znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 121/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   E.   B.,   K.,   a M.   N.,   D.,   zastúpených   JUDr.   M.   K., Advokátska   kancelária,   K., vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   práva   na prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/180/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. B. a M. N. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2011 doručená sťažnosť Ing. E. B. a M. N. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/180/2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky 25. októbra 2007 podali na okresnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva. Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že „aj   keď   spor   bol   jednoduchý   a jasný   konajúci   súd   vo   veci   rozhodol   až   rozsudkom z 2. 10. 2009“, pričom písomné vyhotovenie rozsudku im bolo doručené 20. apríla 2010. Sťažovateľky   toto   rozhodnutie   23.   apríla   2010 „napadli“ z dôvodu   absencie   výroku o trovách konania, ako aj z dôvodu niektorých zrejmých nesprávnosti jeho obsahu.

Podľa vyjadrenia sťažovateliek „Vzhľadom na skutočnosť, že ešte v polovici októbra 2010   spis   nebol   odstúpený   KS   v Košiciach   na   odvolacie   konanie   a nebolo   vydané   ani opravné   rozhodnutie   súdu,   sťažovateľky   svojim   podaním   zo   dňa   18.   11.   2010   podali predsedovi   OS   Košice   okolie   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Na   ich   sťažnosť   reagoval predseda OS Košice okolie podaním zo dňa 17. 12. 2010 doručeného im 29. 12. 2010, ktorým ich sťažnosť považuje za dôvodnú. Opravné rozhodnutie súdu napriek vyjadreniu predsedu OS Košice okolie do dňa písania podania nebolo doručené.“.

V uvedenom   postupe   okresného   súdu   vidia   sťažovateľky   porušenie   svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto   ústavnému   súdu   navrhujú,   aby   vyslovil,   že   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 C/180/2007   okresný súd porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume 664 €, a to každej z nich, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   ktorého   sa   mal dopustiť   okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/180/2007.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   konaní,   v   ktorom   sťažovateľky   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, považuje ústavný súd za takýto účinný právny prostriedok ochrany, ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti a primeranej   rýchlosti   konania,   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   adresovanú   predsedovi príslušného   okresného   súdu   poskytovanú   ustanoveniami   §   62   a   nasledujúcich   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   podali   sťažovateľky   18.   novembra   2010, posúdil   predseda   okresného   súdu   ako   dôvodnú.   Vo   svojej „odpovedi   na   sťažnosť“ sťažovateľky zároveň oboznámil so skutočnosťou, že „opravné uznesenie na odstránenie chýb vo výrokovej časti ako i v odôvodnení rozhodnutia“ bolo vydané 15. decembra 2010, pričom   na   zabezpečenie   doručenia   predmetného   rozhodnutia   prijal   opatrenia   v podobe písomného upozornenia zákonného sudcu.

Ústavný súd zistil, že k doručeniu spomínaného rozhodnutia z 15. decembra 2010 pristúpil okresný súd 31. januára 2011 a ako poslednému z účastníkov bolo toto rozhodnutie doručené 11. februára 2011.

Z uvedeného vyplýva, že uplatnený prostriedok ochrany základných práv (sťažnosť na   prieťahy   v konaní   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu)   sa   v označenom   smere prejavil   ako   dostatočne   účinný   a   priniesol   pozitívny   efekt   spočívajúci   v poskytnutí relevantnej ochrany základného práva sťažovateliek zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1 dohovoru.   Uvedený   stav vylučuje duplicitné   poskytnutie ochrany aj zo strany ústavného súdu.

V rámci svojej argumentácie sťažovateľky prezentovali aj ďalšiu konkrétnu situáciu pasivity   súdu   týkajúcu   sa   realizácie   úkonov   súdu   prvého   stupňa   podľa   §   209   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti namietali, že nimi podaný opravný prostriedok nebol dosiaľ odvolaciemu súdu predložený. Na   tomto   mieste,   ale   aj   vo   vzťahu   k ďalšiemu   potenciálneho   prerokovávania   veci sťažovateliek prvostupňovým (okresným) súdom poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je po uplatnení právneho prostriedku ochrany podľa ustanovení §   62   zákona   o súdoch   potrebné   predsedovi   príslušného   súdu   poskytnúť   primeranú (rozumnú)   lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   a až   po   jej márnom uplynutí sa možno účinne domáhať ochrany podaním sťažnosti ústavnému súdu. V opačnom   prípade   považuje   ústavný   súd   takto   realizovanú   sťažnosť   predsedovi príslušného súdu   ako čisto formálny úkon nespĺňajúci podmienku   prípustnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na krátky časový odstup medzi vyjadrením predsedu okresného súdu (zo 17.   decembra   2010)   a podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (10.   januára   2011),   ako   aj s prihliadnutím   na   obsah   jeho   odpovede   a ním   prijaté   čiastkové   efektívne   opatrenie kvalifikuje ústavný súd sťažnosť sťažovateliek ako podanú predčasne   a konštatuje, že je potrebné   odmietnuť   ju   so   zreteľom   na   nesplnenie   podmienky   prípustnosti   požadovanej ustanovením § 53 ods. 1 citovaného zákona.

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   poznamenáva,   že   toto   jeho   rozhodnutie   nebráni sťažovateľkám   opätovne   sa   obrátiť   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011