znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 120/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Á., B., a Ing. E. Á., Z., zastúpených advokátkou JUDr.   A.   M.,   B.,   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 4/02 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 385/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Á. a Ing. E. Á. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009 doručená sťažnosť Ing. J. Á., B., a Ing. E. Á., Z. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   A.   M.,   B.,   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 4/02 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 385/07.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

«Sťažovateľ podal na Okresný súd Bratislava II v Bratislave dňa 29. 05. 2001 návrh „... žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti - 2-izbovému bytu... v B.,..., zapísaný na LV č. 1959, katastrálne územie B....“ (ďalej len „návrh“). Návrh bol pôvodne vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17 Nc 9/01, neskôr pod sp. zn. 17 C 4/02. Dňa 25.   09.   2001 vyzval   Okresný   súd   Bratislava   II   v   Bratislave   sťažovateľa na opravenie nesprávneho podania.

Sťažovateľ   na   základe   vyššie   uvedenej   výzvy   podanie   dňa 09.   10.   2001 opravil a doplnil.

Dňa 08.   04.   2002 doručil   sťažovateľ   súdu   opätovnú   úpravu   podania.   Podanie následne upravil aj dňa 02. 05. 2003 .

Dňa 17.09.2002 sa uskutočnil informatívny výsluch.

Dňa 06. 02. 2003 bola sťažovateľovi doručená výzva na úhradu súdneho poplatku vo výške 32.000,- Sk, ktorý dňa 10. 02. 2003 uhradil.

Prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo dňa 29. 04. 2003 .

Uznesením Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23. 09. 2004 v právnej veci   navrhovateľov:   1.   Ing.   J.   Á.,   B.,   2.   Ing.   E.   Á.,   B.,   proti   odporcom   1.   A.   V.,   B., 2. JUDr. Š. G., B. o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a vypratanie bytu súd pripustil zmenu petitu.

Listom zo dňa 21. 01. 2005 bol sťažovateľ vyzvaný na úhradu súdneho poplatku výške 3.500,- Sk, ktorý uhradil formou kolkových známok dňa 01. 02. 2005.

Dňa 30. 07. 2003 sťažovateľ doručil súdu odpoveď na výzvu súdu zo dňa 09. 08. 2003 (správny   dátum   má   byť   09.   07.   2003,   doručenej   mu   dňa   21.   07.   2003), v   ktorej   požiadal   o   pristúpenie   do   konania   ďalšieho   účastníka   na   strane   odporcu   - a to p. JUDr. Š. G., B.

Dňa 29. 04. 2003 sa uskutočnilo prvé pojednávanie.

Dňa 19. 12. 2003 sťažovateľ doručil súdu „Požiadanie o vytýčenie konania“. Dňa 08. 03. 2004 sťažovateľ doručil súdu „Požiadanie o vytýčenie konania“. Dňa 28. 05. 2004 sťažovateľ doručil súdu „Požiadanie o vytýčenie konania“. Z   dôvodu   absolútnej   nečinnosti   súdu   v   nasledujúcom   období   ako   aj   z   dôvodu absencie akejkoľvek odpovede na žiadostí o vytýčenie pojednávania, doručil sťažovateľ dňa 20. 08. 2004 súdu   „Sťažnosť   pre   porušenie   základných   práv“   adresovanú   do   rúk predsedníčky súdu.

Listom zo dňa 24. 08. 2004 adresovaným sťažovateľovi p. JUDr. M. Š., poverená zastupovaním   predsedníčky   OS   BA   II, potvrdila   prieťahy   v   konaní,   za   čo   sa   zároveň ospravedlnila. Ako vyplýva z jej odpovede, zistené prieťahy boli zapríčinené dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne. Vo veci bol stanovený termín pojednávania na deň 21. 09. 2004.

Dňa 21. 09. 2004 sa uskutočnil informatívny výsluch.

Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   Bratislave   zo   dňa 21. 09. 2004 súd pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu: JUDr. Š. G., B.

Dňa 19. 09. 2005 sťažovateľ doručil súdu „Doplnenie návrhu na začatie konania - rozšírenie petitu žaloby o určenie vlastníckeho práva k bytu... v B. a návrh na oslobodenie od súdneho poplatku z rozšírenia petitu:.

Dňa 27. 09. 2005 sa uskutočnilo druhé pojednávanie.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16. 05. 2006 súd zmenu petitu jeho rozšírením nepripustil.

Dňa 17. 12. 2006 sa malo uskutočniť tretie pojednávanie, ktoré však bolo z dôvodu OČR sudkyne odročené.

Dňa 15. 02. 2007 sa   uskutočnilo   štvrté   pojednávanie   a   dňa 24. 05. 2007 piate, na ktorom zároveň došlo k vyneseniu rozsudku vo veci samej.

V právnej veci sťažovateľa (navrhovateľa v1. a 2. rade) proti odporcom v1. a 2. rade o určenie odstúpenia od zmlúv a vypratanie bytu vydal Okresný súd Bratislava II ako súd príslušný na rozhodovanie v prvom stupni v uvedenej veci pod č. konania: 17 C 4/2002, rozsudok zo dňa 24. 05. 2007, ktorým určil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade platne odstúpili od   uzavretej   zmluvy   o   prevode   vlastníctva   k 2-izbovému   bytu  ...   v B.,   zapísanom na LV č. 1959, katastrálne územie B.,... vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach   a   spoločných   zariadeniach   domu   v   podiele   5490/276697   zo   dňa   25. 01. 2001 a ďalej určil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade platne odstúpili od zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníctva bytu zo dňa 25. 01. 2001, a že zmluvy sú zrušené od samého   začiatku,   pričom   odporcovi   v   1.   rade   uložil   povinnosť   vypratať   a   odovzdať navrhovateľom v 1. a 2. rade 2 izbový byt... v B., zapísaný na LV č. 1959, katastrálne územie B.,... do 10 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcov v 1. a 2. rade zaviazal k náhrade trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe podaného odvolania zo dňa 10. 07. 2007 zo strany odporcu v 1. rade, Krajský súd v Bratislave, v konaní č. 4 Co 385/07, rozsudkom zo dňa 26. 11. 2008, rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrh zamietol. V časti trov konania zaviazal   navrhovateľov   v   1.   a   2.   rade   k   ich   náhrade   vo   výške   12.000,-   Sk   do   3   dní od právoplatnosti   rozsudku.   Rozsudok   Krajského   súdu   nadobudol   právoplatnosť   dňa 11. 02. 2009.

Vyneseniu   rozsudku   odvolacieho   súdu   predchádzalo   konanie   na   Krajskom   súde v Bratislave pod sp. zn. 4 Co 385/07.

Spis so sp. zn. 17 C 4/02 z Okresného súdu Bratislava II v Bratislave bol na Krajský súd v Bratislave postúpený dňa 12. 09. 2007.

Dňa 18. 03. 2008 sťažovateľ   doručil   Krajskému   súdu   v   Bratislave   „Požiadanie o konanie (vytýčenie konania)“.

Dňa 30. 04. 2008 sťažovateľ doručil súdu „Sťažnosť pre porušenie základných práv“ adresované do rúk predsedníčky súdu.

Listom   zo   dňa 14. 05. 2008 adresovaným   sťažovateľovi   p.   JUDr.   E.   B., podpredsedníčka krajského súdu, uznala dôvodnosť sťažnosti . V liste ďalej uviedla, citujem:... „Šetrením som zistila, že vec napadla na tunajší súd dňa 12. 09. 2007, bola jej pridelená sp. zn. 4 Co 385/07 a bola pridelená na vybavenie do senátu JUDr. M. R. Z spisového materiálu   som   zistila, že dňa   24. 04. 2008   predsedníčka   senátu   vytýčila   termín pojednávania na deň 15. 10. 2008 o 9.00 hod. Spisová kancelária úkon predsedníčky senátu realizovala dňa 30. 04. 2008. Dovoľujem si Vám oznámiť, že z dôvodu vysokého nápadu do senátov   občianskoprávneho   kolégia   4 Co,   nebolo   v   možnostiach   a   silách   senátu vybavovať   veci   priebežne   tak,   ako   napádajú.   Veci   sú   vybavované   podľa   poradia   ako napadli   na   krajský   súd,   pričom   vec   sp.   zn.   4 Co   385/07   nepatri   medzi   veci,   ktoré   sú vybavované prednostne (napr. výživné a pod.) Z dôvodu vysokého počtu vecí v súčasnosti senát 4 Co má už vytýčené všetky termíny pojednávaní do jesene 2008. Vzhľadom na vyššie uvedené   si Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   som   v   konaní   krajského   súdu   zistila   objektívny prieťah, ktorý vznikol v dôsledku uvedených skutočností. Dovoľte mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za objektívne vzniknutý prieťah ospravedlnila.“...

Vo veci boli vytýčené pojednávania na termíny 15. 10. 2008 (odročené z dôvodu PN PZO), 29. 10. 2008 (odročené z dôvodu PN PZO) a dňa 26. 11. 2008, na ktorom došlo zároveň aj k vyneseniu rozsudku.»

Konanie, v ktorom sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 4/02 a na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 385/07. Sťažovatelia uviedli, že ich súdny spor trvá už od roku 2001 a súdne konanie bolo právoplatne skončené 11. februára 2009.

Sťažovatelia uviedli, že v postupe okresného súdu a krajského súdu vidia porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia   navrhujú,   aby   im   ústavný   súd   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 3 300 eur. Túto sumu finančného zadosťučinenia odôvodnili stavom právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádzajú   v dôsledku   prieťahov   spôsobených   okresným súdom a krajským súdom.

Sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo Ing. J. Á. a p. Ing. E. Á. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave v konaní vedenom pod   sp.   zn.   17 C   4/02   a   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Co 385/07 bolo porušené.

2.   Ing.   J.   Á.   a   p.   Ing.   E.   Á.   priznáva   finančné   zadosťučinenie 3.300,- Eur (slovom Tritisíc tristo euro) ktoré im je Okresný súd Bratislava II v Bratislave a Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd BA II v Bratislave a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť Ing. J. Á. a p. Ing. E. Á. trovy právneho zastúpenia 245,7 Eur (slovom Dvestoštyridsaťpäť Euro a sedem centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. A. M., advokátky,... do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom   orgánu   štátu   (v   tomto   prípade   okresného   súdu   a krajského   súdu   ako   súdu odvolacieho)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. III. ÚS 199/02, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 4/02 a na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 385/07 bolo právoplatne skončené. Rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   17   C   4/02-226   z 24.   mája 2007   v spojení   s rozsudkom krajského   súdu   č.   k.   4   Co   385/07-250   z 26.   novembra   2008   nadobudol   právoplatnosť 11. februára 2009. Aj sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že rozsudok okresného súdu a krajského súdu je právoplatný.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   na   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2009