znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 120/05-11 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   H.,   H.   n.   P.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 41 ods. 1, 3, 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   v spojení   s čl. 154c   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4 T 52/04 z 26. augusta 2004 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 To 286/04 z 2. decembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. februára 2005 doručené podanie A. H., H. n. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   4   T   52/04 z 26. augusta   2004   a uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn.   9   To   286/04   z 2.   decembra   2004,   domáhajúc   sa   zároveň   zrušenia   uvedených rozhodnutí v časti týkajúcej sa uloženia vedľajšieho trestu vyhostenia.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr.   III.   ÚS   17/03, III.   ÚS   234/04),   a neboli   k nej   pripojené   kópie   právoplatných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv   sťažovateľa   a ktoré   sťažovateľ   sťažnosťou   napádal   [§   50   ods.   1   písm.   b) zákona o ústavnom súde].

Ústavný súd listom zo 7. februára 2005 (doručeným podľa doručenky 10. februára 2005) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 21 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu reagoval sťažovateľ listom z 13. februára 2005 doručeným ústavného súdu 15. februára 2005, v ktorom upresnil, že namieta porušenie základných práv podľa čl. 41 ods. 1, 3, 4 a 5 ústavy a porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c ústavy a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pred ústavným súdom s tým, že žiadané kópie   napádaných   rozhodnutí   okresného   súdu   a krajského   súdu   zašle   ústavnému   súdu „v   krátkej   dobe“. Do   dňa   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavným   súdom   však sťažovateľ uvedenú požiadavku ústavného súdu nesplnil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej   pomery   a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný súd listom zo 7. februára 2005 podrobne poučil sťažovateľa o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   aj   napriek   podrobnému   poučeniu   ústavného   súdu   nedoplnil   svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami   obsiahnutými   vo   výzve   ústavného   súdu.   Nepredložil   kópie   napádaných rozhodnutí, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v danom prípade bola splnená podmienka pre ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, teda že u sťažovateľa nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu neodstránil nedostatky svojho podania (aspoň v rozsahu potrebnom na posúdenie možnosti ustanovenia   mu   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom)   a   nepreukázal   ani využitie   opravných   prostriedkov   pri   ochrane   označených   základných   práv   v súvislosti s uložením trestu vyhostenia (v rámci podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu). Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 29. apríla 2005