znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 121/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu Bratislava II vedenom pod sp. zn. 17 C 161/2003 (predtým 18 C 150/2003), a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť MUDr. D. B. v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   v konaní Okresného   súdu   Bratislava   II   vedenom   pod   sp.   zn.   17 C   161/2003, o d m i e t a   ako neprípustnú.

2. Sťažnosť MUDr. D. B. v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva   na   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní Okresného súdu Bratislava II vedenom pod sp. zn. 17 C 161/2003,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2005 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného   práva   na   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 17 C 161/2003 (predtým 18 C 150/2003).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 18. novembra 2003 návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy proti Okresnému úradu práce B. Dňa 31. mája 2004 podal návrh na zmenu v osobe odporcu, ktorú okresný súd uznesením z 8. septembra 2004 pripustil.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že nie je mu známe, prečo v konaní došlo k zmene sudcu, pretože   predtým   bola   jeho   vec   elektronickou   podateľňou   určená   sudcovi   JUDr.   M.   S. a o pripustení zmeny v osobe odporcu už rozhodovala sudkyňa JUDr. M. P. Okrem toho poukazuje na to, že uvedená sudkyňa začala v konaní robiť „protizákonné problémy“, ktoré spočívali   v tom,   že   od   sťažovateľa   žiadala   predložiť   doklady   o jeho   majetkových a osobných   pomeroch.   Okresný   súd   uznesením   z 27.   apríla   2005   rozhodol   o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľa. Proti uvedenému uzneseniu sa sťažovateľ odvolal a Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6 Co 216/05-152 z 27. júla 2005 zrušil uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov z 27. apríla 2005.

Sťažovateľ uvádza, že 2. septembra 2005 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní a žiadal vysvetlenie skutočnosti, prečo vo veci rozhoduje namiesto sudcu JUDr. S. sudkyňa JUDr. P. Podľa tvrdenia sťažovateľa do termínu podania sťažnosti mu nebola doručená odpoveď na jeho sťažnosť.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné práva podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v konaní okresného súdu sp. zn. 17C 161/2003 boli porušené. Taktiež žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 000 Sk.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv   alebo   slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

1. Ústavný súd z prílohy k sťažnosti zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na ústavný súd podal 6. septembra 2005 predsedovi okresného súdu „Sťažnosť na zbytočné a subjektívne prieťahy v konaní a žiadosť o ich bezodkladné odstránenie“.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 7. októbra 2005, teda mesiac po   podaní   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu   na zbytočné   prieťahy   v konaní, ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade nemožno vysloviť záver, že okresný súd ani po využití iného právneho prostriedku sťažovateľom, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, neodstránil zbytočné prieťahy v konaní. Okrem toho, že jednomesačná lehota nepostačuje na vyhodnotenie účinkov iného právneho prostriedku, ktorý zákon poskytuje sťažovateľovi, je potrebné poukázať aj na to, že obsah uvedenej   sťažnosti   nezodpovedá   jej   názvu.   Z obsahu   sťažnosti   adresovanej   predsedovi okresného súdu   zo 6. septembra 2005 nevyplýva, že sťažovateľ sa sťažuje na zbytočné prieťahy v konaní, ale uvádza, že „mu nebolo náležite a zodpovedne vysvetlené, prečo bol od veci oddelený zákonný sudca JUDr. M. S. a vec bola pod sp. zn. 18 C 150/2003“. Ďalej v uvedenej sťažnosti poukazuje na „protizákonné konanie KOMANDA“.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním sťažnosti   na   ústavný   súd   mal   s dostatočným   časovým   predstihom   využiť   iný   právny prostriedok,   ktorý   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a z obsahu ktorého by jednoznačne vyplývalo, že sa sťažuje na zbytočné prieťahy v konaní. Ak by ani na základe uvedeného právneho prostriedku neboli odstránené zbytočné prieťahy v konaní, až potom sa mal obrátiť na ústavný súd, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v konaní okresného súdu sp. zn. 18 C 150/03. Podľa jeho názoru k porušeniu uvedeného práva došlo tým, že po podaní návrhu bol elektronickou podateľňou ako   zákonný   sudca   vo   veci   určený   JUDr.   M.   S.,   ale o pripustení   vystúpenia   z konania doterajšieho odporcu a vstúpení do konania nového odporcu rozhodla sudkyňa Mgr. M. P. uznesením č. k. 17 C 161/03-128 z 8. septembra 2004.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. 17 C 161/2003, pod ktorou je vec v súčasnosti vedená, zistil, že návrh sťažovateľa o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy bol okresnému súdu doručený 18. novembra 2003 a bol pod sp. zn. 18 C 150/03 pridelený JUDr. S.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 26.   novembra   2003   bol   spis   sp.   zn. 17 C 161/03 pripojený na nahliadnutie k spisu sp. zn. 18 C 150/03. V zázname zákonného sudcu zo 16. decembra 2003 vo veci sp. zn. 18 C 150/03 je uvedené, že nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn. 17 C 161/03 zistil, že 14. novembra 2003 MUDr. D. B. podal proti Okresnému úradu B. návrh na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Obsah návrhu zo 14. novembra 2003 a návrhu z 18. novembra 2003 (sp. zn. 18 C 150/03) nie je úplne totožný, aj keď vychádza z úplne totožného skutkového stavu. Petity návrhov sú v podstate totožné. Podľa názoru sudcu podanie z 18. novembra 2003 vrátane príloh (takmer 100   strán)   podal   navrhovateľ   ako   doplnenie   k   návrhu   zo 14. novembra   2003.   Zároveň uvedený zákonný sudca vydal pokyn na vyznačenie v registri 18 C, že ide o mylný zápis a na pripojenie podania k spisu sp. zn. 17 C 163/2003 na ďalší postup. Taktiež prikázal, aby vec sp. zn. 18 C 150/03 bola vyznačená ako skončená inak.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu štátu a namietaným porušením základného práva alebo slobody. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej   ústavný súd nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   spisu   sp.   zn.   17   C   163/2003   zistil,   že   postupom zákonného   sudcu   JUDr.   S.,   ktorým   pripojil   podanie   sťažovateľa   z 18.   novembra   2003 k podaniu zo 14. novembra 2003 ako jeho doplnenie a spojil uvedené veci, nemohlo dôjsť k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   zákonného   sudcu,   pretože   vec   pripadla sudkyni, ktorej bol pridelený návrh sťažovateľa zo 14. novembra 2003.

Na   základe   uvedených   skutočností   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   v časti, v ktorej   namietal porušenie   svojho   základného práva   na zákonného sudcu   podľa   čl.   48 ods. 1 ústavy, z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietnuť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006