 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo pre„prekážku mlčanlivosti“ predvolaných svedkov odročené na 29. január 2009 s tým, žedovtedy bude potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy.
Dňa 29. januára 2009 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolopo vypočutí svedkov odročené na 2. apríl 2009 pre účely doplnenia dokazovania.
Dňa 2. apríla 2009 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutísvedkov odročené na 19. máj 2009 s tým, že „účastníci môžu prípadne predložiť súdu stručné zhrňujúce stanovisko“.
Dňa 19. mája 2009 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročenéna neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania v odbore zdravotníctva(kardiológie/kardiochirurgie).
Listami z 28. augusta 2009 sa okresný súd obrátil na 14 zdravotníckych zariadenís požiadavkou, či by mohli vypracovať znalecký posudok napriek tomu, že nie sú zapísanév zozname znalcov.
Dňa 18. septembra 2009 bola okresnému súdu doručená kladná odpoveď z ⬛⬛⬛⬛ s uvedením, že časový rozsah na vypracovanieznaleckého posudku nevie dopredu určiť.
Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-478 z 19. februára 2010 nariadilznalecké dokazovanie v odbore zdravotníctva a farmácie, pričom
určil 12-mesačnú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku.Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa v 2. rade a odporca v 3. rade 18. marca 2010odvolanie. Dňa 19. apríla 2010 bola vec predložená krajskému súdu, ktorý uznesenímč. k. 5 Co/132/2010-506 z 28. júla 2010 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdupotvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu 8. septembra 2010. Dňa 8. októbra 2010odporkyňa v 2. rade a 12. októbra 2010 odporca v 3. rade uhradili zálohu za znaleckédokazovanie. Dňa 20. októbra 2010 okresný súd zaslal spisový materiál ⬛⬛⬛⬛ s uvedením, že lehota na vypracovanie znaleckéhoposudku začína plynúť jeho doručením. Dňa 9. novembra 2011 bol okresnému súdudoručený „Odborný lekársky posudok...“ z 20. októbra 2011, ktorý bol na základe pokynu zákonného sudcu z toho istého dňa zaslanýna vyjadrenie účastníkom konania; odporkyňa v 1. rade tak urobila podaním doručenýmokresnému súdu 21. novembra 2011 a sťažovateľka 6. decembra 2011. Listom z 3. februára2012 okresný súd vyzval ⬛⬛⬛⬛ na doplneniepredloženého posudku v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,a to v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto prípisu. Listom z 27. apríla 2012 okresný súdurgoval ⬛⬛⬛⬛ na predloženie doplnenéhoposudku. Listom z 18. júna 2012 okresný súd opätovne urgoval
na predloženie doplneného posudku. Dňa 4. júla 2012 bolookresnému súdu doručené oznámenie ⬛⬛⬛⬛, žepožiadavke okresného súdu nevie vyhovieť, pretože ani ona ako právnická osoba, ani jejzamestnanci nie sú znalcami zapísanými v zozname znalcov vedenom Ministerstvomspravodlivosti Slovenskej republiky.
Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-647 z 10. októbra 2012 nariadilznalecké dokazovanie v odbore zdravotníctva a farmácie, pričom
, určil 4-mesačnú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. Spisovýmateriál bol znalcovi expedovaný 22. novembra 2012. Na základe žiadosti znalcaz 1. marca 2013 okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-663 z 19. marca 2013 predĺžillehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 31. mája 2013. Dňa 10. apríla 2013 bolokresnému súdu znalcom vrátený spisový materiál bez vypracovania znaleckého posudkuz dôvodu „prítomnosti početných neprekonateľných prekážok a nemožnosti vypracovať vyžiadaný posudok v intenciách zákonom stanovených jeho nevyhnutných predpokladov“.Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-670 z 18. júna 2013 uložil znalcovi poriadkovúpokutu v sume 150 €.
Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-675 z 18. júna 2013 nariadilznalecké dokazovanie v odbore zdravotníctva a farmácie, pričom ⬛⬛⬛⬛ určil6-mesačnú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. Spisový materiál bol znalcoviexpedovaný 17. júla 2013. Dňa 23. januára 2014 bol okresnému súdu doručený znaleckýposudok ⬛⬛⬛⬛ č. 1/14 zo 17. januára 2014, ktorý bol na základe pokynuzákonného sudcu z toho istého dňa zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania. Sťažovateľkatak urobila podaním doručeným okresnému súdu 10. februára 2014, v ktorom zároveňpožiadala o úpravu petitu s tým, že odporcovia „sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 4.288,67 €“ s príslušenstvom. Dňa 12. marca 2014 bolo okresnémusúdu doručené vyjadrenie odporkyne v 2. rade a odporcu v 3. rade k znaleckému posudku.Listom z 31. marca 2014 okresný súd požiadal ⬛⬛⬛⬛ o doplnenie znaleckéhoposudku na základe vyjadrení účastníkov konania. Dňa 28. marca 2014 bolo okresnémusúdu doručené vyjadrenie odporkyne v 1. rade k znaleckému posudku. Dňa 31. marca 2014bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti znalca vznesená odporkyňou v 2. radea odporcom v 3. rade. Dňa 8. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie znalca,že v danej veci sa necíti byť zaujatý. Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-808z 21. mája 2014 priznal znalcovi znalečné a zároveň rozhodol, že znalec nie je vylúčenýzo znaleckého dokazovania vo veci. Dňa 19. júna 2014 okresný súd vyzval znalcana oznámenie, dokedy je schopný vypracovať doplnenie znaleckého posudku.Dňa 4. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené doplnenie znaleckého posudkuz 2. júla 2014, ktoré bolo 7. júla 2014 zaslané účastníkom konania na vyjadrenie. Okresnýsúd uznesením č. k. 24 C/217/2007-847 z 24. júla 2014 priznal znalcovi znalečnéza doplnenie znaleckého posudku. Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-856z 21. augusta 2014 uložil odporcom povinnosť uhradiť preddavok na trovy znaleckéhodokazovania – výsluch znalca.
Dňa 25. septembra 2014 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolopo vypočutí znalca odročené na 30. október 2014 pre účely doplnenia dokazovania –výsluchu svedkov. Okresný súd zároveň uznesením č. k. 24 C/217/2007-903 pripustilzmenu návrhu v tomto znení: „Odporcovia v 1/ rade, v 2/ rade a v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 4.288,67 Eur“ s príslušenstvom. Dňa 30. októbra 2014 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolopo vypočutí svedkov odročené na 13. november 2014 s tým, že „účastníci prednesú na pojednávaní svoje záverečné reči“. Termín tohto pojednávania bol okresným súdom6. novembra 2014 zmenený na 20. november 2014 z dôvodu neprítomnosti zákonnéhosudcu.Dňa 20. novembra 2014 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, na ktoromúčastníci prostredníctvom svojich právnych zástupcov predniesli záverečné reči,okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročilna 11. december 2014 pre účely vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Dňa 26. novembra 2014 bolo okresnému súdu doručené „Doplnenie vyjadrenia“odporkyne v 2. rade a odporcu v 3. rade, v ktorom upozornili na to, že „po poslednej navrhovanej zmene návrhu už nedošlo zo strany navrhovateľky k úprave návrhu, a teda súd môže konať len o ňou uplatnenej sume vo výške 42.888,42 Sk, t. j. 1.423,63 €.“ Z opatrnosti,pokiaľ by sťažovateľka uplatnila svoj nárok po tomto podaní vo vyššej sume, vznieslinámietku premlčania s tým, že primárne trvajú na nedôvodnosti podanej žaloby. Uvedenépodanie bolo 27. novembra 2014 zaslané právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá v odpovediz toho istého dňa pripustila, že „chyba nastala na našej strane“, s uvedením, že išloo zrejmú nesprávnosť.
Okresný súd uznesením č. k. 24 C/217/2007-1065 z 28. novembra 2014 rozhodol tak,že:
- opravil uznesenie č. k. 24 C/217/2007-197 z 18. januára 2008 vo výrokovej častiv odseku 3 tak, že namiesto nesprávnej sumy „42.888,42,- Sk“ má byť uvedená správnasuma „4.288,67 eur (129.200,42,- Sk)“ a celé odseky 2 a 3 potom správne znejú:
„Súd pripúšťa zmenu návrhu navrhovateľa nasledovného znenia: Odporcovia 1), 2) a 3) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 4.288,67 eur (129.200,42,- Sk) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“,a zároveň
- zrušil uznesenie sp. zn. 24 C/217/2007 z 20. novembra 2014, ktorým odročilpojednávanie na 11. december 2014 pre účely vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
Dňa 17. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporkynev 2. rade a odporcu v 3. rade proti uzneseniu č. k. 24 C/217/2007-1065 z 28. novembra2014. Dňa 15. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľkyk odvolaniu odporkyne v 2. rade a odporcu v 3. rade.
Dňa 16. januára 2015 bola vec predložená krajskému súdu, kde jej bola pridelenásp. zn. 10 Co/31/2015; krajský súd vo veci dosiaľ nerozhodol.
III.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľkyzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/217/07.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02,III. ÚS 344/2011).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zosvojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniatak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého lenčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čonajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiťvhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonaniedôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšoujudikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľkyna zaplatenie sumy 4 288,67 € z titulu náhrady škody predstavujúcej výdavky na pohrebjej nebohého manžela. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, žezo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, pretože v priebehu konania bolo potrebnéviackrát rozhodovať o zmene žalobného petitu, o zmene okruhu účastníkov, vo veci muselobyť niekoľkokrát nariadené znalecké dokazovanie, čo čiastočne ovplyvnilo doterajšiu dĺžkukonania, avšak zároveň konštatuje, že jeho zdĺhavý priebeh bez akéhokoľvek rozhodnutiavo veci samej nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej, resp. aj s ňou súvisiacejprávnej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súduo tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd zistil, že k predĺženiu predmetnéhokonania prispela aj samotná sťažovateľka, ktorá prostredníctvom kvalifikovaného právnehozástupcu podala neperfektný návrh na začatie konania, ktorého nedostatky v priebehusúdneho konania dodatočne odstraňovala; uvedenú skutočnosť ústavný súd zohľadnil prirozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinia sťažovateľke. Na druhej strane sťažovateľkenemožno uprieť, že v súdnom konaní bola aktívna, o stav veci sa nepretržite zaujímala, a čiuž osobne alebo prostredníctvom právnej zástupkyne sa zúčastnila všetkých okresnýmsúdom nariadených pojednávaní. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že ak vdôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania,zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemuorgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov uvedených v I. časti tohto nálezu, predmetnékonanie začalo ešte v roku 2006, keď bol návrh sťažovateľky doručený okresnému súdu,avšak dosiaľ, t. j. ani po uplynutí viac ako ôsmich rokoch, nie je o ňom meritórnerozhodnuté, a teda posudzované konanie nie je právoplatne skončené.
V súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 231/2012,III. ÚS 473/2012) ústavný súd zastáva názor, že takéto konanie prvostupňového súdu už lenvzhľadom na dĺžku jeho trvania nie je potrebné osobitne vyhodnocovať takým spôsobom, žebude uvádzať jednotlivé obdobia jeho nečinnosti, resp. podrobne rozoberať jeho neefektívny,resp. nesústredený postup, pretože už len poukazom na doterajšiu dobu konania možnokonštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Takáto zdĺhavosť konaniapredlžuje stav právnej neistoty účastníka do takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranustáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00,I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).
Napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že aj poslednéopravné uznesenie okresného súdu č. k. 24 C/217/2007-1065 z 28. novembra 2014poukazuje na jeho nesústredený postup, keďže už na pojednávaní konanom 25. septembra2014 uznesením nachádzajúcim sa na č. l. 903 spisu pripustil zmenu návrhu navrhovateľkyv identickom znení, t. j. že odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielnezaplatiť sťažovateľke sumu 4 288,67 € s príslušenstvom. S dopadom tejto skutočnostina vecnú správnosť opravného uznesenia sa však bude musieť v rámci zákonom zverenýchkompetencií vysporiadať krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní odporkyne v 2. radea odporcu v 3. rade zo 16. decembra 2014.
Vychádzajúc zo samotnej dĺžky napadnutého konania a z dosiaľ dosiahnutýchvýsledkov okresného súdu preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súduv konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/217/2007 bolo porušené základné právo sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokunálezu).
Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľky okresným súdomv konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/217/2007, prikázal mu, aby vo veci konal bezzbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzasťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov saho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 12 500 €, čoodôvodnila tým, že v dôsledku zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdomv konaní o jej návrhu sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančnéhozadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sapo splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi(m. m. IV. ÚS 84/02, IV. ÚS 210/04). Vzhľadom na uvedené okolnosti daného prípaduústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančnézadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde a podľa§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu, ktorý označené práva porušil,vyplatiť ho sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu(bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne v závere sťažnosti požiadalao náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume 340,89 € pozostávajúcejz odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti –uskutočnené v roku 2014) v sume po 134 € a z dvoch režijných paušálov v sume po 8,04 €plus 20 % DPH.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Keďže náhrada trov právneho zastúpenia vypočítaná právnou zástupkyňousťažovateľky zodpovedá výpočtu ústavného súdu v zmysle vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, rozhodol o jej priznanív sťažovateľkou požadovanej sume, tak ako to je uvedené vo štvrtom bode výroku tohtonálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015