znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 120/08-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   apríla   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   M.   Z.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a bližšie nešpecifikovaných   rodičovských   práv,   ako   aj   práv   maloletých   detí   postupom Okresného súdu Michalovce v konaní o úpravu styku s maloletým dieťaťom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. februára 2008 doručené podanie Ing. M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť!“

Z obsahu jeho podania   vyplynulo,   že sťažovateľ   ním   namietal   nezákonný postup sudcov   Okresného súdu   Michalovce   (ďalej len „okresný súd“)   v konaní o úpravu styku s maloletým   dieťaťom,   proti   ktorým   podal   na   Ministerstve   spravodlivosti   Slovenskej republiky návrh „na začatie disciplinárneho konania“ a sťažnosť na predsedu okresného súdu, pretože títo neoprávnene zasahovali do priebehu konania už od podania návrhu („bez elektronického   zadeľovania“),   nariadeného   znaleckého   dokazovania   a ako   účastníkovi konania mu neumožnili nahliadnuť do spisu okresného súdu. Súčasne namieta aj prieťahy v konaní   okresného   súdu   a v podaní   uvádza   aj   iné   pochybenia   sudcov   okresného   súdu v ďalších   jeho   veciach,   ktoré   sú   vedené   na okresnom   súde   (napr.   konanie o návrhu   na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, o rozvode a podobne).

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20, § 50   a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ   síce   označil   niektoré   konkrétne   konania   okresného   súdu,   ktorých nezákonnosť   postupu   namietal,   ale   jeho   sťažnosť   neobsahovala   presné   označenie základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), prípadne Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré mali byť týmto postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov porušené, ani návrh rozhodnutia (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej veci (napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04).

Sťažovateľ v petite uviedol:

Žiadam Ústavný súd o zodpovedanie a to:

- Odpoveď na moju sťažnosť – S.!

- Zneužitie listinných dokladov Okresného súdu!

- Bránenie nahliadnuť do spisov!

- Zadeľovanie spisov JUDr. H. systémom sama sebe, obchádzanie elektronického zadeľovania spisov, podozrivé zrieknutie sa spisov! - Písomne uviesť dôvody, prečo a z akých príčin trvalo prvé konanie, dňa 14. 9. 2007, Návrhu   na   zverenie   do   osobnej   starostlivosti,   podaného   dňa   9.   9.   2005   osobne na podateľni Okresného súdu v Michalovciach? Kto zapríčinil svojím konaním takéto prieťahy?

- Mám právo na vyjadrenie zaujatosti voči sudcovi, a žiadať odobratie spisu 7 C/23/2005 (...)?“

Ústavný súd preto výzvou zo 7. februára 2008 upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa   (výzva   mu   bola   doručená 18. februára 2008). Zároveň sťažovateľa poučil o tom, že v konaní pred ústavným súdom musí byť právne zastúpený advokátom, a vyzval ho, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti v rámci svojich možností odstránil. V závere bol upozornený aj na to, že v prípade, ak podanie v určenej lehote nedoplní, ústavný súd môže jeho podanie odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) alebo odložiť (§ 23a zákona o ústavnom súde).

Na túto výzvu sťažovateľ reagoval podaním z 3. marca 2008 doručeným ústavnému súdu 6. marca 2008 a označeným ako „Sťažnosť... Proti porušovaniu mojich rodičovských práv   a povinností   k maloletému   dieťaťu,   ako   aj   pretrhnutie   a potlačenie   vzťahov   medzi súrodencami   T.   nar.  ...   a K.   nar.  ...   vo   vzťahu   k ich   maloletému   bratovi   M.   nar.  ...“, v ktorom uvádza viaceré konania vedené na okresnom súde, v ktorých došlo k porušeniu jeho práv, a v závere ústavný súd žiada, aby takto rozhodol:

„Žiadam Ústavný súd, o vyzvanie Okresného súdu v Michalovciach, aby bolo vydané Uznesenie s úpravou styku, ktorá by umožňovala otcovi a súrodencom styk s maloletým M. nar...., a to tak, že navrhujem, aby bol prijatý môj návrh na úpravu styku podaný na Okresnom súde v Michalovciach dňa 24. 7. 2007 s úpravou styku po zmene adresy M. Z. počas   párnych   víkendov   takto:   so   začiatkom   vždy   v   piatok   po vyučovaní   a   vrátení maloletého   po   skončení   víkendu   v   nedeľu   večer   o 19.00   hod.   pri   ZŠ   na   ulici  ...   v   P./ Priložený návrh na úpravu styku zo dňa 24. 7. 2007./

Dosiahnutím   úpravy   styku   s   maloletým   M.   nar.  ...   sa   snažím   o zachovanie   jeho vedomia, o existencií jeho súrodencov a otca, o prehlbovanie vzťahov medzi súrodencami, vzájomného   naviazania všetkých   troch   súrodencov   a   udržovania   a upevňovania   ich vzťahov   pre   budúcnosť.   Nie   je   predsa   správne,   aby nenávisť   a   zlosť   ich   matky   a napomáhanie JUDr. H. v tejto veci malo pre budúcnosť úplne u maloletého M. potlačiť jeho vzťah k súrodencom a otcovi.“

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek podrobnému poučeniu ústavného súdu nedoplnil svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania)   v súlade   s požiadavkami   obsiahnutými   vo   výzve   ústavného   súdu   zo 7. februára 2008.

Predovšetkým   nepredložil   ústavnému   súdu   splnomocnenie   pre   jeho   zastupovanie advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a neuviedol konkrétne označenie základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov v jednotlivých konaniach porušené v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde pri   rozhodovaní   o jeho   návrhoch.   Takisto   z jeho   návrhu   nevyplýva,   či   v jednotlivých konaniach   využil   všetky   právne   prostriedky   na   ochranu   svojich   práv   prostredníctvom nadriadeného súdu (podanie odvolania proti rozhodnutiu, resp. námietky zaujatosti sudcov a podobne).

Na   záver   treba   tiež   uviesť,   že   jeho podania   neobsahovali ani zrozumiteľný   petit návrhu, ktorý by bol východiskom na rozhodovanie ústavného súdu (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedeného   rozhodol   o   odmietnutí   sťažnosti sťažovateľa   proti   postupom   všeobecných   súdov   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2008