znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 121/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupmi Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom   pod sp. zn. 7 C 384/96 a Krajského súdu   v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 213/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   18. marca 2008   doručená   sťažnosť L.   K. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   v ktorej   namietala   zbytočné prieťahy v konaniach vedených na Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.   7   C   384/96   a Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 213/07.

Keďže   podanie   sťažovateľky   neobsahovalo   náležitosti   ustanovené   v   § 20,   § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), splnenie ktorých je predpokladom začatia konania   pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   ju 19.   marca   2008 vyzval   na odstránenie nedostatkov   jej   podania.   Vo   výzve   ústavný   súd   podrobne   poučil   sťažovateľku o skutočnostiach, ktoré musí obsahovať návrh na začatie konania pred ústavným súdom (akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy, presné označenie, ktoré základné práva alebo slobody sú podľa navrhovateľa porušované). Sťažovateľka bola súčasne upozornená na neprípustnosť návrhu v prípade nepreukázania, že vyčerpala opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov.

K sťažnosti   nebolo   pripojené   ani   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný   súd   sťažovateľku   tiež   upozornil,   že ak   podanie   nedoplní   v určenej   lehote,   jej sťažnosť môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   tejto   výzvy   ústavnému   súdu   bolo   14.   apríla   2008   doručené   podanie sťažovateľky,   z obsahu ktorého vyplynulo,   že namieta zbytočné prieťahy v konaní,   ktoré bolo vedené najprv na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30 C 121/96 o zaplatenie sumy 40 292 Sk na základe jej určovacej žaloby podanej 8. júla 1996. Okresný súd Trnava zaslal spis   okresnému   súdu,   ktorý   vo   veci   nekonal   až   do   decembra   2006,   keď   sa   konalo pojednávanie   za   jej   prítomnosti.   Sťažovateľka   ďalej   v sťažnosti   namieta   to,   že   okresný vo veci samej rozhodol bez jej účasti na pojednávaní 9. januára 2007, pričom rozhodnutie jej   ako   účastníčke   konania   nebolo   dosiaľ   doručené,   hoci   medzitým   odvolala   aj splnomocnenie udelené jej právnej zástupkyni. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský   súd   podľa   sťažovateľky   nedostatočne   preskúmal   jej   odvolanie   proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Napokon ho odmietol, čím podľa nej aj týmto uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 213/07 z 29. novembra 2007 boli porušené jej základné práva. Uznesenie   krajského   súdu   bolo   doručené   sťažovateľke   ešte   18.   januára   2008,   keď   aj nadobudlo právoplatnosť.

Sťažovateľka v závere žiada, „aby Ústavny súd SR vydal rozhodnutie o súd. prieťahy a priznal 2 milion Sk od r. 1996 až doteraz“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   každý   návrh   vrátane sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z   obsahu   podaní   sťažovateľky   adresovaných   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   jej sťažnosť   nemá   viaceré   zákonom   predpísané   náležitosti,   ktoré   v celom   rozsahu   bránia ústavnému súdu v jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd po preskúmaní podaní konštatuje, že sťažovateľka nereagovala na obsah výzvy   ústavného   súdu   a   dosiaľ   nepredložila   ústavnému   súdu   splnomocnenie   pre   svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom napriek tomu, že na odstránenie tohto   nedostatku   bola   vyzvaná.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   uvádza,   že od povinného zastúpenia advokátom, ktoré vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa okrem toho ani ďalšie náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 3 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť neobsahuje najmä návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľka   od   ústavného   súdu   domáha,   vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS   37/02,   III.   ÚS 78/02,   III. ÚS 17/03,   III. ÚS 306/04),   a ani   riadne   odôvodnenie a označenie   základných   práv,   ktorých   porušenie   sťažovateľka   namieta   postupmi jednotlivých porušovateľov.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   ani   po   doplnení   nespĺňa   zákonom   vyžadované náležitosti, ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2008