znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 121/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2012 predbežne prerokoval   sťažnosť   P.   Š.   a M.   Š.,   obaja   bytom   Č.,   zastúpených   advokátom JUDr. L. Š., Č., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru v Žiline a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. Š. a M. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2012   doručená   sťažnosť   P.   Š.   a M.   Š.,   obaja   bytom   Č.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“;   len „sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)   a   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Žilina   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v rámci trestného konania vedeného na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 vystupujú v procesnom postavení poškodených.   Predmetom   tohto   trestného   konania   je   podľa   ich   vyjadrenia   vyšetrovanie dopravnej nehody, ku ktorej došlo 23. septembra 2009 a pri ktorej ich syn utrpel smrteľné zranenia.   V danej   veci   došlo   ku vzneseniu   obvinenia   ďalšiemu   účastníkovi   dopravnej nehody,   ktorý   pri   vchádzaní   z vedľajšej   cesty   na   hlavnú   cestu   a pri   zaraďovaní   sa   do jazdného pruhu v smere od M. do Ž. narazil do motocykla, ktorý riadil syn sťažovateľov.

Podľa vyjadrenia sťažovateľov bolo celé prípravné konanie poznačené zbytočnými prieťahmi,   pretože   už   na   začiatku   trestného   stíhania   v roku   2009   boli   vypočutí   všetci svedkovia   a bol   vypracovaný   znalecký   posudok   z odboru   cestnej   dopravy.   Sťažovatelia vyslovili názor, že vyšetrovateľ mal dostatočne zistený skutkový stav a k dispozícii všetky dôkazy potrebné na to, aby najneskôr v auguste 2010 podal prokurátorovi návrh na konečné opatrenie. Namiesto toho však podľa ich názoru vyšetrovateľ „úmyselným spôsobom celú vec   preťahoval,   čím   chcel   zrejme   napomôcť   obvinenému   T.   v predmetnom   trestnom konaní“.

Keďže   sťažovateľ   nebol   spokojný   s postupom   vyšetrovateľa   v tejto   trestnej   veci, 4. novembra 2011 podal okresnému riaditeľstvu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predmetná sťažnosť   bola   vybavená   prokurátorom   Krajskej   prokuratúry   v Ž.   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“),   ktorý   v liste   č.   k.   3   Kpt   362/11-6   zo   7.   decembra   2011   konštatoval,   že zo strany vyšetrovateľa nedošlo v danej veci k nedôvodným prieťahom v konaní.

Aj   napriek   tvrdeniam   krajskej   prokuratúry   sú   sťažovatelia   toho   názoru,   že   ako poškodení sú v dôsledku dlhotrvajúceho prípravného konania vystavení psychickému tlaku, čo sa nepriaznivo odrazilo najmä na zdravotnom stave sťažovateľky.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že „postupom Krajského riaditeľstva PZ v Žiline... konajúceho vo veci Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline... vo veci vedenej pod č. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009“ bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sťažovateľovi   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a sťažovateľke v sume 1 500 € a taktiež aby im   priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 306,86 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia namietali prieťahy v prípravnom konaní vedenom na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009.

V petite   sťažnosti   sťažovatelia   ako   porušovateľa   práv   označili   nielen   okresné riaditeľstvo, ale aj krajské riaditeľstvo. Pritom konanie, ktoré sťažovatelia označili, bolo pod uvedenou   spisovou   značkou   vedené   na   okresnom   riaditeľstve.   Krajské   riaditeľstvo na vyšetrovaní   danej   trestnej   veci   žiadnym   spôsobom   neparticipovalo.   V tejto   súvislosti ústavný   súd   upriamuje   pozornosť   na   to,   že   vo   všeobecnosti   dozor   nad   dodržiavaním zákonnosti   v rámci   prípravného   konania,   ktoré   je   vedené   na   okresnom   riaditeľstve, nevykonáva útvar (krajské riaditeľstvo), ktorý popri ňom pôsobí v rámci služby kriminálnej polície   (§   4   ods.   1   a 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   171/1993   Z.   z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov), ale dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom   konaní vykonáva   v súlade   s   §   230   a násl.   Trestného   poriadku   dozorujúci prokurátor. Pri vyšetrovaní trestnej činnosti teda krajské riaditeľstvo nepôsobí vo vzťahu k okresnému   riaditeľstvu   ako   inštančne   nadriadený   orgán,   neusmerňuje   vyšetrovanie trestnej činnosti a ani nerozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam policajta   okresného   riaditeľstva.   Orgánom   verejnej   moci,   ktorý   v zmysle   Trestného poriadku (a v istých prípadoch aj v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov) má oprávnenie, ale aj povinnosť korigovať postup policajta v rámci trestného   konania,   rozhodovať   o opravných   prostriedkoch   podaných   proti   jeho rozhodnutiam a v prípade zistenia nedostatkov v jeho postupe prijímať opatrenia na nápravu pochybení, je len príslušný prokurátor. Takúto právomoc nemá krajské riaditeľstvo. Sťažovatelia v danej veci postup príslušnej prokuratúry nenamietali. Namiesto toho popri postupe okresného riaditeľstva namietali aj postup krajského riaditeľstva. Ústavný súd však nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi konaním vedeným na okresnom riaditeľstve pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009 a eventuálnym postupom krajského riaditeľstva v tejto trestnej veci, preto z uvedeného dôvodu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského riaditeľstva odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   venoval   pozornosť   už   len   námietke sťažovateľov vo   vzťahu   k postupu   okresného   riaditeľstva   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009   z hľadiska   možného   porušenia   ich   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Jednou   zo   základných   pojmových   náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95). Pri výklade tohto základného práva si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje   ochranu   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   predložená   v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

V súvislosti   s otázkou   posudzovania   zbytočných   prieťahov   vo   veciach   trestného obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v trestnom   konaní   prípravnom   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní navrhne   podanie   obžaloby   alebo   v závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v danom prípade nevystupujú v procesnom postavení obvinených, ale poškodených. V tejto trestnej veci bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pokiaľ   ho   namieta   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   v   dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS   109/06).   Až   vznesenie   obvinenia   je   tým   momentom,   ktorý   dáva   poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho   poškodenia,   a   teda   z   neho   robí   „vec“,   na   prerokovanie   ktorej   bez   zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný   súd   zistil,   že   vo veci   vedenej   na   okresnom   riaditeľstve   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-1186/OVK-ZA-2009   vyšetrovateľ   1.   februára   2012   podal   na   Okresnej prokuratúre   Žilina   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   návrh   na   podanie   obžaloby   na obvineného D. T. za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Dňa 2. februára 2012 prokurátor okresnej prokuratúry pod sp. zn. 3 Pv 936/2011 podal na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) obžalobu na obvineného, pričom v súčasnej dobe je konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 28 T 19/2012.

Sťažnosť sťažovateľov obsahujúca námietku porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva v namietanom   konaní   bola   ústavnému   súdu   doručená   až   20.   februára   2012,   teda   po predložení   návrhu   na   podanie   obžaloby   policajtom   okresného   riaditeľstva   okresnej prokuratúre, a dokonca aj po podaní obžaloby na okresnom súde.

V čase podania sťažnosti už okresné riaditeľstvo nedisponovalo právomocou vo veci konať, pretože táto bola predložením návrhu na podanie obžaloby prenesená na okresnú prokuratúru a následným podaním obžaloby na okresný súd. Okresné riaditeľstvo v danom štádiu konania nemohlo ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušiť základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Spracovaním   a predložením   návrhu   na   podanie   obžaloby   okresnej   prokuratúre   okresné riaditeľstvo   vykonalo   všetky   relevantné   úkony   smerujúce   k   nastoleniu   právnej   istoty sťažovateľov a svoju úlohu v tomto smere splnilo (obdobne III. ÚS 286/2011).

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   to   vo vzťahu   k postupu   okresného   riaditeľstva,   bola   pre   sťažovateľov   časovo   ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v ich veci vyšetrovanie v rámci prípravného konania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú   vtedy,   ak   preskúmanie   namietaného   postupu,   resp.   rozhodnutia   orgánu verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   a vychádzajúc z   podstaty   a účelu   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť   aj   v tejto   časti   posúdil   ako   zjavne   neopodstatnenú   a ako   takú   ju   v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

Celkom   na   záver   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   toto   rozhodnutie nebráni sťažovateľom v tom, aby sa opätovne domáhali na ústavnom súde nápravy, ak by došlo k odmietnutiu obžaloby a vráteniu veci do prípravného konania [§ 241 ods. 1 písm. f) v spojení   s   §   230   ods.   2   písm.   d)   Trestného   poriadku]   a ak   by   postupom   okresného riaditeľstva   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom,   resp.   ak   by   dochádzalo   k zbytočným prieťahom v štádiu súdneho konania.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľov vyplývajúcimi zo sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2012